Vzácny hosť MFF

K filmovaniu sa vždy cítil byť povolaným a už ako šestnásťročný sa vraj začítal do teoretickej práce z oblasti filmovej teórie, ktorá ho tak veľmi nadchla, že sa rozhodol pre štúdium na Budapeštianskej divadelnej a filmovej akadémii. István Szabó (*1938) patrí medzi najvýznamnejších filmových tvorcov v histórii maďarskej kinematografie.
Počet zobrazení: 1231
Istvan_Szabo_Zdroj_MFF_Bratislava-m.jpg

K filmovaniu sa vždy cítil byť povolaným a už ako šestnásťročný sa vraj začítal do teoretickej práce z oblasti filmovej teórie, ktorá ho tak veľmi nadchla, že sa rozhodol pre štúdium na Budapeštianskej divadelnej a filmovej akadémii. István Szabó (*1938) patrí medzi najvýznamnejších filmových tvorcov v histórii maďarskej kinematografie. V sobotu 29. novembra zavítal aj na bratislavský filmový festival, kde si prevzal Cenu MFF Bratislava za umeleckú výnimočnosť vo svetovej kinematografii. István Szabó sa zviditeľnil už ako začínajúci filmár, a to najmä cez svoje krátke filmy, napríklad aj snímkou Koncert (1961) – autorova vysokoškolská záverečná práca, ktorou vzbudil pozornosť na niekoľkých filmových festivaloch, a taktiež snímkou Otec. V 60. a 70. rokoch už pracoval na viacerých hraných filmoch, ktorých témou bol najmä osud ľudí žijúcich v Európe a vplyv historických udalostí na ich životy. Renomé svetovo uznávaného filmára, ba dokonca režisérskej hviezdy formátu Bergmana, Felliniho, či Truffauta (ktorí sú Szabóovými režisérskymi vzormi), si však získal predovšetkým nezabudnuteľnou spoločensko-historickou trilógiou, v kongeniálnom stvárnení Klausa Maria Brandauera, ktorú tvorí adaptácia Klausa Manna Mefisto (1981) – príbeh o prehnanej ctižiadostivosti, ktorá hlavného hrdinu, doženie až k strate identity; za ktorú získal Oscara za najlepší zahraničný film a tiež Cenu za najlepší scenár na festivale v Cannes, Plukovník Redl (1985), ktorý získal Cenu poroty na festivale v Cannes a Hanussen (1988). Počas svojej úspešnej kariéry získal Szabó množstvo významných ocenení a prestížnych nominácií. Už za svoj hraný debut Čas snenia (1964) získal v Locarne najvyššie ocenenie. Z tohto prestížneho festivalu si však odniesol ešte ďalšie dve ocenenia – Osobitnú cenu poroty za film Otec a Zlatého leoparda za najlepší film – snímku Hasičská ulica 25. V Berlíne získal Strieborného medveďa za réžiu filmu Vypožičaný domov a Cenu poroty za snímku Milá Emma, drahá Betka. Dvakrát sa tešil z Európskej filmovej ceny Felix za filmy Milá Emma, drahá Betka a Slnečný jas. Vytvoril aj úspešné po anglicky nahovorené filmy Schôdzka s Venušou, Na miskách váh, Slnečný jas a Božská Júlia, kde zažiarili Jeremy Irons a Annette Bening. Návštevníci tohtoročného filmového festivalu, ktorý potrvá do 5. decembra, si v multiplexe Palace Cinemas v Auparku mohli vychutnať maďarský dokument Režiséri na niti – dokument o dvoch režiséroch a zároveň veľkých priateľoch – o Istvánovi Szabóovi a Jiřím Menzlovi, ktorí tento rok oslávia svoje sedemdesiatiny.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984