Arogancia držiteľov patentu na pravdu

Aby sme sa dostali k meritu veci - nedávno verejnoprávna RTVS, resp. jej televízna časť  uviedla na STV 2 dokument známeho amerického dokumentaristu Michaela  Moora – Sicko. Iste, možno vyslovovať výhrady k tvorbe tohto odvážneho amerického filmára. Michael Moore už dlhé roky pôsobí na prostoduchých amerických republikánskych voličov ako červené súkno na býka. O tom, že aj na Slovensku sa  vyskytuje veľa podobne prostoduchých klonov, nemožno pochybovať, to však neznamená, že ich hlasu treba dopriať viac sluchu než krčmovým rečiam v piatej cenovej.

Michael Moore si za vyše dvadsať rokov svojej činnosti získal meno hádam najodvážnejšieho filmára – svedomia Ameriky, ktorý bez zábran a s obrovskou odvahou ukazuje odvrátenú tvár svojej vlasti. Svoju filmovú kariéru začal v roku 1987 filmom Roger a ja. Tento dokument popisoval situáciu v Michaelovom rodnom meste Flint po zatvorení továrne General Motors. Automobilka dávala prácu 30 000 ľuďom, ktorí sa po jej premiestnení do lacnejšieho Mexika, ocitli na dlažbe. Moore popisuje situáciu v meste, pocity ľudí, zvýšenú kriminalitu. K jeho aktivitám patrí aj úsilie stretnúť sa s Rogerom Smithom – prezidentom  GM, čo sa mu však napriek veľkej snahe nepodarilo. Veľký úspech mal aj jeho film Masaker na Columbine High School, nazvaný podľa školy, na ktorej sa odohral najväčší masaker práve vďaka voľnej držbe zbraní. Moore si kladie otázku, prečo je v USA každoročne strelnými zbraňami zabitých 10 000 ľudí, pričom v Kanade je to len sto ľudí. Asi najznámejším filmom Michale Moora je Fahrenheit 9/11, v ktorom sa zaoberá príčinami útokov z 11. septembra 2001, pričom tému postihuje v širokom kontexte celého problému. Analyzuje prvý rok pôsobenia prezidenta G. W. Busha od jeho pochybného zvolenia, cez jeho evidentnú neschopnosť viesť krajinu, ako sú USA, až po kontroverznú vojnu s terorizmom.

Už spomenutý film Sicko v ohyzdnej nahote, kriticky a často aj uštipačne ukazuje, v akom stave sa nachádza americké zdravotníctvo a dáva ho do protikladu s kanadským či európskym – britským, resp. francúzskym modelom. Iste, Moorovi nemožno nepriznať istú mieru provokácie. Hyenistický charakter amerického zdravotného systému ilustruje na jeho najobludnejších obetiach. Najpríkrejšie to vidieť, keď záchranári z Dvojičiek po niekoľkých rokoch trpia ťažkými zdravotnými ťažkosťami a vláda ich cynicky ponecháva svojmu osudu. Preto sa s obeťami takéhoto systému vydáva na neslávne známu väznicu Guantánamo, kde sa pre hrdinov záchranných prác dožaduje aspoň takej miery zdravotnej starostlivosti, aká je poskytovaná údajným teroristom. Keď tam nepochodí, obráti sa s postihnutými na Kubu a  kubánska vláda im veľkoryso poskytne zdravotnú starostlivosť na vysokej úrovni.

Práve táto Moorova frčka do nosa rozpálila do biela našich ochrancov „pravicových cností“.   V svojom vyhlásení sa naši pravicoví demagógovia neuspokojujú len s cenzúrou, ale žiadajú, aby „ prípadné pokuty boli zosobnené priamo zodpovedným, ktorí o programe rozhodujú, eventuálne vedeniu, a nie organizácii ako takej“. Je jasné, že pri nepríjemnej  pravde sa idú títo pravicoví ideológovia rozliať na kolomaž. Ich deviantné reakcie  nás však nemusia zaujímať. Problém je v tom, že táto podarená čeliadka si za predchádzajúcich pravicových vlád zvykla kádrovať a krágľovať kohokoľvek, kto si dovolil mať iný názor. Je asi najvyšší čas jasne povedať, že časy, keď extrémisti určovali hranice  spoločenského diskurzu, sú definitívne preč a verím, že sa tak skoro čas ich skazonosného pôsobenia nevráti.

Michael Moore je kvalitný a odvážny filmár.  Natočil, a dúfam, že ešte aj natočí mnoho zaujímavých filmov a  že ich uvidíme aj na slovenských verejnoprávnych okruhoch. Ak pre nič iné, tak aspoň preto, aby sa arogantní obmedzenci znova nestali jedinými držiteľmi pravdy na Slovensku.