Problémy čínskeho zázraku

Čínska ekonomika nie je voči globálnym hospodárskym problémom imúnna. Rastúca nezamestnanosť, možno až 20 percent, môže zostriť sociálne protesty. Čína v posledných rokoch vedela vyťažiť z ekonomickej globalizácie to najlepšie. Lacná a vzdelaná pracovná sila, nízke požiadavky na ochranu životného prostredia, a najmä štátna moc schopná a ochotná potlačiť prejavy odporu urobili z krajiny raj pre investorov. Ale je prirodzené, že globálna ekonomická kríza tvrdo dopadá aj na exportne orientovanú čínsku ekonomiku. Prejavy vidno aj v oblasti zamestnanosti. Reálna miera nezamestnanosti V komentári pre denník Guardian píše zástupca šéfredaktora pekinského internetového denníka Economic Observer Online Žang Hong o snahe čínskej vlády zachrániť pracovné miesta. Minulý mesiac zrušili plány na zvýšenie minimálnej mzdy, znížila sa základná úroková miera a prijal sa plán fiškálnych stimulov vo výške 586 miliárd dolárov (4 bilióny juanov). Čínska vláda sa snaží zachrániť malé a stredné podniky, ktoré poskytujú prácu 120 miliónom migrujúcich pracovníkov. Nemusí to však stačiť. Hospodárska kríza vyprázdnila peňaženky európskych a amerických spotrebiteľov a už teraz je jasné, že tohtoročné Vianoce, zlatá baňa pre čínske exportne orientované podniky, budú chudobné. Oficiálna miera nezamestnanosti je už roky na úrovni štyroch percent. Toto číslo však nezahŕňa pracovníkov migrujúcich z vidieckych tovární ani zamestnancov prepustených zo štátnych podnikov na konci 90-tych rokov. Niektorí pozorovatelia preto tvrdia, že skutočná miera nezamestnanosti je desať percent, podľa týždenníka The Economist môže byť dokonca až 20-percentná. Návrat na vidiek Čína má asi 230 miliónov pracovníkov z vidieckych oblastí. Z toho asi 120 miliónov začalo v posledných dvoch desaťročiach bývať v mestách. V posledných mesiacoch sa však v čínskych médiách objavili správy, že niekoľko miliónov migrujúcich robotníkov sa vracia na vidiek, keďže v mestách stratili prácu i možnosť zamestnať sa. Ako upozorňuje Žang Hong, táto armáda nezamestnaných, ktorá sa možno čoskoro rozrastie o ďalšie milióny, vytvára sociálne výbušnú situáciu. Nemusí však nutne prerásť do sociálnych nepokojov. Nezamestnaní vracajúci sa na vidiek sú zvyknutí na veľmi skromné životné podmienky. Okrem toho, väčšina z nich si dokázala našetriť a hoci ide o malé sumy, môžu im pomôcť prečkať najhoršie časy. Pravda, ak ich nepostihnú ďalšie problémy, ako je choroba v rodine. Čínska vláda plánuje investovať do veľkých infraštruktúrnych projektov, a tie by mohli vytvoriť časť potrebných nových pracovných miest. Otázkou tak ostáva, aká hlboká a aká dlhá bude globálna hospodárska recesia. Výbušné mestá Zatiaľ sú sociálne protesty izolované a čínske úrady ich zvládajú kombináciou sily a kompenzácií. Do násilných prejavov prerastajú len pri ojedinelých incidentoch, keď napríklad vedenie firiem odmietne prepusteným robotníkom vyplatiť odchodné. Lenže omnoho vážnejšie problémy sa môžu objaviť pre dopady krízy na ďalšie dve dôležité skupiny – študentov a robotníkov žijúcich v mestách, ktorým hrozí nezamestnanosť. Na rozdiel od svojich kolegov migrujúcich z vidieka, robotníci pochádzajúci z miest nemajú rodné dediny, do ktorých sa môžu pri strate zamestnania vrátiť. Musia čeliť rastúcim životným nákladom a vlnám prepúšťania a nemôžu sa spoliehať na to, že sa o nich postará slabý sociálny systém. Ak by sa ich postoje vyostrili podobne ako v predchádzajúcich obdobiach sociálno-politických nepokojov (napríklad na konci 80-ych rokov) môžu nájsť spojencov v mase študentov a nezamestnaných čerstvých absolventov škôl. Čínsky vzdelávací systém produkuje obrovské množstvo absolventov vysokých škôl – tento rok vyšlo z univerzít asi 5,59 milióna študentov, budúci rok to bude 6,1 milióna. Len menšina z nich však môže dúfať, že nájde aspoň trochu adekvátnu prácu, a hospodárska kríza podmienky na trhu práce ešte zostrí. Žang Hong uvádza zarážajúci príklad – minulý mesiac sa o 57 miest vo verejnej správe uchádzalo až 750 000 ľudí, väčšinou absolventov univerzít... Oslabená legitimita Čínska politická elita už dlhší čas nestavia svoju legitimitu na komunistickej ideológii. Nahradila ju zmesou nacionalizmu a prísľubov zlepšovania ekonomickej a sociálnej situácie, za ktoré bola veľká časť obyvateľstva ochotná akceptovať obmedzenie politických a občianskych práv. Ak hospodárska kríza premení tento prísľub na dym, čínsky zázrak sa otrasie v základoch. Autor je stály spolupracovník Slova