Spätná väzba

Ad: Hotel Panorama (Silvia Ruppeldtová) Slovo 48/2008 „Zlí“ socialistickí stavitelia boli odchovaní epochou búrania počas dvoch svetových vojen. Tešili sa, že konečne nastal čas budovania a že stavby budú slúžiť ľuďom. Preto boli takí nadšení a preto „nevnímali“ tú dnes modernú ekologickú hodnotu prírody. (Akáže to pre nich bola hodnota, keď ju polievali krvou na bojiskách vojen?) Dnešní „dobráci“ zo zastupiteľských obecných a VÚC samospráv spolu s developermi už vidia cynicky iba peniaze a dobrý biznis. Ak víchrica poláme polovicu Tatier, to nevadí. Oni Tatry obnovia betónom a sklom, a tak z nich urobia „dobrú adresu“. Kanto Ad: Dobiehajúca revolúcia (Peter Nedoroščík) Slovo 48/2008 Zdá sa mi, ako keby sme na Slovensku popierali, že aj pred rokom 1989 tu žili ľudia. Malé deti si vytvárajú pokrivený obraz sveta a veľký november chápu asi takto: Žili tu obete totality, potom prišli na námestia osloboditelia. (Odkiaľ sa tu vzali?) Po zrušení totality začali všetky obete žiť v pravde a láske. Akosi sme zabudli, že v každej slovenskej rodine „obete“ žil aspoň jeden člen, ktorý bol lojálny voči socializmu, a často aspoň jeden, ktorý bol členom komunistickej strany. Ale to deti nevedia. Myslia si, že tu žilo 15 miliónov obetí. A starší, najmä tí, čo sa hlásia k spomínaným obetiam, tento trápny omyl radšej prejdú mlčaním. Inak by museli veľa vysvetľovať. Ignác J Ad: Komu žiť na Slovensku chorošo... (Braňo Ondruš) Slovo 49/2008 Ak dnes ľudia stratia prácu, sú na tom zvyčajne oveľa horšie, ako keby sa im to stalo za socializmu. Jednak dnes často ani nevedia, prečo vlastne o prácu prišli, a ak to aj vedia, nič s tým nemôžu urobiť. Jednoducho pracovali v oblasti, kde pracovné príležitosti zmizli alebo sú starší či ženy... Strata práce pritom môže pre nich znamenať nielen podstatný úpadok v oblasti materiálnej, ale aj znížený spoločenský status, stratu rešpektu či úcty. Prestanú byť v očiach ostatných „úspešnými“ ľuďmi. Možnosť nezamestnanosti preto v spoločnosti generuje väčší strach ako čokoľvek, čím za socializmu (myslím na 70. a 80. roky) strašila ŠtB. Ak spoločnosť či štát nesmú dovoliť, aby človeka so zlomenou nohou neošetrili, potom by predsa mala zariadiť, aby nikto, kto chce pracovať, bol nezamestnaný. Peter Dolina