Načo nám je prezident?

Neponáhľajte sa s odpoveďou... Prezident je potrebný: – aby sa pán Mikuláš Dzurinda zbavil pani Ivety Radičovej, najväčšej konkurencie vo svojej bezkonkurenčnej strane – aby sa pani Zuzana Martináková nestratila z očí slovenských voličov
Počet zobrazení: 1574

Neponáhľajte sa s odpoveďou...

Prezident je potrebný:
– aby sa pán Mikuláš Dzurinda zbavil pani Ivety Radičovej, najväčšej konkurencie vo svojej bezkonkurenčnej strane
– aby sa pani Zuzana Martináková nestratila z očí slovenských voličov
– aby pán Vladimír Mečiar mohol zverejniť svoju rozšifrovanú disketu a pomstiť sa nevďačnému priateľovi
– aby pani Dagmar Bollová mohla vystúpiť z komunistickej strany
– aby pán Ivan Šimko mohol preukázať svoju šľachetnosť v prospech Františka Mikloška a pozorovane vstúpiť do svojej ďalšej strany a tak ďalej.

Samozrejme, prezidentom bude len jeden z nich – ale koľko dobra prinesie už kampaň každému kandidátovi, či jeho dobrodincovi!

Ktorý(á) bude ten vyvolený(á), zostáva v nedohľadne. Rozhodne ľud.

Lenže – ako rozhodne? Všetko rieši Ústava Slovenskej republiky. Posledné slovo má väčšina občanov. Lenže – aká väčšina?

„Znalci“ Ústavy Slovenskej republiky špekulujú. Ak by bol prezident zvolený už v prvom kole, pretože dosiahol nad päťdesiat percent hlasov zúčastnených voličov – tak to neplatí. Treba druhé kolo. Právo voliť prezidenta má predsa každý občan. A ak sa k urnám v prvom kole nebude občan unúvať, treba mu dať ešte jednu možnosť. V konečnom dôsledku môže víťaz teoreticky získať ešte menej hlasov – ak by sa v druhom kole zúčastnilo menej ľudí, ale čo na tom? „Znalci“ samozrejme vedia, prečo to hovoria. Prognózy pre kandidátov sú dosť stabilné. Favoritom je súčasný prezident. Pre svojho kandidáta preto cítia príležitosť až v druhom kole, keď sa všetci malí proti favoritovi zjednotia. Hoci je naša prezidentská história mladá, príjemnú skúsenosť už máme.

Logika týchto znalcov ústavy má svoj pôvab, a bolo by ju potrebné uplatniť aj pri parlamentných voľbách. Ak prišlo v roku 2002 k volebným urnám sedemdesiat percent oprávnených voličov, ale druhé kolo predpísané nemáme, podľa tejto logiky sa mal parlament obsadiť len do výšky dosiahnutých percent. Ostatné miesta mali zostať prázdne. Vieme si to predstaviť? Skúsme názorne, s číslami. „Panská koalícia“ (terminus technicus bývalého českého disidenta Petra Uhla pre podobný útvar v Českej republike) zastupovala zo sedemdesiatich percent ľudí, zúčastnených na voľbách, spolu štyridsaťdva percent. Čo znamená, že zastupovala iba okolo tretiny obyvateľstva s právom voliť. Málo na spoluprácu, dosť na nadvládu. Ak by sa bola vtedy uplatnila logika súčasných „znalcov“, panská koalícia by nikdy nebola mala dosť hlasov na prijímanie zákonov v neprospech väčšiny obyvateľstva. Nebola by mala mandát na predaj elektrární, plynární, nikdy by nebola vytunelovaná sociálna poisťovňa v prospech virtuálnych kasičiek, nikdy by si nebola mohla z peňazí daňových poplatníkov vziať pôžičku na ohlupovanie daňových poplatníkov reklamami o švajčiarskych dôchodkoch, nikdy by neboli do práce vyháňaní ľudia bez nôh, ktorí podľa vtedajšieho hovorcu ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny zneužívali systém.

Dobrá idea – už ju len naplniť do konca! A budeme tatranskí tigri na poli ústavnom.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984