Je Tzipi Livniová pripravená zabezpečiť mier?

V pondelok si členovia Likudu, najväčšej izraelskej pravicovej strany, vybrali svojho lídra do parlamentných volieb. Ich výsledok určí, či sa premiérom opäť stane Benjamin Netanjahu. A od toho bude mnoho závisieť. Zvolenie Baracka Obamu za prezidenta USA vytvorilo väčšiu šancu na vyriešenie palestínsko – izraelského konfliktu, no vývoj v izraelskej politike ich zas môže rýchlo znížiť. Znamenia zatiaľ nie sú najlepšie. Nedávne prieskumy ukázali, že Likud získal značný náskok pred vládnucou – na izraelské pomery „centristickou“ – stranou Kadima, vedenou ministerkou zahraničných vecí Tzipi Livniovou. Pravicový, nacionalistický blok bude mať v Knesete viac ako šesťdesiat kresiel, centristické a ľavicové strany len viac ako päťdesiat. Voľby sú stále viac ako dva mesiace ďaleko, a možno bude jednoduchšie reálne posúdiť Netanjahuove postoje neskôr. No isté parlamentné miesto pre Moshe Feiglina, lídra ultrapravicového krídla Likudu, ktorý má natoľko extrémistické názory, že mu začiatkom roka zakázali vstup do Veľkej Británie, určite podkope snahy Netanjahua portrétovať sa väčšmi v strede politického spektra. No bez ohľadu na Feiglina neexistujú dôkazy, že by chcel Netanjahu vyriešiť palestínsko – izraelský konflikt rokovaním, už vôbec nie že by podporoval samostatný Palestínsky štát. Je to predsa muž, ktorého posledným zásadným politickým krokom bola rezignácia na protest voči rozhodnutiu Ariela Šarona presunúť z Gazy osemtisíc osadníkov. Voľby v roku 2006, ktoré priviedli k moci Ehuda Olmerta a stranu Kadima, boli prvé, v ktorých väčšina izraelskej verejnosti volila za zásadné stiahnutie sa z osád na palestínskych územiach Západného brehu. V skutočnosti však nič také neprebehlo. Od Libanonskej vojny v roku 2006 Olmertov mandát atrofoval. Kto teda dokáže zabrániť Netanjahuovi v tom, aby to opäť otočil? Tým sa dostávame k Tzipi Livniovej. Napriek jej vysokej osobnej popularite nedokázala izraelská ministerka zahraničných vecí zatiaľ oslniť. Samozrejme, na svoje verejné sťažnosti, že Olmert mal po obvineniach z korupcie odstúpiť a dovoliť jej bojovať v blížiacich sa voľbách z postu premiérky, má dobrý dôvod. No namiesto náreku nad nespravodlivosťou by sa ju mala pokúsiť pretaviť na výhodu. Aby zo seba urobila obamovskú političku, prinášajúcu zmenu, a aby presvedčila izraelský elektorát, že toto je rozhodujúca chvíľa v histórii ich krajiny. Medzi Palestínčanmi a Izraelčanmi podporujúcimi dvojštátne riešenie silnie pocit, že čas sa míňa. Okrem toho, stratégia prehlbovania mizérie v Hamasom kontrolovanom pásme Gazy vo viere, že jej obete si dajú svoju situáciu nejako do kontrastu s pokrokom na Západnom brehu, sa ukazuje ako morálne a takticky pochybná. Nie je vôbec jasné, že Tzipi Livniová bude pripravená vziať na seba všetky politické riziká. No ako osoba s verejným záväzkom pokračovať v mierovom procese je jedinou presvedčivou alternatívou voči Netanjahuovi. Namiesto sťažností na ministra obrany a lídra Strany práce Ehuda Baraka za to, že je proti tvrdším vojenským krokom v Gaze, by sa mala Livniová snažiť ideologicky odlíšiť od Netanjahua, aby mobilizovala väčšinu v Izraeli, ktorá možno ešte stále uprednostňuje vyrokovaný mier pred návratom k vojne. Komentár bol uverejnený v denníku The Independent, www.independent.co.uk Redakčne krátené a upravené