Spätná väzba
Ad: O šašoch, idiotoch a hyenách (Peter Nedoroščík) Slovo 49/2008 Celkový stav společnosti, který popisuje Peter Nedoroščík, nápadně připomíná i stav státní správy na české straně... Nakládání s odpady, urbanistické zvěrstva i dekadence médií, které nejdříve vytvoří iluzi reality, a ta se pak realitou stane... Ohledně menšin a jazykových nejasností mě vždy ubíjelo, že na naší straně hranice (s Polskem a Německem) jsou leckde dvojjazyčné názvy, ale za hranicí – tedy v Polsku a Německu, nejsou. To jen naše (a slovenská) vláda natolik podlézá menšinám a prodlužuje tak dobu přirozené asimilace. D. Predstavte si, že by sa Slovensko stalo časťou Veľkého Uhorska. Hlavné mesto by bola Budapešť, úradná reč maďarčina s kombináciou slovenčiny v niektorých „župách“ a na školách by maďarčina bola povinná. Čo by tým zo svojej suverenity dnešné Slovensko vlastne stratilo? Vlastnú menu nemá. Armáda je pod kontrolou NATO. Kľúčové priemyselné odvetvia sú pod zahraničnou kontrolou. Poľnohospodárstvo ničí zahraničná konkurencia. Ak by si dnes niekto zmyslel, že slovenských programátorov nahradí lacnejšími z Bulharska, tiež by mohol. Prečo sa teda báť maďarských nárokov na územie, ktorého suverenita už takmer neexistuje? Kde bolo národné povedomie, keď sme elektrický rozvod odovzdali Nemcom? Kde rozhorčenie a protesty? Počul som dokonca názor, že Slováci by tie podniky rozkradli, zatiaľ čo Nemci...Vzrušovať sa nad tým, že nejaká skupina rodičov nechce, aby sa ich deti na Slovensku učili po slovensky, mi v kontexte dnešnej situácie pripadá naivné. Peter Dolina Ad: Sme na jednej (krízovej) lodi (Marta Moravčíková) Slovo 49/2008 Ak majú v budúcnosti nejako fungovať štáty, výroba a sociálny mier, je potrebné spravodlivejšie prerozdeľovať a úplne zmeniť vzťahy v ekonomike. A, samozrejme, prestať glorifikovať chamtivosť. Nik si to však otvorenie neprizná, aby nebol obvinený z prípadnej propagácie komunizmu. Hovorí sa veľa o kríze, o hrozbách straty pracovných miest, o nezamestnanosti, o znižovaní spotreby – konzumu. No množstvo vecí, ktoré kupujeme, k životu nepotrebujeme, predávajú sa iba vďaka agresívnej reklame. No vyrábať treba, aby ľudia boli zamestnaní, aby mali platy a štát dane a DPH z predaja. Preto sa donekonečna podporuje výroba, len aby rástla. Ak nerastie, je to „veľmi zlé“. Pritom si ani neuvedomujeme, že tou zbytočnou výrobou si devastujeme životné prostredie. Množstvo vecí, nakúpených pod vplyvom reklamy, za krátky čas vyhodíme a skončia na skládke. Nedochádza nám, že nakupovaním zbytočností strácame niečo oveľa vzácnejšie. Pochopíme to asi až vtedy, keď už to nebude. Elena
