Argo zavádzania

Filmári nezostali nič dlžní Hollywoodu, natočili nadpriemerný dramatický príbeh
Počet zobrazení: 6601

argo_poster.jpg

Americký film Argo získal nedávno Oskara za najlepší film roku 2012. Film taktiež získal Zlatý glóbus za najlepší film a režisér Ben Affleck za najlepšiu réžiu. Momentálne sa premieta aj v našich kinách.

Dej filmu sa odohráva počas iránskej revolúcie v roku 1979. Počas protestov pred americkou ambasádou demonštranti vtrhnú na ambasádu, obsadia ju a vezmú 55 pracovníkov za rukojemníkov. Šiestim sa podarilo ujsť tajným vchodom. Ostatným sa ujsť nepodarilo, pretože sa príliš zamestnávali pálením a skartáciou tajných, chúlostivých a kompromitujúcich materiálov. Navyše, šéf ochranky sa dopustí chyby. Tí, čo ušli, sa ukryjú v dome kanadského veľvyslanca. Z obsadenia ambasády sa stáva svetový škandál a medzinárodná situácia je napätá. Nikto však nevie, že šiestim zamestnancom sa podarilo uniknúť. Americká vláda pod vedením prezidenta Cartera hľadá cesty, ako ich dostať z krajiny von. Zvažuje sa niekoľko spôsobov: kanadskí učitelia v Iráne, humanitárna pomoc a filmový štáb točiaci „céčkový“ film Argo. Posledný plán vymyslel expert CIA Tony Mendez, ktorého hrá sám režisér Ben Affleck. V Hollywoode spolupracovníci CIA roztočia fiktívne natáčanie filmu so všetkým, čo k tomu patrí: casting, producenti, štúdia, reklama, plagáty. Chýba jediné, kde nájsť správne miesto pre natáčanie. Odpoveď: Irán. Mendez odchádza do Iránu s tým, že bude rokovať s oficiálnymi miestami, predstaví svoj štáb, ktorý budú tvoriť šiesti unesení Američania vydávajúci sa za kanadských filmárov. Majú jediný problém prejsť výstupnými prehliadkami na letisku. Samozrejme, všetko zvládnu. Tajná služba ich síce odhalí, ale ako to už v amerických politických thrilleroch býva, chýba im povestná sekunda na ich dolapenie a hrdinovia im ujdú. Americký agent, hrdina USA, obalamutil Irán a dovliekol nevinných Američanov späť do vlasti. Nech žije americký hrdina! V USA vládnu niekedy možno zlí politici, ale v krajine existuje ešte množstvo poctivých a odvážnych mužov, schopných položiť život za vlasť.

Ku cti tvorcov stojí jediné: na začiatku pravdivo pripomenuli historické okolnosti napätia medzi USA a Iránom.  Demonštranti požadovali vydanie bývalé šacha (kráľa) Muhammada Rézu Páhlaviho (Pahlavi je starý jazyk, zakladateľ dynastie pojem pribral  k svojmu menu) USA späť do Iránu. Páhlavi na začiatku nepokojov proti jeho režimu utiekol do USA  a oficiálne sa tam liečil z rakoviny, na ktorú po vyše roku zomrel. Demonštranti žiadajú, aby bol vydaný späť a podrobený spravodlivému súdu. Bol obvinený zo smrti množstva obyvateľov a týrania a mučenia tajnou službou SAVAK. USA jeho režim podporovali. Dôvod je jasný ropa.

Tvorcovia filmu sa odvolávajú na knihu Majster pretvárky od Tonyho Mendeza, o tejto udalosti a na článok Joshua Bermana Slávny útek, publikovaný v časopise Wired v roku 2007. Hovorí sa v knihe a článku o udalosti pravdivo? Ak nie, prečo?

V prvom rade autori vo filme po úteku z ambasády preskočili niekoľko dní. Najprv časť utečencov odišla do domu jedného zamestnanca. Potom piati našli úkryt v zariadení  britskej ambasády a jeden na švédskej. Nakoniec so súhlasom kanadskej ambasády sa presunú do domu jedného zamestnanca, nie veľvyslanca, ktorý avšak nie je vo filme vôbec uvádzaný (možno z nutnosti dramatizácie vo filme). Lenže opomenutie pomoci britských diplomatov vyvolalo ich protesty v anglickej tlači. Briti urobili, čo mohli. Británia bola nazývaná „Malý satan“, USA „Veľký satan“. Išlo o veľký risk. Nakoniec sa spoja v dome veľvyslanca. V druhom rade, iniciatívy sa chopila kanadská vláda rozhodnutá pomôcť a dostať utečencov z krajiny. Úloha CIA sa zveličuje. Mendez cestoval do Iránu s niekoľkými plánmi, nielen s fingovaním natáčania filmu. Navyše necestoval sám, ale s nejakým Juliom (vo filme o ňom nie je zmienka). Mendez bol odborníkom na falšovanie a maskovanie a nie nejakým Jamesom Bondom. Navyše, ako už meno naznačuje, má hispánsky výzor. Jeho voľba nemusela byť náhodná. Iránski študenti prepustili 13 zadržiavaných zamestnancov USA afroamerického pôvodu, pretože podľa nich sú/boli utlačovaná menšina. Hispánsky výzor mohol zvádzať k zhovievavosti.

Niektoré zdroje uvádzajú, že samotný Chomejní nesúhlasil s obsadením ambasády a chcel študentských demonštrantov dať vyhodiť z ambasády. Počas dňa však zmenil názor. Totiž, celá vec sa mu hodila do politických kariet. Na revolúcii v Iráne proti Páhlavimu a  proamerickému režimu sa nepodieľali iba islamské fundamentalistické sily, ale aj rôzne ľavicové hnutia. Uchytenie protiamerickej karty, využitie protiamerickej vlny na zjednotenie národa, postavenia sa na čelo boja, zneužitie vo voľbách a uchopenie revolúcie a následne celého politického systému len do vlastných rúk, bolo pre Chomejního veľmi lákavé a výhodné. Jeden Chomejního životopisec napísal, že zajatie rukojemníkov zmenilo Chomejního z umierneného a pragmatického  politika na revolučného a dogmatického...

Ostatní rukojemníci boli nakoniec prepustení  20. 1. 1981 po mediačnom zainteresovaní  a pomoci Alžírska  minútu po inaugurácii nového amerického prezidenta Reagana. Celkovo boli zadržiavaní 444 dní. Medzitým sa v roku 1980  americká armáda pokúsila vojensky oslobodiť rukojemníkov, ale ich helikoptéry zahanbujúco spadli na iránskom území. Netreba hovoriť, že táto kríza ovplyvnila nielen americké voľby, ale aj smerovanie celého sveta: výhra Reagana znamenala nástup ekonomického liberalizmu. Špekuláciám o možnom úmyselnom predlžovaní zadržiavania rukojemníkov živenom republikánmi chýbajú  zatiaľ dôkazy.

Samozrejme, filmári nezostali nič dlžní Hollywoodu a natočili napínavý, nadpriemerný dramatický príbeh. Dramatizovať proste vedia. Zato by si zaslúžili vyznamenanie: vyvolanie a stupňovanie napätia, strih, dramatizácia, vyvolanie emócii, hlavne výberom a manipuláciou  gest – pohľady, podanie rúk, mimika tváre. V kine, na veľkom plátne s veľmi bezprostredným dosahom na diváka, to pôsobí až nepríjemne.

Kto nenavštívil Teherán, určite si pochváli zábery jeho panorámy, a kto nenavštívil Istanbul, (aj tam sa natáčalo) exteriéry a interiéry  veľkolepej  a jedinečnej, ale ošarpanej  Hagie Sofie.

Prečo s dejom manipulovali? Skutočne tvorcovia doslovne uverili Mendezovej knihe a článku z časopisu Wired? Chceli natočiť thriller s americkým hrdinom, inak to v Hollywoode proste nejde? Avšak jedným z producentov bol aj George Clooney, ktorý vystupuje kriticky voči politickým dejinám a situácii v USA a snaží sa točiť pravdivé politické príbehy o USA. Špekulácie môžu pokračovať ďalej: Donútil ich niekto dej filmu prispôsobiť? Politici? Silná izraelská lobby? Bolo účelom zvýšiť tlak na Irán a ovplyvniť nálady obyvateľstva? Ovplyvniť americkú a svetovú verejnosť ohľadne možného izraelského a amerického vojenského zásahu v Iráne?

Prečo nemôže mať Irán jadrové zbrane a USA, Rusko, Ukrajina, Čína, Pakistan, India, Británia, Francúzsko a Izrael áno? Kto im dal právo? Nadradenosť? Prirodzený výber? Irán si to za posledné dve storočia, najmä od prehranej vojny s Ruskom v roku 1828, vytrpel dosť: Musel napríklad platiť Rusku nehorázne reparácie. Tesne pred podpísaním kapitulácie, 11.2. 1828 bola obsadená a zlynčovaná ruská ambasáda, kde zomrel aj veľvyslanec, spisovateľ Gribojedov. Stal sa územím, kde Rusko a Británia hrali povestnú „Veľkú hru“. Británia zakázala stavať na území Perzie železnice. V roku 1953 bol za aktívnej pomoci USA odstránený prozápadný Mosaddek zato, že si jeho vláda dovolila zoštátniť ropný priemysel. Potom nasledovala proamerická krutá vláda Páhlaviho s mocnou tajnou službou SAVAK. A nakoniec napadnutie Irakom vedeného vtedy priateľom Západu Saddámom Husajnom...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Lucy
#1
Lubica Sestakova
14. november 2013, 08:21

Veru, p. Danis - pravda je dnes vzacna, dokonca aj tu na strankach Slova, ktory som povazavala za velmi slusnu alternativu k oficialnym mediam, sa vyslovene trefny clanok  oficialneho prispievatela Slova Juraja Janosovskeho , uverejneneho v BL a zaoberajuceho sa upadkom slovenskej lavice, ktore vnima nejeden lavicovo zmyslajuci slovek,  tak tento clanok redakcii nestoji za to, aby na neho upozornila.

Obrázok používateľa Lucy
#2
Lubica Sestakova
14. november 2013, 08:21

Veru, p. Danis - pravda je dnes vzacna, dokonca aj tu na strankach Slova, ktory som povazavala za velmi slusnu alternativu k oficialnym mediam, sa vyslovene trefny clanok  oficialneho prispievatela Slova Juraja Janosovskeho , uverejneneho v BL a zaoberajuceho sa upadkom slovenskej lavice, ktore vnima nejeden lavicovo zmyslajuci slovek,  tak tento clanok redakcii nestoji za to, aby na neho upozornila.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984