Zbytočná kauza?
Minister výstavby Marián Janušek mal byť už dávno odvolaný – o tejto skutočnosti môžu dnes pochybovať už len poslanci za Slovenskú národnú stranu. Lenže tento minister ešte stále sedí vo svojom kresle. Pre väčšinu médií, opozičné strany a politicky orientované treťosektorové organizácie, ktoré ako zvyčajne hovoria jedným hlasom, je to znak zlyhania premiéra. Celkom nezvyčajne sa tentoraz vôbec nemusia mýliť, ba dokonca ani zavádzať, aj keď opäť raz vidia len to, čo im vyhovuje. Nástenkové extempore ministra Janušeka je asi celkom zbytočné rozpitvávať. Nielen sumou, ale aj spôsobom, akým sa táto štátna zákazka uskutočnila, je to nepochybne najväčší prešľap vlády Roberta Fica. Na druhej strane to však určite nie je „najväčší podvod v dejinách Slovenska“, ako sa nám snaží vsugerovať jednohlasný zbor spravodlivých a bezúhonných. Tou už asi navždy zostanú privatizácie, ktoré prebehli za vlád Vladimíra Mečiara a Mikuláša Dzurindu – prvý sa pokúsil rozdať Slovensko zopár Slovákom, ten druhý zahraničným korporáciám. V porovnaní s tým, sú Janušekove miliardy odrobinkou. Z nich nevytvorí ani „slovenskú kapitálotvornú vrstvu“, ani „zdravé podnikateľské prostredie“, aj keby sa pokrájal. Vytvoril však kauzu, ktorá začína presahovať hranice Slovenska. Keďže táto štátna zákazka má byť hradená aj z európskych peňazí, je pravdepodobné, že sa na prípad pozrie aj Európska komisia a Slovensko bude mať problém. A ten sa, žiaľ, neskončí odvolaním Janušeka, ktorý sa s kreslom ministra určite rozlúči – je to len otázka času. Prečo nebol odvolaný doteraz, nie je nijaké tajomstvo a posledný raz to jasne ozrejmil predseda SNS Ján Slota počas pokusu opozície odvolať ministra financií Jána Počiatka. Slota vtedy povedal, že toto ministerstvo nespadá do kompetencie jeho strany. V prípade Janušeka je to tá istá situácia, len v opačnom garde. A keďže Slota nechcel o výmene svojho ministra ani počuť, premiér sa rozhodol počkať na správu kontrolných orgánov – a politicky zlyhal. Nie preto, že čaká, ale preto, že čakať musí, ak nechce riskovať rozpad vlády. A čakať nemusel, ak by odvolal ministra Počiatka, na čo mal už dvakrát viac než dobré dôvody. Takto totiž funguje súčasná koalícia a nie je to nič nové, pretože rovnakým spôsobom fungovali aj predchádzajúce vlády. Tento systém má meno a volá sa partokracia, čiže vláda politických strán. Kauza ministra Janušeka tak obnažuje súčasné Slovensko a v tomto depresívnom obraze vystupuje okrem partokracie ešte aj jeho dvojička, ktorá má meno klientelizmus. O oboch týchto javoch sa na Slovensku „živo diskutovalo“ už mnohokrát. A výsledok? Slovákom po pár rokoch samostatnosti zostali namiesto Slovenska „pracovné príležitosti“. To, čo zo Slovenska ešte predsa len máme, si po každých voľbách nekompromisne rozdelia vládne strany a okamžite sa dostávajú pod tlak podnikateľských subjektov, ktorým sa to, čo z tejto krajiny už urvali, máli a chcú vytvárať ďalšie pracovné miesta. Ani partokracia, ani klientelizmus nie sú žiadnym slovenským koloritom, ale politickou a ekonomickou realitou celého západného sveta. A môžu mať rôzne podoby. Nakoniec, len prednedávnom o tom hovoril aj sám premiér, keď opisoval prepojenie celoštátnej a regionálnej politiky. Pri rešpektovaní istých pravidiel zostane tento systém zlý, ale môže byť znesiteľný a prinášať aj isté výsledky pre všetkých. Okrem verejnej kontroly, ktorá je na Slovensku takmer nefunkčná, je však potrebný aj politický aktér rešpektujúci dané pravidlá – za akýchkoľvek podmienok. To, že je Počiatek ešte stále ministrom, nekomplikuje len odvolanie Janušeka. Ešte stále je tu pre štát nevýhodná zmluva, ktorá sa Európskej komisii určite nebude páčiť. Vyriešiť celú situáciu bude viac než komplikované – aj preto, že premiér si výrazne zúžil manévrovací priestor.
