Ivan Kříž - Pravda o zkáze Sodomy
piatok 03. január 2014Sú knihy, ku ktorým sa človek vracia, pretože inak posudzuje to, čo spisovateľ napísal, keď ho čítal v tridsiatke, inak v päťdesiatke a inak, keď už prekročil šesťdesiatku. Sú však aj knihy, na ktoré sme takmer zabudli, no vyvolali nám ich znova v pamäti niektoré udalosti týchto čias.
Keď počúvam a čítam napríklad o udalostiach na Ukrajine, zdá sa mi, že o týchto dejoch už pred desiatkami rokov písal český spisovateľ Ivan Kříž vo svojom viac ako 700-stranovom románe Pravda o zkáze Sodomy. Niet dňa, aby sme s obavami nesledovali, čo sa deje vo veľkej susednej krajine a jej hlavnom meste. Len málokto môže byť ľahostajný, keď sa dozvedá o veľkom fakľovom pochode v uliciach Kyjeva, ktorý zorganizovala radikálna nacionalistická strana Sloboda. Pod červeno-čiernymi prápormi pochodovali ulicami Kyjeva tisíce prívržencov S. Banderu, aby si pripomenuli 105 výročie jeho narodenia. Oprášili staré vojnové mundúry, heslá a vyznamenania, aby dali každému najavo, akým smerom by sa mala uberať Ukrajina v najbližšom čase. Nikto už nepochybuje o tom, že práve títo ľudia dnes tvoria jadro protestov, že to oni počas protestných mítingov najhlasnejšie vykrikujú heslá o nových poriadkoch, ktoré treba na Ukrajine zaviesť, ale aj o pomste a nenávisti. Nadarmo sa Kličko dištancuje od podobných akcií, keď sa objíma a ruky si potriasa s nimi pred celým svetom a spolu organizujú ďalšie a ďalšie protesty. On musí vedieť, že požiadavky týchto extrémistov sa budú stupňovať, že zákonite príde aj k roztržkám v ich kamarátstve a spojenectve. V tejto chvíli ich však spája spoločný nepriateľ, tak ako o ňom vyryl svoje texty do hlinených tabuliek starý Didaf z románu Ivana Kříža.
Spoločný nepriateľ je najdôležitejším motívom a faktorom, ktorý dokáže ľudí spájať a udržiavať pokope. Každý, kto chce uchopiť moc, musí mať svojho spoločného nepriateľa a tým je v tomto prípade Janukovyč a Rusko. Presne takto to vymyslela aj v románe Ivana Kříža mestská cirkev Baránka Spasiteľa v Sodome. Presvedčila obyvateľov mesta, že v ďalekej púšti, pohanskom meste Betsuri žijú ich úhlavní nepriatelia, ktorí si ich chcú podmaniť a zmocniť sa ich životov a majetku. Táto neustála hrozba Sodomčanov spojila, začali sa ozbrojovať, cvičiť a stavať hradby, po nich ďalšie a ďalšie, ešte mohutnejšie opevnenia. Po celý čas v nich bolo udržiavané potrebné bojové nadšenie, no všetko toto ich zruinovalo. Keď ľudia pocítili, že už nemajú pre život ani základné potreby, v zúrivosti mesto podpálili, začali sa navzájom zabíjať a z kedysi prekvitajúceho mesta ostali iba ruiny. Teda nie Boží hnev zničil Sodomu, ako sa píše v Biblii, ale zničila ho hlúposť Sodomčanov, ako píše Ivan Kříž. Kto vie, možno má aj v niečom pravdu.
Do Kyjeva dnes chodia povzbudzovať bojové nadšenie Ukrajincov takí politici ako napríklad McCain, Saakašvili, knieža Schwarzenberg... Aj pre nich je súčasné Rusko a Janukovyč nepriateľom číslo jeden. Ďalší poťahujú nitkami, o ktorých ani len nikto netuší. Chvália mítingujúcich za ich statočnosť, výdrž a disciplínu. „Škoda, že týchto hostí organizátori neprevedú aj po okolitých štvrtiach v Kyjeve,“ počul som rozprávať jedného ukrajinského kamionistu. Celé ulice a štvrte sú plné výkalov, špiny a vykradnutých obchodov. Žiaľbohu, aj takéto trápenie musia Kyjevčania zniesť a pretrpieť. O tom sa však v našich médiách nehovorí a nepíše.