Netypicky turistická

Pri spomenutí turistického zájazdu na Kubu si väčšina ľudí predstaví kúpanie na plážach známeho Varadera. Cestovná kancelária BUBO však organizuje aj poznávacie zájazdy po „ostrove slobody“ ako podaktorí s nadšením a iní zasa skôr ironicky označujú tento ostrov v Karibskom mori.
Počet zobrazení: 954

Pri spomenutí turistického zájazdu na Kubu si väčšina ľudí predstaví kúpanie na plážach známeho Varadera. Cestovná kancelária BUBO však organizuje aj poznávacie zájazdy po „ostrove slobody“ ako podaktorí s nadšením a iní zasa skôr ironicky označujú tento ostrov v Karibskom mori. Kuba (na rozdiel od Mexika alebo andských krajín) neponúka stretnutie s architektonickými pamiatkami zašlých indiánskych civilizácií, no aj tak je tam čo poznávať. Zájazd, ktorého som sa zúčastnil, bol dôvtipnou kombináciou aktivít rekreačných (kúpanie na šiestich rôznych plážach Karibiku i Atlantiku) a poznávacích. Za 15 dní sme autobusom prešli celý ostrov od najzápadnejšej provincie Pinar del Río až po extrémny východ, čo len jedným smerom predstavuje viac než 1 100 kilometrov. Pri zlom stave kubánskej dopravnej siete boli naše presuny značne náročné a dlhé, ale stáli za to. Čo sa doma nedozvieme Kým pri podstatne kratších presunoch po európskych končinách účastníci zájazdov neraz tupo hľadia do televíznej obrazovky alebo pospávajú, naša turistická sprievodkyňa nám nedopriala oddych a priam nás zavalila záľahou informácií o histórii aj súčasnosti kubánskeho života. A tak tí, čo sa doteraz v histórii amerického kontinentu necítili príliš doma, sa dozvedeli množstvo údajov a postrehov o objavení ostrova (ale aj o význame Kuby pre objavenie mexických civilizácií, veď Hernán Cortéz na svoju mexickú výpravu vyplával z kubánskeho Trinidadu), o boji jeho obyvateľov za nezávislosť od Španielska a významných predstaviteľoch národnooslobodzovacieho hnutia, ale aj o tom, ako kolonizátorov na prahu 20. storočia vystriedala nová imperiálna veľmoc (USA). Odteraz už teda vieme, prečo Kuba nemôže vypovedať zmluvu o prenájme základne Guantanamo, ale ovládame aj základné dátumy, udalosti a osobnosti kubánskej revolúcie (1953 – 1958). Osobitnú poznávaciu hodnotu mali informácie o vývoji na Kube v posledných desaťročiach a v najčerstvejšej súčasnosti, pretože z našej dennej tlače sa Slovák dozvie iba to, že na Kube je diktatúra a väznia tam disidentov. Pre mňa boli mnohé z informácií o to zaujímavejšie, že som ich konfrontoval s tým, čo som spoznal, keď som pred štyrmi desiatkami rokov absolvoval na Kube študijný pobyt. A táto možnosť konfrontácie pre mňa bola jedným z hlavných podnetov na účasť na zájazde. Porovnávať porovnateľné Pri akceptovaní informácií zohráva významnú úlohu aj ich zaradenie do širšieho kontextu a osobná skúsenosť. Preto niečo mohli inak vnímať starší a inak mladší účastníci zájazdu. Tých, čo neprežili štyri desaťročia v reálnom socializme a aj novembrovú revolúciu vnímali ako malé deti, môže napríklad šokovať fakt, že Kubánci (s výnimkou špičkových športovcov a umelcov) sa nemôžu voľne pohybovať po svete, že základné tovary získavajú prostredníctvom lístkového systému či niektoré ďalšie skutočnosti. Len málokto si však uvedomí, že kubánsku realitu a životnú úroveň nemožno porovnávať so situáciou u nás či v ktorejkoľvek krajine Európy, ale namieste by bolo skôr porovnávanie s Guatemalou, San Salvadorom či Dominikánskou republikou, prípadne inými krajinami „tretieho sveta“. A ak náš turista zavíta do týchto krajín, leží buď na plážach izolovaný od reálneho života domáceho obyvateľstva, alebo navštevuje historické a prírodné pamiatky. Pri takomto prirovnaní a pri všetkej snahe vidieť kubánsku realitu kriticky, nemôžeme neoceniť, že po ostrove sa dá pohybovať bezpečne, že na rozdiel od svojich susedov Kubánci zlikvidovali infekčné choroby, majú nižšiu dojčenskú úmrtnosť než USA, garantovanú základnú zdravotnú starostlivosť, niektoré pre tretí svet unikátne opatrenia v oblasti sociálnej (deti počas školskej dochádzky dostávajú trikrát denne stravu, dôchodcovia dostávajú sto percent zo svojho – aj keď nízkeho – platu), zlikvidovali negramotnosť a vzdelanostná úroveň priemerného Kubánca ďaleko prevyšuje latinskoamerický priemer. Napriek podrobným informáciám je pri niektorých skutočnostiach ťažké určiť, či niektorý konkrétny problém zaťažujúci dnešnú kubánsku realitu je výsledok zlej organizácie spoločnosti alebo amerického embarga, ktoré pri hlasovaní v OSN odsúdili (s dvoma-troma výnimkami) všetky krajiny sveta. Nemožno veriť ani mýtom, že pred revolúciou bola Kuba kvitnúcou záhradou (prečo by potom väčšina obyvateľstva podporila Castrovcov proti Batistovi?), respektíve ak ňou bola, tak len pre úzke skupiny kvalifikovaných inžinierov, latifundistov, havanských čističov topánok a prostitútky. Aj na sympatizanta s kubánskou revolúciou však pôsobia niektoré poznatky zarážajúco. Napríklad húfy ľudí popri cestách, ktoré sa snažia dopraviť do práce všemožným spôsobom (medzimestská doprava takmer neexistuje) využívajúc nákladiaky či plne neobsadené osobné vozidlá, alebo rozľahlé pastviny ležiace úhorom. Ale všetko sa dá otočiť. Kubánci nepoznajú dopravné zápchy, neznečisťujú prírodu a rozhodne sa neprejedajú. Kuba a turizmus Už v 60. rokoch sa Valter Komárek pokúšal presvedčiť vedúcich kubánskych ekonómov, že namiesto snáh o rekordné zbery cukrovej trstiny by sa mali snažiť o rozvoj cestovného ruchu. Na jeho slová došlo až v posledných rokoch. Kuba podporuje zahraničné investície do turistiky či iných odvetví hospodárstva, no nie pre investorov takými lákavými a zľavnenými prostriedkami (daňové prázdniny a pod.), ako to bolo v posledných rokoch na Slovensku. Napríklad významná španielska spoločnosť Melia stavia na Kube luxusné hotely, ale prvých päť rokov po spustení prevádzky neplatí daňové odvody podľa zisku; znáša však ďaleko vyššie paušálne daňové zaťaženie. Tým sa aj pre turistov pobyt na Kube (v porovnaní s okolitými krajinami) javí ako pomerne drahý (napríklad obed bez nápojov vás v priemernej hotelovej reštaurácii môže vyjsť na 12 eur). Voči niektorým krajinám, s ktorými má Kuba pasívnu obchodnú bilanciu (Kanada, Holandsko), ponúka ako protihodnotu za nakúpené tovary pobyty pre dôchodcov či iných záujemcov. Počas nášho zájazdu sme bývali v trojhviezdičkových hoteloch, ktoré boli na slušnej úrovni (osobitne nás nadchli hotely v turistami zabúdanej, pretože priveľmi vzdialenej provincii Oriente – Versalles v Santiagu a Porto Santo v Baracoa) a dobrými službami (upratovačky sa predbiehali v tom, ako krásne nám zastelú postele a z uterákov vyčaria všakovaké čudá). Pravda, pri ubytovaní v lone prírody treba počítať s tým, že do izby sa vám môže prešmyknúť jašterička či žabka, ale veď aj to patrí k exotike. Kuba a národná hrdosť Ak z tohto aspektu porovnávam Kubu a Slovensko, tak jasne prehrávame na body. Takmer na každom námestí a pred každou školou nájdeme sochu či bustu Josého Martího – najvýznamnejšieho bojovníka za nezávislosť Kuby koncom 19. storočia, prípadne sochy jeho nasledovníkov. Ulice, námestia či inštitúcie nesú aj pomenovania po významných osobnostiach castrovskej kubánskej revolúcie, no v porovnaní s rokom 1968 (kedy som na Kube študoval) sa mi zdalo, že symbolov a revolučných hesiel bolo teraz o čosi menej. Nezoslabnutý zostal len kult Che Guevaru, ktorého silueta je zvečnená na budove Ministerstva vnútra a ktorého mauzóleum (s jednoduchou schránkou jeho pozostatkov) sme navštívili v Santa Clare, v meste, ktoré na sklonku revolúcie dobyl spolu s Camilom Cienfuegosom prekvapujúcim útokom na pancierový vlak. Spolu s ním som v sieni pamätníka umiestneného pod veľkou sochou revolucionára našiel schránky aj jeho spolubojovníkov z nešťastného bolívijského ťaženia, napríklad Nemky Tanje, alebo partizána Williho, ktorý niesol raneného Guevaru tesne pred jeho zatknutím a následným zavraždením. Che je aj úžasným suvenírovým artiklom. Jeho podoba je na tričkách, čiapkach, odznakoch, či hľadí z titulných strán časopisov a kníh. Tehotné palmy Náš vedomostný potenciál sme počas pobytu rozšírili o dôvernejšie poznanie kubánskej flóry a fauny. Naučili sme sa rozlišovať medzi palmou kokosovou a palmou kráľovskou, prezývanou tiež palma tehotná, pretože v strednej časti kmeňa je viditeľne rozšírená, medzi dvoma druhmi sladkých kubánskych zemiakov (bonyato a yuca), naučili sme sa identifikovať uctievaný strom seyba, objatím ktorého podľa starých černošských rituálov človek získava životnú energiu. Tí, ktorí u nás vo svojich bytoch pestujú všakovaké rastliny, mohli teraz identifikovať vo voľnej prírode rastúce nádherné krotóny a ibišteky. Cesty, po ktorých sme sa presúvali, striedavo lemovali plantáže cukrovej trstiny, banánovníkov, paliem a v severnej časti ostrova aj borovíc, ale aj pomerne rozsiahle pastviny (s pomerne malým počtom pasúceho sa dobytka) a sýtohnedou pooranou pôdou. Zo živočíchov nás zaujali volavky postávajúce pri stádach dobytka, ale aj sup moriakový. Z u nás sa vyskytujúcich domácich zvierat to boli sliepky, podstatne štíhlejšie než tie naše, väčšinou čierne prasnice, elegantné koníky, kravy a množstvo býkov niektorých s výrazným hrbom za hlavou. Z exotických zvierat sme v špeciálnej farme navštívili krokodíly, ktoré sa od afrického plemena odlišujú výrazne väčším štvrtým zubom a na Varadere aj farmu delfínov, s ktorými sa niektorí aj vykúpali a zašantili si. Všedná kubánska realita Navštívili sme niekoľko roľníckych obydlí, ktoré sú extrémne chudobné, no nechýba v nich televízor a chladnička. V údolí Viňales sme roľníkom symbolicky pomohli odšťavovať trstinu a získanú tekutinu guarapo, pomiešanú s rumom sme s chuťou vypili. V starobylom Trinidade sme nakukli do domu santerikov, vyznávačov neoficiálneho náboženstva, ktoré vzniklo splynutím kresťanstva a starých afrických kultov (uctievaná čierna soška Panny Márie v skutočnosti predstavuje bohyňu Yorubu a svätý František boha zábavy Changa). V Camaguey sme videli dom čerstvo vytopený hurikánom, ktorý nás len tesne obišiel. Navštívili sme tiež dielňu na ručnú výrobu cigár, ale aj smutne vyzerajúce obchody pre miestnych obyvateľov. Nazreli sme aj do základnej školy a dozvedeli sa, že hudobnú a výtvarnú (prípadne niektoré ďalšie predmety) sa žiaci učia prostredníctvom celoštátneho televízneho vysielania. Pri kontaktoch s miestnym obyvateľstvom, ktoré sa nám snažilo predať podomácky zhotovené náramky a náhrdelníky či z dopestovaného kakaa doma vyrobenú čokoládu, sa naše pocity pohybovali od úprimnej snahy pomôcť ľuďom v núdzi až po znechutenie z obťažovania. Všade hrala hudba Počas zájazdu sme si mohli pozrieť vystúpenia slávnej Tropicany a koncert afrokubánskeho džezu s majstrovským výkonom bubeníkov v Havane, tanečnej zábavy s predchádzajúcim školením salsy vo Viňales, tanečnej zábavy v slávnej Casa de la Trova v Santiagu. V každej z reštaurácií, v ktorých sme sa stravovali, hrala nejaká (väčšinou trojčlenná) menšia hudobná skupina, ktorá okrem domácich hitov (Guantanamera a Comandante Guevara) hrala aj iné skladby populárne v španielskej hovorovej oblasti. V santiagskom hoteli nám čierny klavirista dokonca zahral aj Sinatrove piesne a vo Varadere trio inštrumentalistov v hale hotela hralo aj hity vážnej hudby. Márna bola moja snaha dostať sa na predstavenie kubánskeho baletu. Aká budeš Kuba? Starú Havanu vyhlásilo UNESCO za svetovú kultúrnu pamiatku. Z fondov organizácie sa však zatiaľ podarilo opraviť len menší počet domov, najmä na centrálnych námestiach. Ostatné za tých štyridsať rokov od môjho predchádzajúceho pobytu značne schátrali. Bolo by nesmiernou škodou, keby sa ich nepodarilo zachrániť. Či sa to naozaj podarí a či Kuba dokáže, že sa dá čestne prežiť aj vo svete, kde o všetkom rozhodujú bezohľadné záujmy mocných, sa budú môcť presvedčiť nastupujúce generácie. Možno aj podaktorí z tých vnímavých mladých ľudí, s ktorými som spoločne absolvoval tento poznávací zájazd.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984