Ukážme fašistom, čo je to skutočné vlastenectvo!

Počet zobrazení: 11378

Pospolitosť2.jpgNedávno sa nad mojimi vyhranene antifašistickými názormi pohoršoval jeden známy, ktorý o sebe rád vyhlasuje, že je ľavičiar. Vraj, ako môžem kritizovať klérofašistický vojnový slovenský štát. Že čo som to za vlastenca. Vyvalil som na neho oči a spýtal sa ho, či nezošalel: Slovenský štát bol predsa obludný totalitný režim, ktorý posielal na smrť svojich občanov. V boji proti nemu umierali hrdinovia v Slovenskom národnom povstaní, vrátane sociálnych demokratov či komunistov. Pýtal som sa: ako môžeš byť ľavičiar a hlásiť sa k SNP a jedným dychom obhajovať Jozefa Tisa a fašistický slovenský štát? Však to je taká schizofrénia, že by si mal vyhľadať odbornú pomoc. 

Chlapík sa na mňa nahnevane pozrel a odvetil: ty očividne nie si príliš hrdý na to, že si Slovák, že? Si ty vôbec vlastenec? Nechápavo som na neho civel. Jeho posledná veta mi dodnes rezonuje v ušiach: „Vojnový slovenský štát možno nebol dokonalý, ale bol náš, slovenský!“ Môj ty bože! Sú späť! Ľudáci! 

Som vlastenec, nie neoľudák 

Nikdy som o svojom vlastenectve nepochyboval. Mám rád Slovensko, vždy ma zaujímali jeho kultúrne či prírodné skvosty, cítil som sa byť sebavedomou súčasťou slovenskej občianskej spoločnosti a vždy ma úprimne teší, keď vo svete ako Slováci dosiahneme nejaký úspech. Pri hokejových či futbalových zápasoch Slovákov som vo vytržení a o slovenskej histórii čítam so zatajeným dychom. Skrátka, Slovensko je moja vlasť a pociťujem k nej emočnú väzbu. Čo však musím zdôrazniť: moja láska nie je slepá. Moje vlastenectvo je na hony vzdialené známemu heslu amerických „jastrabov“: my country, right or wrong. Podľa pohľadu nacionalistov sa nemám pýtať na to, či môj národ spôsobuje dobro alebo zlo, mám ho prosto nekriticky milovať a nasledovať. Nad všetkými mojimi hodnotami má stáť hodnota národa. To, či som ľavičiar, má byť podružné. To, že som Európan, má byť podružné. To, že verím v humanizmus a demokraciu, má byť podružné. Keď ide o národ, očakáva sa odo mňa nekritický obdiv ku všetkému, čo kedy môj národ vyprodukoval. Ak vyprodukoval zvrhlých klérofašistov, nevadí, dôležité je, že sú to „naši“ zvrhlí klérofašisti... Takto nejako si to predstavujú neoľudáci, ktorí sa v slovenskej spoločnosti nebezpečne množia. Desím sa toho, pretože ich pohľad je zvrátený! 

Andrew Heywood, známy britský politológ, rozlišuje viacero druhov nacionalistických názorov. Prvému z nich sa hovorí „liberálny“ alebo „občiansky“ nacionalizmus. Ten národ vníma inkluzívne. Nedefinuje národ etnicky ani vylučujúco, naopak, vzťah k národu vníma cez občianstvo, cez toleranciu, cez práva a povinnosti, cez základné humanistické hodnoty. Občiansky nacionalizmus bol historicky prvou formou nacionalizmu, vyprodukovala ho Veľká francúzska revolúcia, bol imanentne spätý s demokraciou a dominoval v 19.storočí. Koncom 19. storočia sa však nacionalizmu zmocnili konzervatívci, ktorí z neho urobili reakčnú ideológiu, ktorá národ chápe ako exkluzívnu etnickú komunitu. Tento druh nacionalizmu sa v politológii nazýva „konzervatívny“ a k jeho základným črtám patrí nekritický obdiv k národným dejinám, podpora vodcovstva, výhrady k prisťahovalectvu, netolerancia k menšinám, rasizmus, bigotnosť, euroskepticizmus, šovinizmus a pod. Tento druh nacionalizmu vo svojej vyhranenej podobe dal vzniknúť fašizmu a bol príčinou nechutného veľmocenského imperializmu na konci 19. storočia, ako aj oboch kataklizmatických svetových vojen v 20. storočí. 

Vynaliezanie národa

Ak by sme ešte chvíľu sledovali politologické teórie, okrem liberálneho a konzervatívneho nacionalizmu je tu aj skeptický pohľad voči kategórii národa ako takej. Táto skepsa často pochádza od marxistov, ktorí v teórii preferujú skôr triednu ako národnú príslušnosť. Od toho sa odvíja Marxova téza, že robotníci nemajú vlasť, alebo Engelsove obavy z národného egoizmu, ktorý môže zhatiť triednu solidaritu a oddialiť koniec kapitalizmu. Marxisti upozorňujú na zrejmý historický fakt, že národy tu nie sú od nepamäti. Naopak, sú umelým vynálezom moderny. Ešte do 19. storočia ľudia samých seba nechápali podľa príslušnosti k národu a zrejme by vôbec nerozumeli, keby ste im začali vysvetľovať, že sú Španieli či Maďari. Keby ste sa pýtali na ich identitu, asi by vám povedali, že sú poddaní toho a toho kráľa, oddaní služobníci tamtoho milosťpána, alebo, že sú katolíci či luteráni, alebo že sú felčiari či nádenníci, alebo synmi či dcérami kováča z druhého konca dediny atď., ale určite by svoju identitu neodvíjali od kategórie národ. Do 19. storočia nič také ako národ neexistovalo, aspoň nie v politickom zmysle slova. Až nacionalizmus ako moderná ideológia dal národu politický význam a de facto túto kategóriu vynašiel. Ako dokladá Eric Hobsbawm, významný marxistický historik, nie národ dal vzniknúť nacionalizmu, ale naopak, nacionalizmus vytvoril moderné národy. 

Až vďaka ideológii nacionalizmu, rozšírenej v 19. storočí, sa začala spätne interpretovať história určitých územných celkov ako jednotný príbeh, ktorý mal od pradávna národný motív: v lokálnych zvykoch sa hľadali národné tradície, z miestnych nárečí sa vytváral národný jazyk, vynaliezali sa národné hymny, národné vlajky, národné symboly a národné znaky. Za národných hrdinov sa vyhlasovali starovekí vodcovia či stredovekí králi, za národné míľniky sa označovali historické udalosti, ktoré sa odohrali dávno predtým, než slovu národ dal niekto politický význam. Hobsbawm v tejto súvislosti hovorí o „vynaliezaní tradícií“. Podľa ďalších podobných autorov sú národy len imaginárne útvary, ktoré vznikli vďaka procesu výchovy, socializácie, mediálnej indoktrinácie, gramotnosti, vzdelania. Po páde feudálnych kráľovstiev a rozšírení kapitalizmu bolo treba nájsť novú formu kultúrnej súdržnosti a v čase mobility a industrializácie ponúkol nacionalizmus tú najužitočnejšiu formu spoločnej identity pre (neo)„poddaných“.

Kde je problém? 

Bez ohľadu na to, či majú autori ako Benedict Anderson, Eric Hobsbawm či Ernst Gellner pravdu alebo nie, je nepochybné, že pre súčasníkov je pojem národ úplne automatickou súčasťou života a vlastenectvo je považované za jednu z hlavných cností. Platí to pre liberálny aj konzervatívny nacionalizmus, platí to pre každý moderný národ. Pre moderného človeka je vzťah k svojmu národu prirodzenou súčasťou jeho života a „vynaliezanie tradícií“ sa ticho toleruje naprieč politickým spektrom, vrátane skeptickejších politikov, pretože je užitočným nástrojom na udržiavanie súdržnosti spoločnosti a navyše dáva ľuďom pocit bezpečia a spolupatričnosti. Áno, je úlohou filozofov dekonštruovať pojmy a zbavovať ich aureoly prirodzenosti. Napokon, všetky politické kategórie sú tou či onou formou iba historické konštrukty. To však neznamená, že ich treba všetky politicky odmietať. To platí aj pre národ. Vlastenectvo je jeden zo spôsobov, ako sa povzniesť nad prázdny egocentrizmus a tupý konzumerizmus. Je to spôsob, ako vyjadriť svoj vzťah k iným ľuďom a potvrdiť pocit solidarity s komunitou, ktorej sa cítim byť súčasťou. V tom by som nevidel zásadný problém: už je to raz tak, že ľudia (našťastie) potrebujú byť súčasťou väčších príbehov, súčasťou niečoho, čo ich presahuje. 

Problém však nastáva vtedy, keď nacionalizmus prestane byť nástrojom k oslobodeniu a solidarite, ale stane sa samoúčelným cieľom, plodiacim aroganciu a nenávisť. Problém je, ak začne plodiť zlo namiesto dobra. Problém je, ak niekoho nacionalizmus pohltí a on sa v ňom stratí. Problém je, ak človek zabudne na všetky svoje ostatné identity, ktoré sú mnohokrát prinajmenšom rovnako dôležité, ako je vlastenectvo. Problém nastáva vtedy, keď výtvor ovládne svojho pána, zatemní mu rozum a človek sa slepo oddá modle národa a začne ju nekriticky uctievať. Do týchto nebezpečných končín často vedie spomínaný konzervatívny nacionalizmus. A práve preto tak, ako má moje sympatie progresívny nacionalizmus v podobe národno-oslobodzovacích hnutí, tak isto je mi z duše protivný konzervatívny, exkluzívny, šovinistický nacionalizmus, ktorý káže nekriticky milovať svoj národ a všetko, čo kedy z tohto národa vzišlo, aj keby to boli koncentračné tábory. 

Slovenský štát nebol štátom Slovákov, ale štátom fašistov 

Chlapík, o ktorom som písal v úvode môjho blogu, vyjadril názory, ktoré sú typické pre konzervatívnych nacionalistov, jastrabov, pre ktorých niet vyššej hodnoty ako národ, nech už sú činy tohto národa akékoľvek. Podľa tejto logiky by mali byť Nemci hrdí na Hitlera rovnako ako na Goetheho a Slováci by mali byť hrdí na Tisa rovnako ako na Viesta. Podľa tejto logiky máme rovnako zbožne obhajovať svätcov aj vrahov, pretože záleží len na tom, že sa narodili tam, kde my. Ak toto niekto nazýva vlastenectvo, potom sa škaredo mýli: nejde o lásku k vlasti, ale naopak, ide o prejav zakomplexovanosti a nedostatok sebavedomia a viery v dobrotu vlastného národa. Len ten, kto neverí, že jeho národ dokáže vyprodukovať dobro, bude stierať rozdiel medzi dobrom a zlom pri hodnotení národných dejín. A presne takýto falošný je tento druh nacionalizmu. Už som to spomínal: politológia mu hovorí konzervatívny, resp. exkluzívny nacionalizmus; v politike sa často hovorí iba o „nacionalizme“ a dáva sa do protikladu k vlastenectvu. Bez ohľadu na pojmy, ktoré použijeme, pre mňa je takýto falošný a nekritický nacionalizmus niečím pomýleným a hlúpym. 

Pre mňa, naopak, vlastenectvo znamená lásku k svojej vlasti, ktorá však nie je totalizujúca a nekritická, ale ktorá vyplýva z hodnôt, ktoré si vážim. Jediné národné tradície, ktoré podporujem, sú tie, ktoré odkazujú na hodnoty humanizmu, solidarity, demokracie, slobody a tolerancie. Môj pohľad na národné dejiny je kritický a reflexívny, nie fanatický a modloslužobnícky. Moje vlastenectvo sa nijako nevylučuje s mojím rešpektom k iným národom, či vierou v Európu a k procesu jej zjednocovania. Moje vlastenectvo sa nijako nevylučuje s uznaním inakosti. Moje vlastenectvo má občiansky, nie etnický charakter. Moje vlastenectvo je inkluzívne, nie exkluzívne. A preto, ako ľavičiar, vlastenec a Európan, vždy budem odmietať klérofašistický slovenský štát, pretože tento štát, akokoľvek bol „slovenský“, bol zároveň v protiklade ku všetkému, v čo verím. Bol to totalitný, klerikálny, neslobodný, rasistický a zločinecký režim. A preto odmietam tvrdenie môjho známeho, že najdôležitejšie je, že slovenský štát bol náš. Nie nebol. Bol to štát fašistov, s ktorými žiaden ľavičiar a demokrat nikdy nemal nič spoločné. Bol to štát, ktorý sa mi hnusí rovnako ako Hitlerova Tretia ríša. 

Slovensko, ktoré mám úprimne rád 

Buďme k slovenským dejinám spravodliví. Nadeľme každému, čo mu patrí. Vrahmi opovrhujme, osobnosti si vážme. A keď už aj náhodou občas robíme to, čo Hobsbawm nazýva „vynaliezaním tradícií“, keď niekedy aj s (možno prehnaným) optimizmom a nádejou hľadíme do vlastnej minulosti, do minulosti národa, dobre si rozmyslime, ktoré tradície a ktoré osobnosti našich dejín stoja za to, aby sme sa k nim dnes hlásili. Som presvedčený, že SNP za to stojí. Som presvedčený, že za to stojí aj Štefánik, Lehocký, Dérer, Hodža, Clementis, Novomeský, Dubček či Mináč. Som presvedčený, že za to stojí Samuel Jurkovič, Janko Kráľ a mnohí ďalší. Pretože všetkým týmto osobnostiam išlo o humanistické ciele. To však neplatí pre kolaborantov a fašistov, ako boli Tiso, Mach či Tuka. Tí si za svoje činy nezaslúžia našu úctu. Jediné, čo si zaslúžia, je pľuvanec. 

Mrzí ma, že môj známy si poplietol vlastenectvo s kritickým obdivom ku všetkému, čo bolo súčasťou našej histórie, nech to bolo akokoľvek skazené. Skĺzol tým do politickej tradície, ktorá nemá nič spoločné s ľavicou. Naopak, tento druh postojov má ďaleko bližšie ku konzervatívnemu nacionalizmu a v konečnom dôsledku k fašizmu. Vychádzam z presvedčenia, že v rámci slovenskej ľavice takých ako on nie je veľa: že ide o výnimku, nie o epidémiu. Pretože slovenská ľavica si ctí odkaz SNP a všetkých demokratických a antifašistických hodnôt. 

Za seba môžem vyhlásiť jediné: Slovensko nemám rád pre nič za nič. Je pre mňa príbehom, ktorý v sebe zahŕňa humanizmus, toleranciu, otvorenosť, solidaritu, slobodu, hlboký antifašizmus a úctu k menšinám. A ako také - vlastne, iba ako také! - ho mám úprimne rád. 

Ilustračné foto: Emil Polák

Pôvodne vyšlo na: http://www.lubosblaha.blogspot.sk/2013/03/ukazme-fasistom-co-je-to-skutocne.html#more
 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa anton b.
#1
anton braxatoris
06. marec 2013, 11:21

nechcel by som robit nejaku  prednasku o nedavnej historii slovenska, ale zarazila ma priam ukazkova nazorova nevyspelost nasho mladickeho lavicoveho teoretika Lubosa Blahu, a tak par slov na objasnenie toho, co sa vtedy stalo, ako vznikali pojmy ktore maju presah aj do sucasnosti:

kazdy vie, ze vojnovy slovensky stat vznikol v podmienkach Hitlerovej expanzie v Europe. Benesovi cechoslovakisti robili velmi nerozumnu narodnostnu politiku co sa tyka nemeckej narodnostnej mensiny, aj co sa tyka slovakov. na slovensko prisli z ceskych krajin ucitelia, notari, vojaci, uradnici, zelezniciari a kazdy z nich mal za tu istu robotu mnohonasobne vyssi plat ako nasinec a tak u nas vladla tazka nezamestnanost a vystahovalectvo. napriek tomu sa vyvazali do ciech stroje a zariadenia, lebo slovensko malo byt turistickym rajom a teda podla predstav cechoslovakistov kazda fabrika, kazdy stroj by posobili rusivo na turistov. spolu s neuveritelnou medzivojnovou biedou tieto chyby cechoslovakistov viedli k narastu negativnych nalad, ktore dostali aj politicku artikulaciu. Praha reagovala Homolovym pucom, v ramci ktoreho pozatvarali niektorych slovenskych politikov. potom nasledoval Mnichov a potom marec 1939: Hitler si pozval na koberec do Berlina Jozefa Tisa a ziadal od neho vyhlasenie samostatnosti Slovenska. Tiso to odmietol urobit, pohadal sa s Hitlerom a odisiel, dokonca si u neho zabudol klobuk. Hacha k Hitlerovi prisiel na vlastnu ziadost, bola podpisana „Berlínska dohoda“ z 15.marca 1939.“ v ktorej prezident Hacha "klade osud českého národa a České země s plnou duvěrou do rukou Vudce Nemecké říše“ (...)

Hitler si vytvaral obdobne vazalske rezimy napriklad Francuzku, Norsku, Belgicku, Holandsku, Madarsku a vsetky tieto vazalske rezimy robili politiku podla priania Berlina, pravdaze, niekto viac a niekto menej. zo Slovenska bolo podla dostupnych udajov vyvezenych cca 65000 obcanov zidovskej narodnosti to taborov v Polsku, pricom v tomto mnozstve je ktovie preco zapocitanych aj 25000 obcanov zidovskej narodnosti ktori boli vyvezeni z Horthym okupovanych uzemi juzneho slovenska. z madarska bolo vyvezenych vyse 300000 zidov, z ciech a moravy okolo 250000 zidov. po uteku Vrbu a Wetzlera z Auschwitzu boli deportacie na Slovensku zastavene a pokracovalo sa v nich az po potlaceni SNP...

po vojne sa vratili Benes a cechoslovakisti a krutym sposobom zatocili s politicky nepohodlnou slovenskou  garniturou v ramci retribucneho sudnictva. bez nejakeho velkeho rozlisovania boli oznaceni za fasistickych kolaborantov, zbaveni majetku, vyhnani z republiky, pripadne odovzdani do ruk NKVD na dalsie riesenie ktore znamenalo stalinsky vojensky sud a mnohorocny gulag na Sibiry. Benesova nenavist bola taka, ze ho musel v tomto uctovani musel krotit sam Stalin. nastupe stalinskych komunistov bola urobena cistka so slovenskymi vlastencami aj medzi komunistami v ramci procesu s burzoaznymi nacionalistami...

takze kazdy, kto pouziva termin "ludak", "ludacky rezim", tak by mal vediet zakladne veci - kedy, preco a ako to cele vzniklo - ze je to propagandisticke dedicstvo benesovskeho cechoslovakizmu a stalinizmu - dedicstvo, ktore sa niekto ktovie preco usiluje preniest aj do sucasnosti...

 

Obrázok používateľa Jozef Schwarz
#2
Jozef Schwarz
07. marec 2013, 09:38

Hovorí sa síce, že proti gustu žiaden dišputát, napriek tomu máme odborníkov na správnu výživu, ktorí aj keď nemôžu prikázať aspoň odporúčajú správnu výživu. Podobne je to aj v oblasti presvedčenia, názorov vlastenectva.

stalinizmus príčinou ľudáctva?

Skočme do obdobia, ktoré približuje a analyzuje Ľ. Blaha, ktorého vyjadrenia p. Braxatoris hodnotí: „zarazila ma priam ukazkova nazorova nevyspelost nasho mladickeho lavicoveho teoretika Lubosa Blahu“. V čom spočíva jeho názorová nevyspelosť? Diskutujúci to zhrňuje v poslednom odstavci: „takze kazdy, kto pouziva termin "ludak", "ludacky rezim", tak by mal vediet zakladne veci - kedy, preco a ako to cele vzniklo - ze je to propagandisticke dedicstvo benesovskeho cechoslovakizmu a stalinizmu - dedicstvo, ktore sa niekto ktovie preco usiluje preniest aj do sucasnosti...“.

 

Samozrejme hlboko, široko a ďaleko nesúhlasím s p. Braxatorisom, pre totalitný režim a politickú prax Slovenského štátu z rokov 1939 až 1945 nie je žiadne ospravedlnenie. Bol to apendix (slepá ulička) v štatoprávnom vývoji Slovenska, jedine Slovenské národné povstanie vrátilo Slovensko, Slovákov (aj tých z Horthyho záboru) do politickej hry. Na ceste k slovenskej štátnosti vyhlásenej 1.1.1993 boli tri rozhodujúce míľniky – 30. október 1918 prihlásenie sa k súžitiu s Čechmi, 29. august 1944 – SNP (vyoperovalo odumretú slovenskú kvázištátnosť) a zákon o federácii z októbra 1968.

Slovenský autonomizmus nemohol viesť k plnohodnotnej štátnosti. Preto tak aj dopadol. „Mníchovské“ prostredie viedlo k ošklbávaniu Slovenska (Arbitráž, poľské okupácie), k totalitnej politike (Žilinská dohoda) a k politickej nadpráci (židovské zákony a ich likvidácia). Zvaľovať toto všetko na Beneša ešte ako tak chápem. Ale fenomén „ludáctva“ vysvetlovať stalinizmom …? …

 

Dúfam, že príspevok Ľ.Blahu k téme vlastenectva a jeho slovenskej farby nezostane nepovšimnutý. Myslím si, že nastoľuje mnohé podnety do diskusie. Najmä otázky vzťahu vlastenectvo a občiansky princíp. Len tak na okraj. Som vlastenec a či nacionalista, keď odmietam nespravodlivé požiadavky maďarskej menšiny? Som vlastenec a či nacionalista, keď odmietam funkčnejšiu európsku úniu ako napríklad Klaus a či Sulík? Atď.

Obrázok používateľa Eva Sládeková
#3
Eva Sládeková
07. marec 2013, 10:38

Fakty ako descamisados nám chýbajú... Prepáčte takúto priamosť.

Nie politikárčenie, imperatívy, servilnosť a pohodlné rozumovanie a vyhodnocovanie komplexných dejín bez pokory. A pozor, tým sa nepridávam na stranu ani pána Blahu, ani pána Antona B., ani pána Schwarza, ani nikoho. Myslím, že toto píšem, pretože dnes niekde krásny citát od sv. Augustína a potom zvukový záznam z ta3 na margo lokálneho riešenia a skúsenia (od slova skúška) riešiť problémy a úplne nie ani bez Boha...

Ale po niektorých diskusných príspevkoch konštatujem, že sme na tom horšie ako vo Venezuele. Maturity a vysoké školy sú široko dostupné, ale, žiaľ, kašlať na to, že nevieme myslieť, keď nevieme ani čítať, čo je napísané a všetko nám treba čierne, biele a to farebné by už bolo úplne nadštandardne priveľa, takže preto táto hnevlivá, nasrdená, spomienková a istým spôsobom čudne zbytočná a deštruktívna polarita, ktorá nás dostala a drží tam, kam nás jedine môže dostať...

Tak už sa aj trochu obávam, že pod iným a pokojne, jednoducho, pozitívne zhodnoteným, zamýšľajúcim sa článkom o Európe (v kráľovskom žánri v tejto sfére - esej, čiže beriem ohľad na limity rovnako ako v poézii) si niekto vysvetlí moju zmienku o Sýrii, že som na strane tých, čo tam podporujú prevrat. Nie, modlím sa aj po verejnej výzve katolíckych rehoľných sestier, ktoré tam videli krajinu aj v pôvodnom, predzvratovom stave iba za pokoj, zmierenie, ukončenie pretláčanej demo-stigmatizácie a nie za to, aby som podporovala šírenie poupravených a zase iným a inak vyhovujúcich správ.

Naozaj, uvedomujme si pri súdení a tak jedno: Američania majú svoj záujem. Latinská Amerika má svoj záujem. Máme my Slováci svoj záujem? V kontinuite už vonkoncom nie. Vieme sa akurát pohádať pre to, čo bolo, hrdiť sa vlastnými názormi až závermi a tým premrháme čas pre nabratie sily na riešenie vecí per adesso e poi. Pre teraz a potom. Ale žijeme skutočne najskôr teraz.

 

Obrázok používateľa Eva Sládeková
#4
Eva Sládeková
07. marec 2013, 11:48

A už som to raz, v minulom a inom formáte tohto Slova, v jednej diskusii napísala : Nie, neoslavujem vojnový slovenský štát...

A ďalej nepokračujem. Európa sa nemá čím chváliť na žiadnej strane. Keby sme začali hodnotiť dľa rozumu a tak podobne. Ale dosť, nerozvádzam, nech sa to nejako konfrontačne nepoužije, nezneužije.

Ale celkovo sa nerada opakujem... Avšak znesiteľnosť dejín je v tom, že si okrem ticha zamilujeme aj (ich) opakovanie.

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#5
Peter Zajac-Vanka
07. marec 2013, 23:32

Zas k téme "žabomyší problém", to prečo?

Nie som si vôbec istý, či je to práve téma na horúcom pulze dňa.

I keď s mnohým V DISKUSII spolu s Jozefom súhlasím, predsa len nemám chuť až tak obhajovať Vaše myšlienky, Ľuboš. Mne sa napríklad vôbec nezapáčili myšlienky z článku o "vynaliezaní národa", pretože

1. znelo to veľmi cynicky až ironicky a na to, ako tu na našom území medzi Tatrami a Dunajom v čase sa formoval slovenský národ, na to som citlivý. Ľuboš, nás "nevynaliezal" žiadny filozof 19.storočia, od ktorého to prevzali vtedajší panovníci. Slovenský národ sa tu tvoril niekedy od 6.storočia a dosiahol svoje prvé vrcholy vytvorením prvého štátneho útvaru zloženého zo slovanských kmeňov žijúcich na území historicky zdokladovanej Veľkej Moravy, slovenský národ tu bol aj počas dvojročnej genocídy uhorského, teda prevažne už maďarského obyvateľstva v 1241 mongolotatárskymi hordami a bol tu i počas nájazdov a panovania Osmanskej Ríše v Dolnom Uhorsku, bol tu i počas tvrdej maďarizácie po vyrovnaní Rakúsko-Uhorského mocnárstva a bol štátotvorným národom Prvej ČSR, nakoniec, legionári tvoriaci časť Československých légií vykonali svojimi krvavými obetami to isté, ako keď sa tvorili iné národy vo svete. Hovoriť preto o "vynaliezaní národa" i keď všeobecne, to je pekne ustrelená myšlienka bez historického vzdelania. Nakoniec, keď už neuznať klérofašistický štát, tak azda aspoň môžeme uznať pozitívnu účasť našich prebehlých vojakov tvoriacich opäť vo vojne Čs.armádny zbor v ZSSR a aspoň uznať úlohu Slovenského Národného Povstania pri sebauvedomovaní si slovenského národa v tom apokaplyptickom vojnovom besnení druhej svetovej vojny.

2.NIč sa v rokoch počas trvania Slovenského štátu nerobilo dobre? To zas urážame svojich rodičov, ktorí v tom čase prežívali svoje prvé lásky a mali ideály ( nie všetci pochodovali po uliciach v Hlinkovej Garde) a našich dedov, ktorí v tom čase tvorili tak ako vždy hodnoty bez ohľadu na to, kto bol práve pohlavárom na vrchole moci. Aj toto treba plasticky hovoriť. Bez organizačných a ekonomických štruktúr Slovenského štátu by nás zrejme čakal osud Českého Protektorátu, kde takisto ľudia kolabovali, mali vládu prezidenta Háchu a kvoli nej sa Česi nehádajú, či sú nacionalisti a či nie. Bez organizácie štátu na Slovenskom území, akokoľvek okupovanom a podriadenom ekonomicky ríšskej nemeckej správe, by nemohli pracovať štátni zamestnanci Zaťko a Karvaš na tajnom a životunebezpečnom presúvaní zásob a peňazí postupne do srdca Slovenska, takže keď vypuklo Slovenské Národné Povstanie, to bolo dobrespočiatku  zásobené a financované aj zásluhou štátnych úradníkov ako hrdinovia Karvaš a Zaťko.  

A že tu dnes hulákajú nespratní mladíci v kvázi ľudáckych uniformách zas? To isté sa deje s mládežou, veľmi nespokojnou mládežou bez práce, bez perspektív, sklamanou kapitalizmom i planými hádkami socialistov, neschopných ponúknuť nové perspektívy, všade v Európe a nielen tu. Nie je to ich chyba, je to napríklad i chyba ľavicových zoskupení, že nevedia pritiahnuť túto nespokojnú mládež svojimi ideami. Alebo ste už videli pochodovať po slovenských mestách mladých nezamestnaných so zaťatou päsťou a spievajúcu Venceremos, alebo Avanti popolo? Prečo nie? 

Obrázok používateľa Jozef Schwarz
#6
Jozef Schwarz
08. marec 2013, 07:43

Peter, nemôžem si pomôcť,

ale

keby som bol politik alebo iný významný subjekt, tak by si bol môj hovorca.

Prihlasujem sa k tvojim slovám, s malou opravou. Aj tieto žabomyšie otázky sú na pulze dňa a ak ich nekomentujeme „my, tí správni“, nechávame priestor vplyvu zjednodušujúcim a vulgarizujúcim vysvetleniam zo všetkých názorových strán. S výsledkami, ktoré vidíme.

 

Moja predchádzajúca reakcia bol predovšetkým na blogový príspevok p. Braxatorisa a samozrejme vyjadrila môj celkový svetonázorový postoj. Príspevok Ľ. Blahu chápem ako podnet do diskusie, po ktorej neraz volám. Dosť sa venujem problematike „vlastenectva“ (veď som aj tu na Slove za ostatné dva roky toho aj „schytal“ zo všetkých strán či už svetoobčanov alebo šovinistov) a preto si trúfam niečo ako tak múdre na túto tému povedať. Tiež si myslím, že „vynaliezanie národa“ nie je tak jednoduché. Vyjadriť sa k tomu nie je možné len poznámkou na okraj. Pokúsim sa svoje postrehy prezentovať v ucelenejšom príspevku.

Obrázok používateľa anton b.
#7
anton braxatoris
09. marec 2013, 11:24

obavy z "exkluzivneho nacionalizmu" v podmienkach naroda, ktoremu sa podarilo vytvorit svoju statnost po tisicke rokov od cias Velkej Moravy, resp. desiatky rokov po nestastnej epizode vojnoveho slovenskeho statu, na mna urobili velmi zly dojem. nas slovensky nacionalizmus si nikdy nerobil naroky na cudzie uzemie, na podrobovanie inych narodov a narodnosti. nas nacionalizmus, pokial tu vobec bol (vacsinou chybal, neprejavoval sa) sa orientoval na vylucne obranne, ochranne ciele. dokonca aj ten cechoslovakistami skandalizovany slovensky stat odmietol casti polskeho uzemia po Nowy Targ, ktore ponukal Hitler Tisovi, s historickymi slovami - Cudzie nechceme, svoje si nedame. pan Lubos Blaha je scitanym filozofom, lavicovym teoretikom, ale chybaju mu zakladne vedomosti s oblasti psychologie - vytvaranie si identity je celkom legitimny proces, zakladne parametre su rodina, etnicka a narodnostna prislusnost, potom mesto a kraj - az niekde potom nasleduju diela humanistov, svetovych klasikov, ku ktorym sa clovek prihlasuje...

je pravda, ze Slovensky stat, oznacovany svojimi cechoslovakistickymi nepriatelmi za "klerofasisticky" sa ideovo inspiroval katolickou statopravnou a socialnou teoriou podla papezskych encyklik Rerum novarum a Quadragessimo anno, pricom do jeho Ustavy boli prevzate prvky z portugalskej a talianskej Ustavy. moc bola rozdelena na tri zlozky (snem, sudy, prezident a vlada) pricom je mozne vytknut, ze tieto zlozky neboli v rovnovahe, ale dominovala moc vykonna (prezident a vlada), co vsak vo vtedajsich vojnovych podmienkach nebolo ziadne unikum - totalitne bolo trebars aj vojnove Anglicko. nakolko nebola mozna volna sutaz politickych stran, je mozne stat povazovat za totalitny. napriek tomu predstavoval pre vacsinu svojich obcanov oazu pokoja vo vojnou zmietanej Europe, represivne zlozky malokedy siahli po krajnom rieseni, komunisti Laco Novomesky a Clementis mnohokrat osobne diskutovali problemy priamo s ministrom vnutra Sanom Machom. otazka odsunu zidovskych spolobcanov akokolvek odsudeniahodna zapadala do obrazu vtedajsej Europy, da sa povedat, ze boli pouzivane miernejsie prostriedky a po uteku Vrbu a Wetzlera z oswiencimskeho lagru boli transporty zastavene a pokracovali az po potlaceni SNP...

ak by som mal brat vazne kategorie ktore Lubos Blaha nacrtol - kam by sa dalo zaradit SNP? jednalo sa o inkluzivny cechoslovakisticky nacionalizmus (cechoslovakisticke vlastenectvo) ?? to asi tazko, to bol tiez len  mytus, ktory cechoslovakisti vytvorili a ktory potom neskor prevzali stalinisticki komunisti pri uctovani so slovenskymi vlastencami v KSC, vratane Gustava Husaka, ktory SNP aktivne organizoval (a ktoreho ktovie preco Lubos Blaha zabudol menovat). nebolo to ani trochu jednoduche rozhodovanie, mnohi sa k povstaniu nepridali (dve vychodoslovenske divizie), pricom sa nejednalo o nejake chyby v nacasovani. SNP bolo nepochybne protitotalitne a protifasisticke vystupenie, ale urcite neznamenalo popretie vlastneho statu, ako sa to neskor interpretovalo, alebo ak ano, ak spolocny stat - tak na principe rovny s rovnym (Kosicky vladny program).

extremizmus, ktori sa dnes aktivizuje, nie je ani v najmensom dedicstvom vojnoveho slovenskeho statu, vyplyva to zo spolocenskeho a hospodarskeho krachu poprevratoveho vyvoja. v roku 1989 bol zahranicny dlh celej CSFR 5 miliard dolarov a pohladavky 20 miliard dolarov. dnes je zahranicny dlh slovenska 70 miliard euro a aby stat nezbankrotoval si potrebuje na tento rok pozicat 7 miliard euro. stat si neplni svoju funkciu obhajovat zaujmy svojich obcanov, kanikovska evidovana nezamestnanost presahuje 14%, ked sa k nej prirata neevidovana nezamestnanost a ti, ktori si na slovensku nedokazali najst pracu a vycestovali za nou do zahranicia, dava to bezmala milion praceschopnych obcanov, ktorym tento stat nedokaze dat pracu. ako pred casom konstatoval Peter Zajac-Vanka slovenska ekonomika zanikla, mame len ekonomiku na slovensku. jedine co tu funguje je vymacsky biznis sudov, advokatov a exekutorov, ktori vysavaju obcanov a beru im este aj dochodky a strechu nad hlavou. spolu s moralnym a kulturnym upadkom to dava celkom slusne podhubie pre extremizmus, jeho narast sa da v blizkej dobe ocakavat. bude zaujimave sledovat reakcie roznych pisalkov a akademickych vzdelancov orientovanych na vznesene humanisticke idealy, ako sa budu snazit hodit problem na nieco ine - len aby nepadol tien na tento nas slavny gorilacky kapitalizmus...

Obrázok používateľa Jozef Schwarz
#8
Jozef Schwarz
09. marec 2013, 14:04

v zásade nesúhlasím  s pánom predpísateľom (AB),

najmä "názory" ako: "otazka odsunu zidovskych spolobcanov akokolvek odsudeniahodna zapadala do obrazu vtedajsej Europy, da sa povedat, ze boli pouzivane miernejsie prostriedky a po uteku Vrbu a Wetzlera z oswiencimskeho lagru boli transporty zastavene a pokracovali az po potlaceni SNP.." sú pre mňa absolútne neprijateľné.

A formulácia - komunisti Laco Novomesky a Clementis mnohokrat osobne diskutovali problemy priamo s ministrom vnutra Sanom Machom je úplne nepravdivá. V. Clementis emigroval v marci 1939 na Západ a na Slovensko sa vrátil až po skončení vojny.

Obrázok používateľa anton b.
#9
anton braxatoris
09. marec 2013, 14:44

pan Schwarz, nejedna sa o "nazory", ale o historicky dolozene skutocnosti. spravne by teda bolo napisat, ze nesuhlasite s tymito "skutocnostami". Clementis bol pocas vojny v Londyne, ale mal kontakty nielen s Machom, ale aj s Emilom Boleslavom Lukacom, Martinom Razusom a zrejme aj s Pavlom Carnogurskym a dalsimi ludmi. Novomeskeho kontakty s Machom su tiez dolozene, nechce sa mi to hladat v archive a tak aspon jeden link, ktory vas iste zaujme:

http://www.snn.sk/index.php/osobnosti-slovenska/399-jozef-tiso-v-norimbergu-by-trest-smrti-nedostal

 

Obrázok používateľa Jozef Schwarz
#10
Jozef Schwarz
10. marec 2013, 07:31

Pán Braxatoris,

váš svetonázorový svet mi je cudzí, vychádzame z rozdielnych hodnôt, a ako som povedal definovanie vlastenectva aj slovenského podľa Ľ. Blahu  je mi blžšie.  Doterajšia naša "historická" minidiskusia o slovenskom štáte (39-45) ukázala, že sa svetonázorove nezhodneme - bola to slepá ulička našich slovenských dejín s niektorýmii krokmi vtedajších vládcov, ktoré sa nedajú prepáčiť!  

A stojím si za mojimi predchádzajúcimi tvrdeniami, že niektoré vaše  "skutočností"  sú nepravdivé. Napr. -  Laco Novomesky a Clementis mnohokrat osobne diskutovali problemy priamo s ministrom vnutra Sanom Machom  - pod slovom osobne si predstavujem osobne (v priamom kontakte, na jednom mieste). V tom čase nemali internet na to aby navodili dojem virtuálnej osobnej prítomnosti.

A tiež považujem za nepravdu (a nepravda je to objektívne) vaše slová Clementis bol pocas vojny v Londyne, ale mal kontakty nielen s Machom, ale aj s Emilom Boleslavom Lukacom, Martinom Razusom  - Martin Rázus bol mŕtvy už od roku 1936 a dodnes odpočíva na banskobystrickom cintoríne...

Obrázok používateľa Jozef Schwarz
#11
Jozef Schwarz
10. marec 2013, 07:34

pardón, keď fakty tak fakty

Martin Rázus (pseudonymy Mrazák a i.) (* 18. október 1888, Liptovský Mikuláš  –  † 8. august 1937, Brezno)

Obrázok používateľa anton b.
#12
anton braxatoris
11. marec 2013, 09:14

pan Schwarz,

na Slovensku su dve superiace nazorove skupiny - povstalecka a protipovstalecka. povstalecka povazuje SNP za bojove vystupenie v prospech slovakov a Slovenska, protipovstalecka povazuje SNP za bojove vystupenie proti svojmu vlastnemu statu - ktory bol aky bol, ale bol nas. jedna aj druha nazorova skupina ma aj nema pravdu, donekonecna omielaju svoje argumenty - vyzdvihuju to svoje a ociernuju to druhe. ja nie som ani na jednej, ani na druhej "svetonazorovej strane", jednu aj druhu stranu vhodne upozornujem na niektore detaily, ktore sa im nehodia do kramu - s cielom aby sa trochu zamysleli. tak je to aj kontaktami komunistov Clementisa a Novomeskeho s cinitelmi/politikmi z opacneho nazoroveho spektra - Sanom Machom, Martinom Razusom, Emilom Boleslavom Lukacom, Pavlom Carnogurskym. Prinajmensom v kaviarenskom kontakte bol s nimi aj Gustav Husak, hoci to vyslovne poprel. Ja som pritom ako sa stretavali nebol, mohol som sa pomylit kedy sa to konkretne stalo, na veci to nic nemeni - aj ked chapem ze pre vas, ako pre puntickara, je chyba v datume nieco trestuhodne. Tak to jednoducho bolo, taka bola realita, oni sa vsetci vzajomne poznali aj ked to neznamena, ze suhlasili so svojimi nazormi. o SNP sa dokonca hovori, ze to mal byt sposob, ako previest slovensko do novych casov - to sa vam asi tiez nebude pacit, lebo to nepasuje do schemy. Hovoril som o tom svojho casu s Emilom Boleslavom Lukacom, tiez naznacil taku moznost. takze si bojujte dalej so svojimi nazorovymi nepriatelmi, s ktorymi cestujete na tej istej lodi, je to vas problem...  

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#13
Peter Zajac-Vanka
13. marec 2013, 22:37

Budem rád, ak sa pustíš do tvorby myšlienok týmto smerom. Nedávno ma zujalo konštatovanie, že čo sa my tu na Slovensku pechoríme, taký malý národík, ktorého za chvíľu "prerodia" Rómovia a mladí sa aktívne odkultúrňujú v prospech akejsi globálnej angloameričtine.

A potom som tu mal na pracovnom stretnutí zástupcov veľkých slovanských národov, Ukrajinci žasli nad tým, že sa nám "podarilo" prepašovať na Euromincu cyrilometodejský dvojkríž, Rusi nás obdivujú, že sme si zachovali kultúru a že sme sa nerozplynuli po svete v emigračných vlnách keď nám tu nebolo tak dobre, Srbi či Slovinci nedokážu ani pochopiť, ako sme sa mohli rozísť z Čecmi bez jedinej facky či výstrelu.

Na výstave v Moskve nad výstavným priestorom podniku, v ktorom robím, bola slovenská štátna zástava a ľudia sa s obdivom zastavovali, dokonca si nás mýlili s oveľa zastrčenejším a menším oficiálnym SR, reprezentoval som nielen svoju firmu kde robím, ale aj príslušníka malého národa pod Tatrami. TOTO POKLADÁM ZA VLASTENECTVO A ZA HRDOSŤ K NÁRODU. TOTO JE NACIONALIZMUS: keď som mohol hrdo prezentovať a predávať strojárenský výrobok vyrobený na Slovensku a patriaci slovenskému výrobnému podniku. Začul som hlas z davu: "oni nepoterjalis" - oni sa nestratili. Tá zástava by mala byť nad každým z nás, to je vlastenectvo.

A ak je každý, aj  počerný a kučeravý, aj čierny, aj žltobledý  občan Francúzskej republiky Francúzom, hovorí po francúzsky a ak ho oslovíte, považuje sa za Francúza, prečo je to u nás tak nedosiahnuteľné, aby sa každý občan Slovenska cítil ako Slovák, aby bol vlastencom?  Odpoveď je na tácke: už 24 rokov mu nik nezdvihne tú zástavu nad hlavu a už 24 rokov mu žiadni okolostojaci nevyjadrujú obdiv.

A toto je naša bieda. Čo ty na to,Jozef?  

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#14
Peter Zajac-Vanka
13. marec 2013, 22:50

k tomu môjmu:

ako to tu skáče, toto mala byť odpoveď na Jozefovu poznámku, admin, máte tu chaos.  A tak to ešte využijem, samozrejme, chcel som tam dodať, že si nás tam mýlili s oveľa menším stánkom oficiálnej propagácie SR.

A mrzí ma, že v menšinových školách sa pospolitosť národnostných menšín posmieva a búri proti štátnej zástave a proti hymne počas slávnostných chvíľ, pričom to isté by v USA považovali za samozrejmosť.

Trochu polemickú prestrelku medzi Jozefom a A.Braxatorisom by som rád ukončil konštatovaním, že naozaj si môžeme potvrdiť z histórie i súčasnosti, že náš slovenský nacionalizmus je skutočne viac vlastenectvom a nikdy nebol orientovaný expanzívne, vždy obranne.

Veď k tomu úsmevne dodám, že je zaujímavé, že aj po rozchode Česka a Slovenska Česi pociťujú "fantómovú bloesť" či žiaľ za Tatrami či Slovenským rajom, my sme si uchovali Prahu v srdci, ale nenárokujeme si na ňu žiadny pocit vlastníctva, aj keď v nej študuje a žije pomaly viac ako stotisíc Slovákov. Tak je to.

Obrázok používateľa kormuth
#15
Emil Kormuth
22. marec 2013, 06:54

Vazeny pan poslanec,

casto so zaujmom si citam Vase postrehy a komentare. Nie vzdy so vsetkym suhlasim, ale tesi ma, ze zaznieva kultivovany  i ked niekedy rozdielny pohlad od mojho. Som velmi rad, ze v lavicovo orientovanej casti slovenskej populacie vyrasta mlady, scitany a v mnohych pripadoch velmi pohotovy jedinec.

Pri precitani tohoto Vaseho prispevku som zostal trochu rozpacity, kam sa Vasa myslienkova cesta ubera, co ste to chceli povedat. Viem, ze zlozenie NRS, tych 150 jedincov nepredstavuje ziadny moralny, alebo eticky vykvet a uz vobec nie intelektualny! Co ale neznamena, ze sa mate nechat  "zviest" pokusenim, ze sa s nimi budete porovnavat, ze oni su pre Vas tou latkou, ktoru preskakujete s lahkostou. Videl som niekde na videu vystupenie nejakeho Vaseho parlamentneho kolegu vykrikujuceho nieco nesuvisleho a potom buchajuceho topankou o stenu. Meno som si bohuzial nezapamatoval. Silne mi pripominal chovanie nevychovaneho predskolskeho decka, alebo chovanie retardovanej postavicky. Priznavam,  ze som s podobnou asociaciou zapasil, ked som docital Vas prispevok. Bol by som nerad, keby ste sa zaradil do tej skupiny slovenskych  vsevedkov, ktori bez potiazi su schopni vyjadrovat usudok ku vsetkemu co ich napadne.

 Dovolim si Vam poradit skusenostami cloveka tulajuceho sa uz vyse 40 rokov svetom mimo Slovensko, ze udalosti v dejinach (ale i v sucastnosti!) su daleko zlozitejsie a komplexnejsie, ze nie su cierno/biele, ze posudzovat nieco co sa udialo v slozitych dejinnych dobach kategoricky ocami dneska je dost  problematicke a uz podla mna je nepristojne davat nejake "nalepky"! Precitajte si este raz co ste napisali. Inak by som sa k tomu Vasemu clanku musel vyjadrit` "anglickym" sposobom  - to nie je ani hlupe, ani smiesne, to je az roztomile!

S pozdravom a prianim uspesneho a produktivneho "drania'" nohavic v NRS!

Prof. Emil Kormuth, Durban, Juzna Afrika

P.S.

Moja prababicka ma raz ako male decko po nejakom mojom rozpravani poucila: Hlupy povie co vie, mudry, vie co povie! Vtedy som tomu moc nerozumel...

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984