Nástupca Benedikta XVI. je určený

Najvychytenejší súčasný slovenský cirkevný analytik v relácii Rádia Slovensko (Z prvej ruky, 13. februára 2013) „vyanalyzoval“, že boh si už nástupcu Benedikta XVI. vybral. „Kardináli v Sixtínskej kaplnke už musia len zistiť koho,“ citoval slová kardinála Schönborna.

Človek by očakával, že vzdelanci katolíckej cirkvi majú o bohu priaznivejšiu a menej naivnú predstavu.

Zvolenie nepreberného množstva pápežov mal boh podľa naznačenej logiky dosiahnuť napríklad prostredníctvom korumpovania voliteľov (takýchto príbehov bolo toľko, že o výnimke, o náhode a pod. sa nedá hovoriť, korupcia sa stala metódou). Bolo to tak trebárs v prípade Jána XII., Benedikta IX. a mnohých premnohých ďalších (ktohovie, či na pápežskom stolci vôbec sedel človek, ktorého zvolili na základe „zisťovania“ a spytovania si svedomia, a nie vďaka záujmov voliteľov). Posledne uvedený menovec súčasného pápeža stolec výhodne predal (v zmysle správneho obsahu tohto slova, nie chybného odovzdal) príslušníkovi významného bankárskeho rodu Pierleoniovcov, ktorý prijal meno Gregor VI. Keďže metóda korupcie má zrejme hranice, popri nej bolo potrebné nasadiť moc meča. Pod touto hrozbou uznala synoda Gregora VI. za vinného zo svätokupectva a posadila na trón favorita meča. Aj príkladov na uplatňovanie metódy „zisťovania správnosti“ kandidáta na funkciu pápeža silou je v histórii množstvo. Ďalšou metódou je zvolenie viacerých pápežov súčasne. Každý z nich potom exkomunikoval nielen protipápežov, ale aj všetkých kresťanov, ktorí mali smolu a nachádzali sa na území, ktorému neústupní protipápeži panovali (takže na svete nakoniec neexistoval jediný neexkomunikovaný kresťan). Viac príkladov a poukázaní na množstvo nečestných ciest k hľadaniu a nájdeniu správneho pápeža hromadiť netreba.

Katolícki vzdelanci citovanými slovami vtláčajú Najvyššieho do hojného množstva ľudských slabostí a zlyhaní (veď nie je možné, aby bez následkov zlyhali tie tisícky svätých voliteľov, ba mnohí z nich sa navyše, možno za odmenu, stali pápežmi!).

Keďže analytik analyzoval, ako proste voľba pápeža funguje, teraz lepšie vieme pochopiť aj význam voľby Benedikta XVI.; pápeža, ktorý zrejme vstúpi do dejín predovšetkým rezignáciou. Možno práve toto bolo jeho poslaním.