Reálny kapitalizmus

V čase, keď už nikto – azda s výnimkou niektorých mladých ambicióznych kádrov dychtiacich po moci – nepochyboval, že rozdiel medzi životom a slovami je priepastný, dostal minulý režim prívlastok reálny.
Počet zobrazení: 1302

V čase, keď už nikto – azda s výnimkou niektorých mladých ambicióznych kádrov dychtiacich po moci – nepochyboval, že rozdiel medzi životom a slovami je priepastný, dostal minulý režim prívlastok reálny. So socializmom v akomkoľvek význame ho spájal azda iba názov a pokope ho držali už len mocenské túžby byrokratov, bratská pomoc spriatelených armád, strach a zotrvačnosť. V tomto stave vydržal ešte ďalších dvadsať rokov, až nakoniec doslova vyhnil – normalizovalo sa tak dlho, až kým každému normálnemu človeku „nešiblo“ a nevyšiel do ulíc. Dnes, keď už aj pravicové strany na papieri budujú sociálny štát, okrem mladých ambicióznych kádrov takmer nikto nepochybuje, že to, čo sa hovorí, súvisí s tým, čo sa deje, nanajvýš okrajovo – ak vôbec. Voľný trh, rovnako ako kedysi diktatúra proletariátu, existuje len v platónskej ríši ideí, kam dovidí jedine manažérsky predvoj, ktorý nás všetkých obetavo vedie k ružovým zajtrajškom, respektíve pozajtrajškom, popozajtrajškom či vzdialenejším horizontom života detí našich detí. Vzdialenosť skvelej budúcnosti od súčasnosti je však vždy nepriamo úmerná miere utiahnutia opasku. Zdá sa, že dnes je ideálom stav, keď človeku vyliezajú oči z jamiek – od utiahnutého opasku a od súm, ktoré v jeho mene vkladajú vlády do bankového sektora. Ešte šťastie, že každý poctivo znormalizovaný vie, že v tomto prípade nejde o PREJEDANIE ako v prípade trinástych dôchodkov, či financovania školstva alebo sociálnych služieb, ale o INVESTÍCIE, ktoré sa vrátia – ak nie nám, tak určite našim deťom, a ak nie im, tak ich deťom, či najneskôr deťom, detí ich detí. Asi je možné dívať sa na každú spoločnosť, ktorá sa opiera o striktnú hierarchiu, ako na podvod hneď od jej vzniku, ale nech už sa pozrieme na ktorýkoľvek systém v dejinách, vždy prešiel dvoma fázami. Prvou, keď dokázal presvedčiť o svojej pravde väčšinu, a druhou, keď si kritická menšina uvedomila, že je to celé podvod. Kritická znamená taká, ktorá dokáže ovplyvniť pomery a postupne presvedčiť väčšinu. Ešte skôr než však nejaká zmena naozaj nastane, začne sa hra na zmenu – nová verzia normalizácie, tentoraz s heslom dosť bolo neoliberalizmu, do ekonomiky sa musí vrátiť štát. Štát v zastupiteľskej demokracii, to sú politici a tých omnoho väčšmi zaujímajú sponzori, než voliči. Preto je reakcia na súčasnú krízu vo väčšine prípadov rovnaká. Ohlásili sa veľké zmeny, ale skutočnosť výrazne zaostáva. Štát v ekonomike zohrával dôležitú rolu aj doteraz, len sa o tom nehovorilo. Protekcia a podpora jednotlivých firiem bola každodennou politikou aj v USA, ale zrejme nikdy z nej neprofitovali sponzori na úkor občanov do takej miery ako dnes. Reálny kapitalizmus v tej podobe, ako ho zatiaľ navrhli západní politici, môže mať ešte dlhý život, aj keď je pravdepodobné, že kríza túto fázu urýchli. Ulice sa opäť začínajú zapĺňať ľuďmi, ktorí sú nespokojní a žiadajú zmenu. Objavujú sa podniky, ktoré sa pracovníci pokúšajú získať do vlastných rúk a na jednom celom kontinente sa začali postupné pokusy zavádzať demokraciu do ekonomiky. Rok 2009 bude obdobím krízy, nezamestnanosti a stagnácie – to pripúšťajú už aj mladé ambiciózne kádre. Otázkou tak ostáva, čo príde potom.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984