Stručné čítanie z Ústavného zákona zo dňa 25. novembra 1992 o zániku ČSFR po dvadsiatich rokoch

Počet zobrazení: 3658

Pamätník TGM v Bratislave.jpgUž je to dvadsať rokov, čo prestal existovať spoločný štát Čechov a Slovákov. Áno, skončil, zanikol! Všimnite si, že vo verejných odborných či laických diškurzoch častejšie používame slovesá: spoločný štát sa rozdelil, rozpadol či dokonca, že sa Slovensko odtrhlo a Česko zmenšilo. Bol to však zánik. Tak tento proces pomenúva aj ústavný zákon, v ktorého preambule sa píše: Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky rešpektujúc uznesenie Českej národnej rady a Národnej rady Slovenskej republiky uznieslo sa na tomto ústavnom zákone...

Článok 1 má dve vety. Prvá veta sa začína krásnym výrazom a znie: Uplynutím dňa 31. decembra 1992 zaniká Česká a Slovenská Federatívna Republika. Na Silvestra 1992 „uplynulo“ do histórie 74 rokov, dva mesiace a tri dni života občanov štátneho útvaru, ktorý pri vzniku pomenovali Česko-Slovensko. Čo poviete, celkom slušný vek na dvadsiate storočie? A bohatý to bol život na rodinné problémy. Ledva sme prekročili dvadsiatku, naši krstní rodičia a či svedkovia sobáša sa náš nevyvážený manželský zväzok pokúsili v Mníchove vymazať zo svetoštátnej matriky a my sme podstúpili štátoprávny rozvod, našťastie neplatný od samého počiatku. Nasledujúcich sedem rokov sme museli veľmi ťažko, často až do krvi presviedčať svet o tom, že v manželstve chceme pokračovať. Navštevovali sme najmä slovanskú manželskú poradňu, predovšetkým sme si dali poradiť od východných Slovanov, ktorí nám náš spoločný dom vypratali od nechcených príbuzných. Náš svetaskúsenejší partner na západ od Moravy si svoju čiastku výrazne poslovančil – priam počeštil - nemeckých spolubývajúcich vydedil nadobro. Slovenský manželský partner zaplatil oneskorenú novomanželskú daň – maďarskí spolubývajúci zostali v dome a správajú sa dodnes ako správna historická svokra – nemožno ich prehliadnuť. Napriek poučeniu z prvej republiky sme sa po druhej veľkej vojne nepoučili a opakovali sme chyby v našom manželskom spolužití. Táto diagnóza sa volá asymetrický model a je to opak rovnoprávneho súžitia. Asymetriu uplynutím dňa 31. decembra 1968 nahradila federálna symetria, ale početnejší partner jej praktickému uplatňovaniu nefandil. Až po sedemdesiatke sa jedna i druhá strana rozhodli už ďalej netrpieť manželské násilie a k spomínanému článku 1 ústavného zákona pripojili druhú vetu: Nástupníckymi štátmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sú Česká republika a Slovenská republika. A už je to dvadsať rokov každodenná skutočnosť.

Listujme ústavným zákonom ďalej. Zaujal ma druhý odsek článku 3. Citujem ho v plnom znení. Česká republika a Slovenská republika nesmú po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky používať štátne symboly Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Pozriem sa na vlajku expartnera a … neviem, čo vravieť. Existuje vymáhateľnosť právnych noriem zaniknutého štátu? Aspoň môžeme hovoriť, že sme morálni víťazi (stará mama vždy to komentovala slovami: chlieb nebude lacnejší).

Celý ústavný zákon má až deväť krátkych článkov, ktoré v podstate majú charakter preklenutia, zabezpečujú, aby nenastala v žiadnej oblasti ani chvíľa bezvládia. Žiadne vacuum iuris, žiadna prázdnota práva, čiže stav, pri ktorom nejaká záležitosť nie je pokrytá právnou úpravou.

A poučenie? Ako málo slov stačí na zánik! 18 viet! Koľko ich bolo pri vzniku Česko-Slovenska? Tisícky slov a stovky strán! Nemôžeme obísť nasledovné akty majúce vzťah k zrodeniu štátu Čechov a Slovákov: Clevelandská dohoda z roku 1915, často skloňovaná Pittsburská dohoda z roku 1918, ktorú v krátkom slede dopĺňajú Washingtonská deklarácia a Filadelfská dohoda. Konečne sa dostaneme aj k nám domov. Po vcelku náhodnom vyhlásení Česko-Slovenska v Prahe 28. októbra 1918 nasleduje 30. októbra Martinská deklarácia – skutočne štátnický krok to Slovákov. A rok 1918 uzatvára Dočasná ústava Česko-Slovenska, ktorá vznik štátu Čechov a Slovákov vnútroprávne dovršuje. V nasledujúcich dvoch rokoch sme našu štátnosť už len „ošetrili“ Užhorodským memorandom z 8. mája 1919 (Karpatoruská Ústredná národná rada vyhlásila pripojenie Podkarpatskej Rusi k Československu), ktoré posunulo štát až k prameňom Tisy a dvomi mierovými zmluvami Saitgermainskou s Rakúskom (10. september 1919) a Trianonskou s Maďarskom (4. jún 1920). Vznik štátu „československého“ národa demokraticky uzavrela 29. februára 1920 prijatá Ústavná listina Československej republiky.

„Pikoška“ z Wikipédie na záver. Československo zdedilo 21% územia zaniknutého Rakúsko-Uhorska a žilo tu 25% obyvateľov bývalej monarchie. Pekné historické veno novomanželom!

Ako sa majú rozvedení partneri po dvadsiatich rokoch? Zdá sa, že nám nehrozí v januári 2013 ani Mníchov ani arbitráž vo Viedni. Čo je najdôležitejšie, zapojili sme sa do skupinovej terapie národov a štátov v podobe Európskej únie. Trochu nám robí problém prekonávať komplexy menejcennosti (či nedocennosti?), slovenský partner však už pokročil a vstupom do eurozóny dal najavo svoj zdravý (solidárny) rozum.

A ešte jedna poznámka. 1. január 1993 neznamená len naplnenie ambícií slovenského národa po svojom demokratickom národnom štáte. 1. januára 1993 vznikol prvýkrát v histórii aj skutočne národný a demokratický štát Čechov! Tu sa začína česká štátnosť. Českú štátnosť nestvoril 28. október 1918 (slúži ku cti dnešnej Českej republike, že tento deň svätí „len“ ako deň vzniku samostatného československého štátu), ale určite česká štátnosť nevznikla ani na deň svätého Václava – 28. septembra, niekedy v 10. storočí, napriek tomu, že je štátnym sviatkom – dňom českej štátnosti. Je to taký istý (aj keď veľmi milý) mýtus, ako keby sme na Slovensku slávili deň slovenskej štátnosti pripomienku Pribinovho štátnického činu v Nitre v roku 828, alebo nebodaj Rastislavovo pozvanie Konštantína a Metoda a či Svätoplukovu kráľovskú diplomaciu. To by na nás vzlietla domáca i svetová kozmopolitická rojnica s antinacionalistickými sérami!
 

Na fotografii: Pamätník T. G. Masaryka pred Slovenským národným múzeom v Bratislave.

Foto: Emil Polák

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984