Cestujúci na železnici nie sú tovar

V ôsmej programovej priorite súčasná vláda si ukladá: posilniť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť spoločnosti.  Ja si pod pojmom územná súdržnosť predstavujem aj možnosť osobnej i nákladnej verejnej železničnej dopravy v primeranej a životné prostredie čo najmenej negatívne ovplyvňujúcej forme. A čo v časti o doprave prináša programové vyhlásenie konkrétne?

Začína sa to dobre: „Vláda istôt pre občanov bude zabezpečovať rozširovanie kvalitnej, dostupnej a integrovanej dopravnej infraštruktúry, konkurenčných dopravných služieb, používateľsky prijateľnej, ekologicky a energeticky efektívnej a bezpečnej dopravy.“ Potom sa to mierne až veľmi kazí, lebo: „Prioritou bude pokračovanie vo výstavbe diaľničnej dopravnej siete výraznejšou mierou ako doteraz, (...) Základným predpokladom na odstraňovanie regionálnych disparít je naďalej plnohodnotné diaľničné spojenie Bratislavy s Košicami“.

Aspoň že prvý odstavec sa končí slovami: „Vláda posilní úlohu vodných ciest v dopravnej infraštruktúre“. Vítam to. Potešilo by ma aj predstavenie predstavy, čo si vláda myslí pod pojmom posilnenie úlohy vodnej dopravy. Dúfam, že predĺženie Baťovho kanála dohodnuté v Uherskom Hradišti s českou vládou nie je všetko v tomto vládnom období.

Po necelej pol strane zdôrazňovania cestnej infraštruktúry, pod tým si treba predstaviť neekologickú automobilovú dopravu na 99 percent so spaľovacími motormi, sa konečne dostávame k železnici. Celý odstavec znie: „Medzi ďalšie priority vlády bude patriť stabilizovanie podielu železničnej nákladnej dopravy na prepravnom trhu, zvýhodňovanie verejnej hromadnej dopravy udržaním úhrady výkonov vo verejnom záujme. Vláda zabezpečí harmonizáciu osobnej vlakovej a autobusovej dopravy zvýšením konkurencieschopnosti, kultúry cestovania a bezpečnosti prevádzky osobnej vlakovej dopravy a riešením integrovaných dopravných systémov. Zároveň bude presadzovať znižovanie počtu nechránených železničných priecestí a podporu rozvoja kombinovanej nákladnej prepravy. Vláda bude analyzovať možnosti strategického partnerstva štátneho prevádzkovateľa nákladnej železničnej dopravy s cieľom posilnenia jeho postavenia na trhu, zvýšenia podnikateľských príležitostí vplyvom synergických efektov a získania dodatočných zdrojov na jeho ďalší rozvoj.“ Všimnite si, že cestujúci človek (občan republiky) je na konci programového snaženia vlády. Prednosť má tovar, teda to čo prináša okamžitý zisk. Ach, trhová ekonomika naša všemohúca ...

 Ale, aby som nebol nespravodlivý, je tam úloha s ktorou sa stotožňujem: „Vláda zabezpečí harmonizáciu osobnej vlakovej a autobusovej dopravy zvýšením konkurencieschopnosti, kultúry cestovania a bezpečnosti prevádzky osobnej vlakovej dopravy a riešením integrovaných dopravných systémov.“ Ako sa však uvedená úloha premieta do praxe, nás presviedča nový grafikon verejnej dopravy, ktorý má platiť od decembra 2012. Za kľúčový pojem a samozrejme aj za kľúčovú úlohu považujem spojenie harmonizácia osobnej vlakovej a autobusovej dopravy. To čo predvádza ministerstvo dopravy však určite harmonizácia nie je! Zrušiť vlakové spoje na šiestich železničných tratiach a nechať to na „neviditeľnú ruku trhu“ nie je žiadna harmonizácia. A zastrájať sa, že v ďalších rokoch príde aj na iné regióny!

Vláda pritom v programe povedala, že: „Hlavnými nástrojmi zabezpečenia uvedených priorít bude efektívne vynakladanie finančných prostriedkov v doprave, viaczdrojové financovanie dopravnej infraštruktúry, rovnovážny vývoj jednotlivých druhov dopravy a ochrana záujmov SR pri tvorbe relevantnej legislatívy EÚ. Zámerom vlády tak bude kvalitná a dostupná dopravná infraštruktúra, ktorá podporí sociálnu inklúziu prepojením menej rozvinutých regiónov a posilní medzinárodnú konkurencieschopnosť Slovenska aj využitím geografického potenciálu ako tranzitnej krajiny“.

Nielenže rozhodnutie o novom grafikone železničnej dopravy nie je dobré, ono je aj v rozpore so spomenutými deklarovanými nástrojmi. Od polovice decembra 2012 pripravované ministerské zmeny na železnici určite verejnú dopravu neskvalitnia, nebude dostupnejšia a nepodporí sociálnu inklúziu prepojením menej dostupných regiónov. Naopak! Verejná osobná doprava sa ďalej výrazne zhorší, regionálne rozdiely sa prehĺbia a občan bude ešte nespokojnejší. Oprávnene!

Nemala by koncepčným krokom predchádzať analýza stavu dopravy? Určite áno! A vie to aj vláda, aj ministerstvo dopravy, výstavby (a vraj aj regionálneho rozvoja). V programovom vyhlásení sa tiež uvádza: „Vláda zabezpečí vypracovanie sektorovej stratégie rozvoja dopravnej infraštruktúry s výhľadom do roku 2030.“ A v nej železničná infraštruktúra musí mať centrálne postavenie z hľadiska budúcnosti človeka, kvality životného prostredia a predovšetkým z hľadiska zdravého rozumu, pod čím rozumiem aj rozumné nakladanie s financiami. Koniec koncov aj táto vláda si myslí, že: „Medzi ďalšie ciele hospodárskej politiky v oblasti dopravy, pôšt a telekomunikácií bude predovšetkým patriť aj mimoriadna pozornosť venovaná vplyvu dopravy na životné prostredie“. 

 Zmena doterajšieho prístupu k železničnej doprave si vyžaduje zbaviť sa úzkeho a okamžite rentabilného nazerania. Verejná osobná doprava nemôže byť a nikdy nebude zisková. Cestujúci za prácou, ale i za trávením (zmysluplne) voľného času nie sú tovar ako železničné kargo. Podobne ako pacient nie je klient, alebo dôchodca nie je účastinár životného poistenia ako základu jeho dôstojnej staroby. Preto aj rušenie spojov na železnici nie je len zvyšovanie bezprostrednej efektívnosti železničnej dopravy ale tiež znižovanie kvality zabezpečovania verejného záujmu. Efektívnosť sa musí dosiahnuť vo verejnom záujme predovšetkým harmonizáciou železničnej a inej dopravy. Viem, že je tu „kompetenčný“ problém. Železničnú verejnú dopravu (osôb) financuje štát – ministerstvo, autobusovú verejnú dopravu (osôb) - VÚCky a obce. A tak štát – ministerstvo si povie: máme málo cestujúcich vo vagóne, neoplatí sa nám to, vraj vo verejnom záujme vyhadzujeme peniaze na prepravu 90% vzduchu. Ale páni zodpovední, tu by mala nastúpiť „tá harmonizácia“! Nejde vám v tom istom čase „iks“ autobusových spojov paralelne? Nemala by harmonizácia znamenať posúdenie časov odchodu vlakov, autobusov? A nemala by mať prednosť vlaková linka? Ako ekologickejšia, kapacitnejšia? A ak nemáte kompetencie zasahovať do rozhodovania vuciek, obcí, tak si tie kompetencie legislatívne zabezpečte! Máte „kompetenciu“ na zmenu zákonov!

Ešte pred prijatím programu súčasnej vlády som v tejto súvislosti okrem iného meditoval: „trpko sa usmievam nad rečami, že cestným mýtom ruinujeme úbohých prepravcov, kamionistov. Že ich pripravujeme o prácu. Nepočul som žiadne náreky, keď následne sme prepustili z práce tisíce prepravcov…, ale to bolo zo železničnej dopravy. Vieme a prijímame od múdrych hláv, že železničná doprava je naj! Ekologická, ekonomická, efektívna! Ale my ideme tvrdo proti zdravému rozumu. Preto vládny program musí (...) prestať s rušením železničných ciest. Musí ich renovovať! Urýchlene pokračovať v budovaní koridorov aspoň na rýchlosť 160 km. Vybudovať širokorozchodnú trať aspoň do Bratislavy. Rozhodnúť o pomere elektrifikovanej železnice k ostatnej trakcii a následne elektrifikovať tieto trate.“ (Všimnite si, že sa nebránim ani rozšíreniu nákladnej dopravy.) Ekonomickými nástrojmi vrátiť na železnice nákladnú dopravu. Čul som, že bratislavský Volkswagen pred 15 rokmi realizoval svoju tovarovú prepravu na 75 % železnicami, dnes je to vraj najviac 25 %. Viete, ako by si cesty vydýchli, keby sa tento pomer vrátil? A koľko by sme ušetrili na pohonných hmotách, emisiách a údržbe ciest? Výrazne podporiť osobnú železničnú dopravu. Obnoviť prepravu na všetkých, opakujem všetkých železničných tratiach! Nepripustiť súbeh železničnej a autobusovej osobnej dopravy. Tak, ako sa spustila prevádzka na trati Komárno – Bratislava, samozrejme v ešte kvalitnejšej forme. Prečo napríklad na trati Zbehy - Radošina nepremáva vlak hoci trať ide uprostred obcí? Z mladosti si pamätám systém verejnej dopravy.  Autobusov bolo poskromne, väčšina cestujúcich išla vlakom. Teraz každá obec má autobusové spojenie a vlaky idú prázdne. Nuž tak ich postupne (tie trate) zrušíme, hovoria „zodpovední“ ekonómovia!“ Za polroka už aj toto padá. Rušíme aj linky autobusov. Okolo Všechsvätých ste sa mohli dozvedieť, že asi šesť obcí  v údolí rieky Poprad severovýchodne od Starej Ľubovne nemá v soboty, nedele a sviatky žiaden verejný autobusový spoj. Ani jeden! Takto si minister Počiatek predstavuje kvalitnú a dostupnú dopravná infraštruktúru, ktorá podporí sociálnu inklúziu prepojením menej rozvinutých regiónov? Neobstojí argument, že je to v kompetencii krajov alebo obcí. Harmonizácia verejnej dopravy je právo a povinnosť ministra a vlády!

 Moje náreky nie sú len chodenie s krížikom po funuse. Už v lete som sa obrátil na samotného ministra dopravy so svojimi verejno-dopravnými žiaľmi. Odpoveď mi prišla. Generálny riaditeľ sekcie železničnej dopravy a dráh mi slušne a podrobne vysvetlil, že „základným problémom, ktorý dnes na železnici riešime, je systematické a dlhodobé zadlžovanie železníc“.  (Ja som si naivne myslel, že základným problémom má byť riešenie kvalitnej a dostupnej verejnej dopravy.) Následne mi vysvetlili, prečo je prevádzka na železnici drahšia ako na ceste (čo keby prevádzkovatelia autobusovej dopravy platili taktiež za každý jeden prejazdený kilometer skutočné náklady na výstavbu a údržbu ciest, tak ako je to na železnici?), ako je skoro nemožné sústrediť cestujúcich aspoň v niektorých časoch na cestovanie vlakom (a čo nepripustiť - nedotovať a nevydať licenciu - ani na jeden autobusový spoj tam, kde je železnica). Potom, samozrejme, na ministerstve dospeli k záveru: „Železnica tu teda robí zjavne iba špičkovú posilu pre autobusové spoje, ktoré tu tak či tak musia byť prítomné. Myslím si, že úlohou ministerstva je obrátiť to: autobusy musia robiť doplnok a posilu doprave železničnej.

Najviac ma však prekvapilo „analyticky“ prijaté zásadné rozhodnutie: „Preto sa ministerstvo rozhodlo prijať zásadu, že buď bude železnica zabezpečovať vo svojom obvode obsluhu poriadne, alebo tam nebude vôbec“. Amen!, dodávam ja. Nuž Gemerčania od Muráňa, Slavošoviec a Dobšinej, Malohonťania z Hnúšte, Novohradčania z Krtíša i Poltára máte smolu! Taktiež Zemplínčania či východniari od Latorice (Užhradania). A mnohí iní. Smolu máte aj ostatní občania Slovenskej republiky alebo cudzinci pri „konzumovaní“ cestovného ruchu. Do starobylej Štiavnice sa ešte chvíľu dostanete vlakom, ale nebojte sa, financie nepustia. Čochvíľa vám nostalgický, ekologický a koniec koncov aj dlhodobo ekonomický prepych cestovania železnicou zatrhneme! A po celom Slovensku! (Včera som počul prepočty „odborníkov“, že železnica je aj neekologická – vraj má zastaralé dieslové motory – svätá prostota, ale 100 krát viac takých motorov na cestách je v poriadku! Najviac ma dorazilo tvrdenie: „Podľa analýzy na siedmich trasách by bolo pre štát lacnejšie platiť cestujúcim taxík pri obsadenosti štyrmi pasažiermi než dotovať železničnú prepravu.“ Ach, opäť ach, tie nepopustiteľné ekonomické ukazovatele, však prívrženci životného prístupu v podobe: človek, staraj sa sám o seba! Na okraj sa spýtam, ako dokážu zabezpečiť obsadenie štyrmi osobami, nech sa pozrú na rannú špičku v Bratislave, asi 90% osobných áut vezie jedného človeka, šoféra. A potom nech sa nečudujú následným otázkam: štát prečo neopravuješ nami zničené cesty, nebuduješ parkoviská a vôbec ako to, že ešte žiješ v tom našom smogu!?!)

Stručný záver. Krédo súčasnej stratégie dopravy až axióma: že buď bude železnica zabezpečovať vo svojom obvode obsluhu poriadne, alebo tam nebude vôbec je pre mňa (a dovolím si tvrdiť, že aj pre slovenskú spoločnosť) neprijateľná. Dúfam, že pre vládu tiež …

Ilustračné snímky Jozef Schwarz