Kto nájde odvahu rozťať gordický uzol?

Skutočné príčiny krízy sa neodstraňujú
Počet zobrazení: 5642

Hospodársky rast sprevádzaný rastom nezamestnanosti, zadlžovania občanov, štátov a rastom chudoby.

Globalizácia vedená fetišom rastu zisku a bohatstva v rukách finančnej oligarchie, implantovaná pod rúškom tzv. demokracie plne ovládla naše životy. Svet, Európska únia, eurozóna a Slovensko koncentrujú svoje úsilie na ekonomické a sociálne reformy, ktoré však riešia predovšetkým dôsledky hospodárskej krízy a nie odstraňovanie príčin jej vzniku.

Ekonomická teória vo všeobecnosti hovorí, že reformy majú zmysel vtedy, keď sa robia v prospech človeka. V tom prípade prizývajú človeka k účasti na ich úspešnom uskutočňovaní. Aký to paradox, po uskutočňovaných reformách rastie nezamestnanosť, chudoba, zadlžovanie občanov a štátov vo svete, v Európskej únii, v eurozóne, aj na Slovensku.

Slovensko, relatívne mladý štát, sa v krátkom čase stalo členom OECD, Európskej únie, eurozóny, schengenského priestoru. Je to dosť z hľadiska začiatočného obdobia samostatnosti, ale málo z hľadiska súčasnosti a najmä budúcnosti samostatného zvrchovaného štátu.

Politici po roku 1989 jedným dychom hovoria, že občan získal slobodu, štát sa zaradil do medzinárodných integračných štruktúr a zoskupení; že kladieme a dotvárame základy pre novú kvalitu života človeka v slobodnej demokratickej spoločnosti. Každodenný život prevažnej časti ľudí vo svete, v Európe, aj na Slovensku nás však presviedča o opaku. Vytúžená sloboda čím ďalej tým viac sa pre väčšinu čestných a statočných ľudí stáva neslobodou. Prečo je tomu tak?

Stratégia znižovania regionálnej nezamestnanosti a príjmových disparít.

Ukazuje sa, že zmeny v hospodárskej, finančnej politike jednotlivých štátov, ale aj v prioritách integračných zoskupení sú nevyhnutné. Nie smerom k centralizácii a federalizácii rozhodovania, ale k životným potrebám človeka na základe efektívneho využitia špecifík každého štátu a regiónu.

Politici bez osobnej hmotnej zodpovednosti na Slovensku neradi priznávajú, že už strovili zdroje z nevýhodnej privatizácie lukratívneho majetku a vytvorili iba minimálne podmienky pre rozvoj zamestnanosti na základe živnostenského, malého a stredného podnikania. Podnikania, ktoré je schopné cez rodinné, družstevné pestovateľské, chovateľské farmy a lokálne potravinárske podniky,  stavebné činnosti a služby dať prácu množstvu nezamestnaných v regiónoch.

Podnikanie, ktoré je schopné na základe využitia regionálnych ľudských a materiálnych špecifík a ich vlastných produkčných schopností zvýšiť potravinovú aj energetickú bezpečnosť Slovenska, znížiť nároky na dovoz potravín, nároky na dopravnú infraštruktúru a oslabiť cenový diktát obchodných reťazcov, čiastočne aj diverzifikovať doteraz veľmi rizikový vývoz.

Podnikanie, ktoré nižšou nezamestnanosťou pomôže domácej spotrebe a tým prispeje aj keď len k minimálnemu ale udržateľnému hospodárskemu rastu Slovenska.

Ukazuje sa nevyhnutným pripraviť a uskutočňovať Stratégiu minimalizovania regionálnej nezamestnanosti. Odborne kvalifikovane  obhajovať jej ciele, nástroje a podporu na úrovni príslušných orgánov EÚ.

Korigovať konsolidačné opatrenia prijaté najmä v daňovej oblasti (zníženie a stabilizácia daňovej sadzby a úprava daňového základu), dať im systémový charakter zabezpečujúci stabilitu podnikateľského prostredia.

Vytvoriť  predpoklady pre účasť zdrojov podnikateľskej sféry, cez daňový základ dane z príjmov právnických osôb, na spolufinancovaní regionálnych štrukturálnych programov. Minimalizovať tak nemalý odliv finančných zdrojov do zahraničia. Vytvoriť novú kvalitu ekonomických vzťahov podnikateľov k regiónom a ich voleným orgánom.

Spoločnosť, kde sa vytráca mravnosť a morálka, kde sa špekulácia cení viac ako poctivá práca.

Hrubý domáci produkt rastie, ale podiel rozpočtových príjmov na HDP, klesá. Verejné finančné zdroje chýbajú aj na zabezpečovanie základných, ústavou zaručených práv občanov. Zvyšuje sa počet nezamestnaných, chudoba ohrozuje takmer 1/5 občanov. Zväčšuje sa príjmová disparita občanov, a to nie vždy v závislosti od efektov ich práce a činností. Na druhej strane dlhodobo sa toleruje vedomá nečinnosť značnej časti občanov a ich reprodukčná neviazanosť.

Tzv. demokracia priam vytvorila priestor pre špekulácie na finančnom trhu, s verejnými finančnými zdrojmi a majetkom štátu. Prehĺbila nerovnováhu medzi pôsobením štátu a trhu v neprospech plnenia základných funkcií štátu.

Výkonná moc si v priestore jednoznačne nevymedzených a nenaplnených funkcií štátu dlhodobo neplní svoju prioritnú úlohu – slúžiť občanovi. Vedome zanedbáva využívanie a ďalšie zdokonaľovanie kontrolných mechanizmov, napríklad v daňovom a odvodovom systéme, pri používaní verejných zdrojov, vrátane zdrojov z fondov EÚ. Dôkazom je existencia a tolerovanie daňových rajov, a to nielen jednotlivými štátmi ale aj integračnými zoskupeniami.

Parlamentná demokracia sa často zamieňa s možnosťou rýchleho zbohatnutia jej partokratickým spôsobom vyvolených členov. Denne prezentovanými kauzami neguje morálku nielen jednotlivca, ale celej spoločnosti. Verejné financie a majetok sa cez privatizáciu a verejné obstarávanie stali doslova žriedlom korupcie a daňových únikov.

Súdna moc toleruje nespravodlivosť. Ani po 20 rokoch nedokázala zásadne riešiť napríklad, vymožiteľnosť práva, ktorá je rozhodujúca najmä pre rozvoj zdravých podnikateľských aktivít v štáte, regiónoch.

Svetová banka a Európska centrálna banka, aj celý bankový systém pod kepienkom nezávislosti od spoločenskej kontroly sa stali priam oázou špekulačného podnikania bez zodpovednosti za vlastné konanie. Umožnili a stále organizujú nadmernú emisiu svetovej meny. Založili tak najväčšiu nerovnováhu medzi množstvom peňazí v obehu a ich krytím reálnymi hodnotami, nerovnováhu v rozdelení vytvoreného bohatstva medzi úzku vrstvu bohatých a prevažnú časť ľudstva.

Uvedená nerovnováha je ohniskom vzniku a pretrvávania hypotekárnej, finančnej, dlhovej, hospodárskej a sociálnej krízy. Jeho pahreba sústavne tlie a zintenzívňuje  hospodárske, sociálne a spoločenské napätie vo svete, v Európe aj na Slovensku.

Vládami jednotlivých štátov, ale aj integračnými zoskupeniami prijímané nesystémové konsolidačné opatrenia riešia dôsledky krízy a nie jej  príčiny. Kto nájde odvahu rozťať tento gordický uzol?

Ilustračná snímka: Tom Bech / Creative Commons

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#1
Peter Zajac-Vanka
07. apríl 2013, 18:59

S obsahom článku úplne súhlasím a som rád, že práve pán Troják...

sa vyjadril k nemožnosti riešiť globálnu ekonomickú krízu kapitalizmu obvyklými cestami.

Ak ste to Vy, pán Jozef Troják, autor kníh z rokov 1990 až 1991, ktorý spolu so Štefanom Dolákom napísali dielo "Osudy ekonomiky po revoläcii " a " Od deficitu k prebytku", v ktorom bolo síce veľa kritického na byrokratický plánovací systém socializmu u nás, ale aj veľa nádejí a podľa mňa už vtedy trochu naivných predstáv o tom, k akej prosperite sa slovenské samostatné hospodárenie prepracuje.

Vrátim sa k obsahu článku - plne súhlasím v textom, pretože všetky predpoklady k "lepšeimu" kapitalizmu sa v globálnom rozvinutí virtuálneho fiškálneho kapitalizmu ZVRHLI v to, čo dnes vidíme a pociťujeme - v chronickú a len prehlbujúcu sa krízu hospodárskeho systému založeného na kapitáli, na finančnom zdroji, od ktorého globálna ekonomika už žiada iba jediné: čoraz rýchlejšie sa presúvať k "ostrovom" zisku a čoraz rýchlejšie ich exploatovať.

Odpoveď na Vašu otázku, KTO NÁJDE ODVAHU ROZŤAŤ "GORDICKÝ UZOL" je prirodzená a možná -

budú to tí, ktorí postupne, trpezlivo, ale jednoznačne, presadia V PRAXI zásady SOCIALIZMU 21.STOROČIA - teda

- vytváranie ekonomických zdrojov jedinou hospodársko-organizačnou štruktúrou, ktorá je schopná ešte odolávať "virtuálnemu kapitálu", teda cez štátne hospodárske subjekty a podporou štátu vo vytváraní KOOPERATÍV (slovami Ľuboša Blahu), teda zamestnaneckými samosprávamii,

- používanie týchto ekonomických zdrojov na tvorbu hospodárskych výsledkov, kzorých prerozdeľovanie bude sociálne spravodlivé a bude sa uskutočňovať podľa zásady : tu hospodáriš - tu platíš dane

- používanie verejných financií pre verejné účely spoločenskej infraštruktúry ( vzdelávanie, zdravotníctvo, sociálna infraštruktúra, atď) s vylúčením súkromného kapitálu

- "odpílením" vplyvu súkromného a špekulačného kapitálu z národohospodárskeho systému krajiny

ale znova zdôrazňujem, v politickej oblasti to sotva bude v moci vládnej strany Smer Sociálna demokracia, to by sa musel vládny program na ďalšie roky prudko zmeniť.

Socializmus bude u nás zavádzať úplne iná politická sila, ktorá tu ešte dnes ani nie je...

 

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#2
Peter Zajac-Vanka
07. apríl 2013, 19:04

...a len tak mimochodom, všimol som si, že tu nie je žiadny príspevok a je to pritom "horúca" téma, pri ktorej sa diskutuje:

asi päťkrát som sem príspevok napísal, vždy mi ho "nezobralo" a asi ani tým ďalším, čo chceli sme prispieť. "Oklamal" som admina tým, že píšem z inej IP adresy - a zrazu to ide? Admini a Emil, ktorý držíš ruku nad webom Slova - ako je to možné!? Je to trochu škandalózne, nie, keď mi príspevok nakoniec "zoberie" z inej IP adresy, ako keby bola moja pre web Slova zablokovaná...

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984