Reklama
Reklama

Smrť šitá na mieru

Pamiatke Martina Hollého
Počet zobrazení: 2888

Ešte mohol požiť.
Počkať, kým sa vrátim z Indie.
Povedať,
doktore, mám nápad,
posedieť pri vínku
a zápalistej reči.
Zmenil iba lokál,
prisadol si k Bielikovi,
– Majstre, posuňte sa ...,
je tu dúfam voľné,
Tibor Vichta
ho už čakal,
vedel, že raz príde,
námet je pripravený,
nebeský scenár dopíšu.
Vlado Müller
sedel v kúte,
akoby sa ho to ani netýkalo,
nedalo mu,
predsa ho objal
sťaby pred popravou.
Zhora je lepšie
vidieť na Medenú vežu.
Mistrík zbystril sluch,
Martin je tu,
dobre počujem?
Pušku ešte stále
nosí pri sebe.
Pričasto sa neusmieva.
Sami svoji,
zvesť sa rýchlo šíri,
Barabáš so sivým holubom
na pleci
spod fúzov kýva na Martina,
Sloboda so Šikulom
sa priplichtili,
vínko zacítili
)ten mok priateľstva
čaká.
Zrazu akoby blesky-hromy
bili
Tak vitaj Martin
Zrúkol Paľo Bielik
Si tu najmladší, z prišelcov,
poplať,
sa patrí ...
Keď nedáte ináč,
„Šialený Petríček“
odpovedal s úctou.
Z rohu
sedem zvesených
ticho prikývlo.
Kto odchádza v daždi
ako Orlie pierko
nemá Právo na minulosť
zostáva iba Tichá bolesť
alebo Smrť šitá na mieru,
čo kráča
po Havranej ceste
ako Noční jazdci.
Umri blázon
alebo Vrah si ty
či Muž, ktorý nemal strach ? ...
Dosť bolo spomienok,
tu neplatí, že
Soľ je nad zlato,
nikto sa nehrá
ako Lovec senzácií,
nečaká na Signum Laudis.
Platí,
sakramentsky platí, že
Mŕtvi učia živých
či tí stoja o to,
to je otázka.

Dillí, 20. 3. 2004

(Dnes, 18. 3. 2014, je desať rokov, čo zomrel vynikajúci slovenský filmový režisér M. Hollý. V tom čase som pôsobil v Indii a v smútku za mojím, trúfam si napísať starším priateľom, som napísal báseň, ktorú tvoria v mnohom tituly jeho filmov.)

Foto: Z filmu Smrť šitá na mieru

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama