Východná Európa a finančná kríza

Finančné turbulencie v Maďarsku a na Ukrajine v polovici októbra tohto roku ukázali, že aj východná Európa sa môže stať krízovým regiónom. Napriek tomu, že finanční investori často vnímajú tento región ako jednotný, existujú tu výrazné rozdiely vo vzťahu k zraniteľnosti finančnou krízou. Maďarsko bolo už niekoľko rokov považované za kandidáta na finančnú krízu najmä pre rozpočtový deficit, ktorý sa počas istého obdobia vyšplhal na takmer 10 % HDP a tiež pre deficit bežného účtu, ktorý sa napriek hospodárskej stagnácii odhaduje v roku 2008 na 4,8 % HDP. Dňa 15. októbra padol kurz forintu v priebehu jedného dňa o sedem percent. Obchod so štátnymi dlhopismi sa musel priebežne zastaviť a výrazne poklesli aj hodnoty akcií. Maďarský bankový systém je vo vysokej miere závislý od toku devíz, keďže pôžičky pre domácnosti a firmy pozostávajú z viac než 60 % práve z tohto zdroja (zväčša euro), ale len 20 % bankových vkladov je v cudzej mene. Medzinárodný menový fond (MMF) rýchle vyhlásil pripravenosť poskytnúť pôžičku. Európska únia sa spočiatku zdržala, ale potom pripravila Európska centrálna banka pre Maďarsko5 miliárd eur, aby dostatočne zásobila maďarský bankový systém touto menou. Záchrannú akciu však očividne vedie MMF. Fond poskytuje najväčší podiel finančného rámca vo výške 12,5 miliárd eur (oproti 6,5 miliárd na podporu platobnej bilancie zo strany EÚ a doplnenej pôžičkou od MMF), pričom tento úver podmieňuje rovnakými podmienkami, ako to bolo v prípade predchádzajúcich finančných kríz. Z tohto dôvodu sa má zaviesť reštriktívna fiškálna politika spočívajúca v zmrazení platov a zrušení trinásteho platu v sektore verejných služieb, obmedzenie trinásteho dôchodku, ako aj ďalšie obmedzenia v sociálnej oblasti. Týmto spôsobom sa má opätovne získať „dôvera investorov“. Podpora bánk sa viaže na vytváranie prostriedkov pre navýšenie kapitálu a garančného fondu pre medzibankové pôžičky. Program MMF, ktorý možno pokladať za vzor pre prípad ďalších kríz vo východnej Európe, sa pohybuje v rámci doterajšej logiky reštriktívnej fiškálnej a monetárnej politiky. Špecifické podporné opatrenia pre banky sú vytvorené pre aktuálnu krízu a primárne zvýhodňujú zahraničné inštitúty. Striktné podmienky sa na ne neviažu a v centre pozornosti je len zadlženosť súkromných zákazníkov v cudzej mene. Štrukturálny problém vysokej závislosti od importu kapitálu sa programom MMF v žiadnom prípade nerieši. Indikátorom naďalej veľmi nestabilnej situácie bolo zvýšenie maďarskej úrokovej sadzby o tri percentuálne body, čo predstavovalo veľký skok. Tento krok bol prijatý dňa 22. októbra a jeho zrej-mým cieľom bolo zastavenie odtekania kapitálu. Medzi obyvateľstvom panuje veľká neistota. Finančná kríza je veľkou témou. Stredná trieda zadlžená v devízach sa obáva o svoje pôžičky, ľudia závislí od mzdy sa strachujú o pracovné miesta. Vyostrenie situácie a pôžičky MMF pre Maďarsko a Ukrajinu Ešte dramatickejšia sa zdá byť situácia na Ukrajine. Podľa jednej zo správ MMF (Global Financial Stability Report) sa deficit obchodnej bilancie pre rok 2008 odhaduje na 9,1 % HDP, čo je takmer dvojnásobok kritickej hodnoty. Zahraničná zadlženosť je vo veľkej miere krátkodobá, čo zvyšuje zraniteľnosť voči vysychajúcim kapitálovým tokom. Následkom finančnej krízy sa zhoršujúca medzinárodná konjunktúra už zasiahla ukrajinský oceliarsky priemysel, ktorý predstavuje kľúčový exportný sektor. Aj tu výrazne poklesla hodnota meny v krátkom časovom horizonte. Na Ukrajine sú ešte veľmi čerstvé spomienky na finančné krízy z deväťdesiatych rokov. Vtedy zákazníci vybrali z bánk v priebehu troch týždňov okolo troch miliárd amerických dolárov. Následkom toho banky stanovili limity výberu v bankomatoch a centrálna banka zakázala predčasné vyplácanie termínovaných vkladov ako aj poskytovanie pôžičiek v cudzích menách zákazníkom, ktorí nemali žiadne príjmy v devízach. Tým sa finančná kríza na Ukrajine posunula ďalej vo forme menovej a bankovej krízy. Súčasnú krízu sprevádza ochromenie činnosti vlády, keďže medzi prezidentom a premiérom, ktorých vzájomné konkurovanie prerástlo vo verejný konflikt, vytvára politický pat. To sťažuje dokonca aj parlamentné odsúhlasenie krátkodobých stabilizačných opatrení, ako je zvýšenie štátnej garancie bankových vkladov na 150-tisíc hrivien (približne 20-tisíc eur), či vytvorenie stabilizačného fondu pre banky. Aj na Ukrajine sa MMF zapája podpornou pôžičkou vo výške 16,4 miliárd amerických dolárov. Rovnako ako v Maďarsku, aj tu je centrálnou snahou stabilizačného balíka MMF stabilizácia bánk. Rovnaké sú aj podmienky pôžičky vo fiškálnej a menovej politike, aj keď vzhľadom na očakávané zostrenie sociálnej krízy sa predpokladá malé zvýšenie sociálnych výdavkov vo výške 0,8 % HDP. Liberálnemu smerovaniu politiky zodpovedá aj podľa možnosti čo najrýchlejšie odstránenie kontroly kapitálových tokov. Tieto kroky sú v záujme ukrajinského a zahraničného veľkokapitálu, avšak zvýšia zraniteľnosť voči kríze. Ázijská kríza z deväťdesiatych rokov ukazuje to, čo potvrdzuje aj tá súčasná: že totiž štáty, v ktorých sa uplatňuje kontrola kapitálových tokov, sú vo vzťahu ku kríze zraniteľnejšie omnoho menej. Obe pôžičky MMF ukazujú kontinuitu politiky fondu z minulosti – doplnenú o bezprostrednú podporu bánk. Najmä vyostrenie krízy v Maďarsku ako členského štátu EÚ viedlo ku kritickejšiemu pohľadu v celom regióne. Nielen forint, ale aj ďalšie meny a burzy vo východnej Európe klesajú. Ako s poľutovaním konštatuje poľský denník Gazeta wyborcza, finanční investori nerobili medzi Budapešťou, Prahou a Varšavou žiaden rozdiel. Lenže v skutočnosti existujú medzi východoeurópskymi krajinami v rámci a mimo Európskej únie výrazné rozdiely vo vzťahu ku kríze, aj keď celý región sa vyznačuje vysokou zahraničnou závislosťou ako aj závislosťou od importu kapitálu. Krízový oblúk od pobaltiských krajín až po Bulharsko Spomedzi členských štátov EÚ sú najzraniteľnejšie tie, ktoré zaujímajú periférnu pozíciu v rámci európskej deľby práce a/alebo uskutočňujú veľmi rigidnú politiku výmenného kurzu. To platí pre pobaltské krajiny, Bulharsko a Rumunsko. Estónsko, Litva a Bulharsko majú už niekoľko rokov podobný Currency Board ako Argentína v 90-tych rokoch – množstvo domácich peňazí je priamo viazané na devízové rezervy. Lotyšsko sleduje veľmi rigidnú kurzovú politiku a v Rumunsku sa domáca mena v posledných rokoch výrazne nadhodnotila v dôsledku vysokých úrokov a kapitálových tokov. Vo všetkých týchto štátoch rezultovala kurzová politika v nadhodnotenej mene, ktorá zlacňovala import a brzdila rozvoj. Tomu zodpovedajú aj obchodný deficit a deficit bežného účtu. Na rok 2008 sa očakáva deficit bežného účtu v Bulharsku vo výške 22,5 % HDP, v Rumunsku 14,4 %, Litve 12,1 % a – napriek ťažkému hospodárskemu poklesu – v Lotyšsku 14,5 % a v Estónsku 9,2 % HDP. Vzhľadom na to rýchlo vzrástli zahraničné dlhy uvedených štátov. Hospodársky boom posledných rokov sa vo veľkej miere opieral o konzum financovaný pôžičkami a o boom na trhu s nehnuteľnosťami, na ktorom explodovali ceny bytov. Napríklad v Estónsku stúpli ceny nehnuteľností v istom období o takmer 70 % počas jedného roka. Kreditný rating pobaltských štátov už výrazne poklesol a kapitálové toky tam začali vysychať už pred niekoľkými mesiacmi. Následne na to sa hospodársky rast v Estónsku a Lotyšsku silne prepadol. V Lotyšsku bola jediná veľká banka, ktorá nie je v rukách zahraničných vlastníkov, Parex Bank, 8. novembra 2008 zoštátnená vo výške 51 percent. Švédske banky, ktoré sa výrazne angažovali v pobaltských krajinách sa dostali do ťažkostí. Lotyšsko v novembri požiadalo MMF a EÚ o podpornú pôžičku. Ak by pre vysychajúce finančné toky (alebo odtekanie kapitálu) v spojení s klesajúcimi exportmi došlo k silnému znehodnoteniu meny, viedla by menová kríza vo všetkých týchto krajinách k bankovej kríze. Väčšia časť konzumných pôžičiek je totiž v devízach, dlžníci však zarábajú v domácej mene. Tým by pokles domácej meny zároveň znamenal výrazné zvýšenie devízových dlhov. Mnoho súkromných dlžníkov by potom sotva bolo v stave splácať pôžičky. Bankový sektor je v prevažnej miere v zahraničnom vlastníctve, takže banková kríza by postihla západoeurópske – v pobaltských štátoch škandinávske a tiež rakúske – banky. Všetky tieto štáty sú extrémne závislé od kapitálových importov a aj bez aktuálnej finančnej krízy centrálnych štátov by boli kandidátmi na menovú a bankovú krízu, akej podľahla Argentína alebo Uruguaj v rokoch 2001 až 2002. Deficit bežného účtu a zahraničný dlh tu však rástli rýchlejšie ako v Latinskej Amerike v 90-tych rokoch, keďže investori sa očividne spoliehajú na ochranu EÚ. A skutočne, pobaltské krajiny (nie však Bulharsko a Rumunsko) ako členovia ERM II mechanizmu, ktorý je predstupňom prijatia eura, majú nárok na podporu od Európskej centrálnej banky. Takáto podpora by však v najlepšom prípade znamenala iba zmiernenie krízy. Devalvácia sa zdá byť nevyhnutná. Súčasný model rastu spočívajúci na extrémnych importoch tovaru a kapitálu je neudržateľný. Ohrozenie štátov bývalej Juhoslávie Situácia v štátoch bývalej Juhoslávie sa zdá podobná ako v skupine vyššie uvedených krajín. Deficit bežného účtu v Chorvátsku na rok 2008 sa odhaduje na 10 % a v Srbsku na 17,4 percent. Ako Chorvátsko, tak aj Srbsko či Čierna Hora ešte stále trpia na následky ekonomickej dezintegrácie Juhoslávie a vojny. Spomienky na finančné turbulencie v 90-tych rokoch sú tu ešte veľmi čerstvé, takže sporitelia reagujú nervózne. Na túto situáciu sa pokúšajú reagovať vlády garantovaním úspor. Kombinácia vysokých pôžičiek v cudzích menách a veľmi vysokého deficitu bežného účtu je veľmi explozívna. Chorvátska vláda sa pokúša opatreniami a sprevádzajúcou rétorikou, ktorá pripomína tú argentínsku pár mesiacov pred ťažkou finančnou krízou v rokoch 2001 – 2002, prakticky za každú cenu zabrániť znehodnoteniu kuny. Ohlásila zmrazenie platov vo verejnom sektore a tiež extrémne reštriktívnu sociálnu a rozpočtovú politiku. Do sociálneho balíka v rámci antikrízovej politiky majú byť zapojené aj odbory. Nie je však jasné, čo by malo byť protislužbou pre odbory. Odbory vo verejnom sektore zmrazenie miezd odmietajú. V rámci rokovaní s MMF ide aj v prípade Srbska o sociálne služby a plánované zvyšovanie dôchodkov. Opatrenia sa nedotýkajú príčin finančnej zraniteľnosti a nestability – takéto opatrenia sa však v minulosti jednoducho ukázali ako neúčinné a neúspešné. Exportné problémy v Česku, Poľsku a na Slovensku Odhliadnuc od Slovinska, ktoré už prijalo euro, je zraniteľnosť voči kríze prítomná v Poľsku, Česku a na Slovensku ako aj v pobaltských krajinách, v Rumunsku, Bulharsku a v Maďarsku. V medzititulku uvedených štátov je deficit bežného účtu nižší a v roku 2008 by sa mal pohybovať v rozpätí od 2,9 % v Česku a po 4,6% v Poľsku. Preto nie je závislosť od importu kapitálu taká extrémna. Avšak v týchto štátoch je viaznuce poskytovanie kreditov v medzibankovom sektore stále citeľnejšie. Súkromní dlžníci sú zadlžení prevažne v domácej mene, takže znehodnotenie meny by nemalo mať také ďalekosiahle konzekvencie pre bankový sektor. Pod najsilnejším tlakom je momentálne v tejto skupine poľský zloty, zatiaľ čo slovenská koruna v očakávaní prijatia eura 1. januára 2009 je dosiaľ stabilná. Aj tieto tri štáty však musia počítať s výrazným poklesom exportu. Platí to predovšetkým pre Slovensko, ktorého export tvoria z približne 40-ich percent autá. Tým sa dostane bilancia bežného účtu a hospodársky rast pod tlak. V niektorých sektoroch spracujúceho priemyslu sa prepúšťanie už začalo. Mohutný východoeurópsky rast posledných rokov teda v sebe skrýva jadro extrémnej zraniteľnosti voči kríze. To je aj dôvod, prečo sú účinky krízy vychádzajúcej z centrálnych krajín pre tieto štáty natoľko ohrozujúce. Autor je profesor na Wirtschaftsuniversität Wien a predseda Inštitútu pre štúdium politickej ekonómie (IPE) vo Viedni Preložil Peter Nedoroščík