Reklama
Reklama

Nová kniha o Skalici

Pravdepodobne málo slovenských miest sa stalo inšpiráciou pre toľkých autorov, ako tomu je práve u tohto mesta, hoci Bratislava, Banská Štiavnica či Modra tiež nezaostávajú.
Počet zobrazení: 3850
Skalica uvod.JPG

Skalica - najzápadnejšie mesto na Slovensku – sa stala už viackrát námetom nielen pre samostatné odborné monografické spracovanie (t. č. sú známe tri monografie – z rokov 1921, 1968 a 1992), ale tiež v podstatne bohatšom množstve sa dostala ako téma či opisované prostredie do kníh značného množstva autorov rôznych žánrov a zameraní. Skalica ako mesto a jej obyvatelia sa objavili v takom množstve publikácií, že sa o tom dala napísať kniha a tak sa aj stalo.

Podujal sa na to novinár, kultúrny publicista a politický analytik Pavol Dinka, sám rodák z mesta skalického rubínu a trdelníka. Výsledkom jeho nielen lokálpatriotického nadšenia je publikácia Skalica a Skaličania v literatúre s podtitulom Príbehy, ktorú vydalo Mesto Skalica vo vydavateľstve Formát, Skalica - Bratislava 2012. Spracoval v nej pozoruhodnú časť dejín Skalice, akéhosi „životopisu“ mesta v neobvyklej podobe. Vyhľadal vo veľkom množstve materiálu fakticky všetko, čo  vzniklo cca od 18. storočia nielen v umeleckej literatúre až dodnes a týkalo sa Skalice a jeho obyvateľov. Pravdepodobne málo slovenských miest sa stalo inšpiráciou pre toľkých autorov, ako tomu je práve u tohto mesta (hoci Bratislava, Banská Štiavnica či Modra tiež nezaostávajú). Väčšinu tvoria, pochopiteľne, slovenskí autori, no o Skalici sa v svojich literárnych dielach vôbec nie okrajovo zmienili autori českí (napr. A. Kolek, L. Mašínová či V. Kalábová) i maďarskí (dominujú skvelé básne o Skalici od G. Juhásza, existuje však aj oslavná báseň o Skalici v latinčine od maďarského autora D. Baróti Szabóa). Osobitnú zmienku si zaslúži dvanásť krátkych kapitol o Skalici od M. Bela, ktoré sú v tejto knihe v slovenskom preklade publikované po prvý raz.

Všetky literárne, historické, popularizačné či hudobné zmienky o Skalici a Skaličanoch spracoval v svojej knihe P. Dinka veľmi pútavo, s väzbou na naše bohaté dejiny a príslušné lokálne danosti a súvislosti. Použil pútavý jazyk, voľnú esejistickú formu, prístupnú širokej čitateľskej verejnosti. V prevažnej miere jeho kniha pôsobí objavne, novátorsky, asi ťažko možno nájsť slovenské mesto, ktoré by malo takto spracovanú svoju históriu – v zrkadle spisovateľov rôznych národností, smerov a prúdov. Napr. od básnika Pavla Bunčáka sa tu stretneme možno prekvapujúco s jeho prózou a nie s básnickými ukážkami. Predstavuje autorov a príslušné úryvky či celé texty (v prípade kratších próz či básní) od obdobia baroka až po najsúčasnejších spisovateľov, pričom neopomína ani vecnú literatúru (životopisné knihy, memoáre a pod.), texty z divadelných hier či úryvky z kníh autorov, píšucich v skalickom nárečí. V celkovom vyznení kniha predstavuje publikáciu, ktorá mnohým čitateľom do značnej miery otvorí oči v tom zmysle, že nemali a nemohli mať predstavu o tom, v akej nebývalej miere je napríklad práve Skalica zdrojom silnej inšpirácie pre autorov minulých i súčasných.

Kniha je bohato vybavená dobovými i súčasnými fotografiami, kresbami a ilustráciami, ktorým dominuje veduta Skalice z 18. storočia, spracovaná na základe dobovej mapy kartografa Samuela Mikovínyho, ktorú čitateľ dostane v obale knihy ako bonus. Publikácia P. Dinku je pozoruhodným príspevkom k prehĺbeniu poznania jednak literárnej tradície i nekonečnej pestrosti regionálnych dejín Slovenska.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama