Tipos – pseudokauza

Tzv. kauza Tipos je pseudokauzou, súčasťou ustavičných pokusov diskreditovať vládu, vytvoriť zdanie „káuz“ a jej výsledkom má byť vytvorenie obrazu, že súčasná vláda je pri spravovaní verejného majetku a verejných záujmov vlastne taká istá, ako predchádzajúca. Vyššie ambície si, bohužiaľ, neviem predstaviť. Tieto aktivity sú, myslím, nevyvrátiteľným dôkazom, že neexistuje „hodnotová“ opozícia, konkurujúca programom, štruktúrou preferovaných hodnôt, či nebodaj prezentujúca, či ponúkajúca vyššiu etickú výbavu. Tá súčasná má už opotrebovaný scenár a marketingové prostriedky, časové zasadenie (prekryť schválenie rozpočtu), ciele (okrem iného narušiť jednotnú koalíciu; takzvané kauzy Smeru – SD z rôznych dôvodov vyhovujú viac ako u iných koaličných partnerov). Teraz k meritu veci, aká je skutočnosť? Jednoznačné rozsudky Problém prezentovaný ako „kauza Tipos“ má podľa nás tri roviny. Prvá je otázka, kto spôsobil a logicky zodpovedá za stav po vyhlásení rozsudku najvyššieho súdu, ktorý je právoplatný, vykonateľný a podlieha právu na jeho výkon, teda aj na exekúciu. Za všetky tvrdenia uvádzam citát z jedného hospodárskeho denníka z 11. novembra, keď o kauze nebolo ani slychu. „Tipos sa po niekoľkých rokoch rozhodol, že všetky činnosti si vie zabezpečiť sám a Športku vynechal z hry.“ A potom sme boli svedkami, ako Ivan Mikloš celé roky informoval verejnosť o výhodnosti tohto kroku, o „podvodnom“ konaní Športky atď. Druhou otázkou je hodnotenie činnosti súdov a prakticky totožné rozsudky okresného súdu, krajského súdu v rámci riadneho konania a rozsudok Najvyššieho súdu SR v rámci mimoriadneho konania. Myslím, že sa nedá spochybniť, že zodpovedný politický postoj nebude atakovať v konečnom dôsledku rozsudky najvyššieho súdneho orgánu v republike a bude sa zaoberať skôr riešením dôsledkov takéhoto rozsudku. A tu je tretia rovina – konanie ministra financií ako akcionára Tiposu. Alternatíva A: nárast dlhov a likvidácia zlatej sliepky Mohol požiadať generálneho prokurátora o podanie mimoriadneho opravného prostriedku. Dôsledky? Každý deň nárast záväzku o 300-tisíc korún, okamžité pozastavenie činnosti Tiposu, ktorý nemenovaný hospodársky denník v spomínanom článku označil za sliepku znášajúcu zlaté vajcia (zisk v minulom roku 71,4 mil. eur) a za podnik v dobrej kondícii, podnik, ktorý plní štátnu kasu o viac ako 1 mld. Sk ročne. Veriteľ na základe rozsudku najvyššieho súdu požiada o náhradu škody aj za roky 2005 – 2008 a počas mimoriadneho konania na najvyššom súde aj naďalej drží know-how hracieho plánu hier Športky (teda aj Lota). Bez neho nie je možné vytvoriť alternatívu Tiposu. (Ak aj, náklady môžu ísť do miliárd korún.) Ďalšiu možnosť, teda vyhlásiť na Tipos konkurz, netreba, myslím, komentovať, len upozorním na dlho verejne prezentované vyhlásenia pána Mikloša o údajnom majetku Tiposu vo výške 300 – 400 miliónov korún. Skutočnosť? Najmenej 1,5 miliardy. Čo vysvetľuje tento fatálny omyl pána Mikloša? A čo etický rozmer týchto vyhlásení? Kto odhadne, aký bude výsledok dovolacieho konania a kto ponesie následky za prípadný a dnes reálny neúspech dovolania? Alternatíva B: Rokovanie Minister však zvolil rokovanie vedenia Tiposu s veriteľom. Ním navrhované riešenie? Dohoda s veriteľom na vyplatení dlžnej čiastky z rozsudku, ukončenie akýchkoľvek ďalších požiadaviek veriteľa (2, 3 či 4 mld. Sk?). Získanie práv na prevádzkovanie hier (100 – 500 miliónov, či viac?). Stojí takáto dohoda za zmluvu, kde sa za dohodnuté podmienky rešpektuje sankcia za jej nedodržanie? Nech sa páči – súďme. Rokuje tajne? Nielen študenti práva v prvých ročníkoch vedia, že akciová spoločnosť, aj keď je jej stopercentným akcionárom štát, podlieha režimu obchodného práva, teda aj režimu obchodného tajomstva. Ktorá akciová spoločnosť rokuje verejne? Je sankciou za transparentné porušenie obchodného tajomstva (poslanci Mikloš, Lipšic, Brocka a ďalší) trestnoprávna sankcia, teda aj trest odňatia slobody? S ľútosťou konštatujem, že „obskurným“ aktivitám opozície výdatne asistovala a asistuje naša „objektívna“ tlač (hovorcovia verejnosti, ochrancovia verejných práv, verejnej morálky). Vysvetlí niekto, prečo naša investigatívna tlač mlčala od vyhlásenia rozsudku v auguste 2008 až do aktivít pána Mikloša? Autor je predseda poslaneckého klubu Smer-SD