Reklama
Reklama

Clementisov odkaz pre našu diplomatickú službu

Z pozdravného posolstva na spomienkovej konferencii Vlastenec a Európan Vladimír Clementis
Počet zobrazení: 1030
clementis lizak.JPG

Dnešný svet je komplikovaný a popretkávaný pestrou architektúrou rôznorodých  politických vplyvov a záujmov, čo so sebou prináša celý rad niekedy celkom neočakávaných výziev. Vysoká frekvencia zmien a ich nepredvídateľnosť akoby sa už pomaly stali normou medzinárodných vzťahov. Žijeme v období dynamických procesov a nástojčivých konfrontácií s potrebou riešenia osudovo vážnych otázok smerovania európskej i globálnej politiky.  

Slovensko je ukotvené v európskom kontexte vzťahov. Spolu s ostatnými členskými krajinami EU hľadáme pri formovaní budúcej tváre Európy rovnováhu národných a európskych záujmov. Inými slovami, usilujeme o to, aby sme sa v týchto zložitých časoch postupovali zodpovedne v zmysle vlasteneckého i európskeho povedomia.

Ak poukazujem na hodnoty zodpovednosti  a principiálnosti na dnešnej spomienkovej konferencii, je to preto, lebo tu nachádzam paralelu s osobnosťou Vladimíra Celementisa. Paralelu najmä s jeho vlasteneckým a európskym postojom,  ktorý dokázal v komplikovanom období predvojnových vzťahov odvážne verejne vysloviť. Mám na mysli zrejme jeho najfrapantnejší príklad. Historikom a politológom dobre známy nesúhlas Vladimíra Clementisa s paktom nacistického Nemecka a Sovietskeho zväzu. Nesúhlas s paktom, ktorý umožnil Hitlerovi začať druhú svetovú vojnu, ktorý viedol k rozdeleniu Poľska a k tragédiám druhej svetovej vojny. Clementisov nesúhlas so Stalinovou politikou v roku 1939 nebol pri tom len mienkou nezávislého intelektuála. Bola to mienka jedného z predákov vtedajšej KS, ktorá bola plne závislá od Moskvy. Clementis svojim názorom preto vtedy riskoval oveľa viac, ako si možno sám uvedomoval. Bola to otvorená vzbura proti zahraničnej politike veľmoci, ktorá dirigovala činnosť komunistických strán po celom svete. Bola to jeho vzbura proti názoru Moskvy a navyše aj proti princípom vlastnej strany. Určite si uvedomoval dosah svojich principiálnych postojov. Tento protest predznamenal jeho budúce životné osudy a Clementis zaň zaplatil najvyššiu cenu. Stalin a jeho prisluhovači nezabudli. Pomsta dostihla Clementisa o desať rokov neskôr, keď stál na vrchole kariéry. V prípade Clementisovho postoja k vojne sme tak svedkami osobnej tragédie, v dôsledku nanajvýš mravného postoja. Vladimír Clementis sa zachoval v týchto politicky hektických časoch čestne a zodpovedne. Zodpovedne voči svojmu svedomiu vlastenca a zodpovedne k osudu Európy.

Neprináleží mi na tomto mieste hodnotiť komplexný význam jeho osobnosti. Tento priestor prenechávam vám. Z pohľadu slovenskej diplomacie však Vladimíra Clementisa vnímam nielen ako intelektuála a politika, ktorý vo svojej dobe riadil rezort diplomacie, ale predovšetkým ako vlastenca s európskym duchom a ako osobnosť, ktorá verila svojmu ideálu a nádejala sa, že svojou osobnou odvahou dokáže čeliť okolitému zlu. Ak hľadám posolstvo  Celementisa pre našu stále ešte pomerne mladú diplomatickú službu, vidím ho jednoducho popri Clementisovej obdivuhodnej inteligencii práve v rozmere jeho osobnej statočnosti, v jeho pevnom národnom postoji a v jeho veľkosti vnímať národné v kontexte európskeho.

Aj my sme dnes konfrontovaní s výzvami, ktoré majú verím menej osudový význam a neodohrávajú a nebudú sa odohrávať na pozadí vojnového konfliktu. Napriek tomu je aj v našej súčasnej dobe veľmi potrebné pomenovať veci pravými menami a neskrývať sa za veľkosť vplyvu a dosahu Bruselu či malosť jednej členskej krajiny. Často v mojich vystúpeniach ostatných mesiacov opakujem, že súčasnú komplikácie v Európskej únii sme si spôsobili sami nedodržiavaním pravidiel, na ktorých sme sa predtým spolu dohodli. My sme nestratili našu ekonomickú silu, tá je rovnaká ako pred niekoľkými rokmi. Čo sme stratili je dôvera v schopnosť dostáť našim záväzkom. Dôvera sa pomerne ľahko stráca a relatívne ťažko znovunadobúda. Preto pri mojich analýzach našim ústavným činiteľom osobitne v európskych otázkach nabádam k tomu, aby sme sa v Európe vrátili na cestu dodržiavania princípov a pravidiel, ktoré sme si sami stanovili. Akokoľvek perfektná banková či fiškálna únia či federácia národných štátov nám budú nanič ak druhý deň po ich schválení prestaneme dodržiavať ich princípy. A to sa nám stalo v menovej únii, takže sa súčasnému stavu môžu čudovať len tí, ktorí nepoznali predkrízový stav financií niektorých členských štátov. 

Vladimíra Clementisa vnímam ako človeka, ktorý v predvojnových časoch preukázal svoju zodpovednosť voči osudu Európy. Zodpovednosť, ktorú potrebujeme aj my dnes pri formovaní ďalšieho osudu nášho kontinentu. Zodpovednosť pri budovaní bariér proti tomu zlu, ktoré by mohlo priniesť zlyhanie európskych inštitúcií a medzinárodných noriem. Zodpovednosť za hľadanie kompromisov  pri presadzovaní národných a ochrane európskych záujmov. Zodpovednosť, ktorá vychádza z vyspelého politického povedomia, v ktorom sa dokážeme pozerať nielen vlastnými očami na Európu, ale aj očami Európana na nás samotných. V tomto rozmere politického povedomia cítim hlas, ktorý v našej diplomatickej službe musíme ďalej rozvíjať, a ktorý Vladimír Clementis svojím predvojnovým postojom verejne a odvážne demonštroval.

Autor, veľvyslanec JUDr. Peter Lizák, je riaditeľom odboru analýz a plánovania Ministerstva zahraničných vecí SR

K téme si prečítajte aj:

Ľuboš Jurík: Clementis bol symbolom doby aj nádeje

Jozef Lysý: Vladimír Clementis alebo O poetickej demokracii

Jozef Leikert: Vladimír Clementis (20. 9. 1902 – 3. 12. 1952), politik, publicista

Milan Blaha: Zopár poznámok ku knihe Ľuboša Juríka Smrť ministra

Jozef Špaček: Téma (nielen) Clementis

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama