Reklama
Reklama

Prieskum: ďalšie zbytočné varovanie

Najnovší prieskum volebných preferencií, ktorý v utorok zverejnil Ústav pre výskum verejnej mienky (ÚVVM) musel spôsobiť paniku v nejednej straníckej centrále. Alebo aspoň šok, lebo asi ani najväčší optimisti na Súmračnej ulici nečakali, že by bolo reálne, aby sa na začiatku druhej polovice vládnutia vyšplhali preferencie Smeru k päťdesiatim percentám...
Počet zobrazení: 1245

Najnovší prieskum volebných preferencií, ktorý v utorok zverejnil Ústav pre výskum verejnej mienky (ÚVVM) musel spôsobiť paniku v nejednej straníckej centrále. Alebo aspoň šok, lebo asi ani najväčší optimisti na Súmračnej ulici nečakali, že by bolo reálne, aby sa na začiatku druhej polovice vládnutia vyšplhali preferencie Smeru k päťdesiatim percentám, čo by vyjadrené počtom poslancov v NR SR znamenalo, že sociálni demokrati sú malý krôčik od toho, aby mohli zostaviť vládu bez akéhokoľvek koaličného partnera. Po počiatočnom šoku by však malo nastať opatrné vytriezvenie: je to iba prieskum, ktorý síce má istú vypovedaciu hodnotu, ale väčšinou vypovedá o všeličom inom, len nie o reálnom volebnom výsledku. Hoci niet pochýb, že Smer má dnes naozaj silu, akú u nás nemala ešte žiadna strana, voľby sú ďaleko a teraz by sa sociálni demokrati mali skôr sústrediť na analýzu, prečo sú na tom tak dobre. Aby si neskôr nelámali hlavu, prečo na tom zrazu tak dobre nie sú. Avšak oveľa viac dôvodov na „lámanie hlavy“ má pravicová opozícia. Vytrvalo ignoruje neustále sa opakujúce signály, ktoré svedčia o trvalom poklese jej preferencií. Dnes už musí byť každému jasné, že nejde o prechodný jav v dôsledku toho, že jej niekdajšie vládnutie majú ľudia ešte v čerstvej pamäti. Opoziční lídri sa evidentne spoliehajú na chyby súčasnej vlády a rýchlu zábudlivosť občanov. Rovnako evidentné však je, že sa prerátali. Ale stále akoby si to nedokázali uvedomiť, alebo priznať. Asi ani nedokážu, inak by už museli pristúpiť k radikálnym zmenám. Lenže opozícia namiesto toho iba vytrvalo spí a čaká na akéhosi spasiteľa. Chápem, že Mikulášovi Dzurindovi, Ivanovi Miklošovi, Pálovi Csákymu či Pavlovi Hrušovskému sa to nezdá. Chápem, že oni sú presvedčení, že intenzívne pracujú. Veď SDKÚ po dvoch rokoch (!) prišla s vlastným „opozičným“ ekonomickým plánom, okamžite po vypuknutí svetovej finančnej krízy z neho „abstrahovala“ tzv. ochranný plán, jej predstavitelia sa ohľadom neho začali s kdekým stretávať. Kresťanskí demokrati prišli s vlastnými nápadmi, SMK sa sústredila na „ochranu“ Maďarov na juhu Slovensku. Lenže nič nezaberá, dokonca ani tradičný „národnostný strach“ už nenaženie SMK jej voličov do košiara. Pochopiteľne, existuje niekoľko veľmi jasných a pochopiteľných vysvetlení, prečo je to tak. Opoziční lídri ich však nebudú počuť, lebo to nechcú. Na jednej strane nedokážu pochopiť, že prichádzajú s témami, ktorým takmer nikto nerozumie, na druhej strane si odmietajú priznať, že ich prezentujú tváre, ktorým už takmer nikto neverí. To, čo opozícia denno-denne predvádza jednoducho väčšina slovenských občanov nepovažuje za politiku v prospech ľudí, nezaberá ani bezbrehý populizmus v súvislosti s dôchodkovým investovaním, resp. štátnym rozpočtom a vývojom HDP. A nezaberie ani tento prieskum, hoci by ho opozícia mala chápať ako posledné vážne varovanie. Pretože komu niet rady, tomu niet pomoci. Jedinou nádejou opozície by mohla byť hlboká ekonomická katastrofa, avšak to len v prípade, že by sa jej vláda a najmä premiér bezradne prizerali. Robert Fico však práve v uplynulých troch mesiacoch ukázal, v čom svojich súperov s prehľadom predbieha. A nie je najmenší dôvod, aby sa to práve teraz zmenilo. Autor je stály spolupracovník Slova

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama