Vladimír Clementis alebo O poetickej demokracii

Vystúpenie na Spomienkovej konferencii Vlastenec a Európan Vladimír Clementis
Počet zobrazení: 2912
clementis_uvod.jpg

Náhodou som skúšal hľadať v Googli na zahraničných serveroch meno Clementis. Ruský našiel clematis, nádherný kvet, vyrastajúci z pletiva pripomínajúceho lianu a svojou geometriou symbolizujúc estetiku. Metaforicky možno za tým vytušiť ideu slovanstva, ktorá zohrala u Vlada Clementisa úlohu vnútornej pružiny a spojiva zároveň. Francúzsky filozof J. Rancière prvotnú aesthésis našiel v rovnosti. Prvotnú historicky, nie špekulatívne. V zostavovateľskej štúdii Slovenský spisovateľ a politika k Hnevu svätému z jeho londýnskej činnosti, ktorá vrcholí v roku 1944, spojil Clementis dve napohľad nespojiteľné veličiny: politiku a poéziu.

"... môžeme sa dovolávať tradície, vytvorenej takmer všetkými našimi básnikmi v minulosti – a mnohými aj v prítomnosti. Nemyslím tým len tradíciu ducha a obsahovosti... Ducha vôle po skutočnej slobode, nenávisti k útlaku, ducha jednoty Čechov a Slovákov, všeslavianskej vzájomnosti. Ale tiež tradíciu slovenského básnika-politika, básnika-bojovníka.

Veď dejiny slovenskej literatúry – najmä od vystúpenia štúrovcov – natoľko zrástli s našou duchovnou i politickou minulosťou, že ten, kto nemá vzťah k slovenskej literárnej tvorbe, k jej myšlienkovému svetu, alebo ju dokonca nepozná a je mu cudzia – zostáva sám cudzincom nielen v slovenskom duchovnom, ale i politickom svete. Formou bonmotu by sa to dalo vyjadriť takto:

Dajte si pozor na slovenského politika, ktorý ani nerecituje, ani necituje, ba ani sa len nedovoláva slovenských básnikov!"

Clementisa treba spájať s našou národnou dospelosťou, morálnym kapitálom, spätým s odkazom Slovenského národného povstania. To je stály zdroj nášho symbolického kapitálu. To sú udalosti, ktoré nás zakladali a vďaka ktorým pretrvávame. Demokracia nemôže byť iba sociálna, pretože to je koniec koncov vždy iba redukcia na potreby, ktoré, ako vidíme, sú neuspokojiteľné, permanentne rastúce, nemajú hranice. Človeka musíme vnímať z hľadiska jeho svetodejinnosti, teda aktivity vo vzťahu k svetu, k jeho založeniu. Práve tento zakladateľský akt je zdrojom moci ľudu a v takomto svete môžeme prebývať poeticky. Takto demokraciu približuje filozof Karel Kosík.

Imaginácia Vlada Clementisa a vhľad filozofa idú ruka v ruke. To, čo imaginácia Vlada Clementisa prináša, je posolstvo, z ktorého vyrástlo naše osvietenstvo, je to otvorenosť k novému osvietenstvu a na jeho základe sa tvoriacej novej Európy.

Svoju perspektívnosť preukáže demokracia vtedy, keď sa vyrovná teoreticky a prakticky s námietkami, ktoré proti nej vzniesli Heidegger a Nietzsche. Často citované ako duchaplnosť Churchilove slová o tom, že existujúca demokracia nie je síce dobrá, ale nič lepšieho nie je, je zle zakrývanou bezradnosťou. Je to rovnaká rezignácia ako médiami šírená lož, že pravda neexistuje. S potláčaním pravdy sa likviduje miera, neexistujú hranice ani zločinu. Otázka, ktorá tu visí vo vzduchu je otázka o tom, či môže byť demokracia vznešená, alebo či jej údelom je iba priemernosť, nevkus, absencia štýlu. Chápme to ako výzvu, metaforu vzdoru proti Gaussovej krivke, proti osudu priemernosti, do ktorej nás vrhá vtedy, keď nevnímame spomínanú vznešenosť.

Na modernú dobu sa môžeme dívať ako na triumf i ako na zlyhanie zároveň. Vyzdvihuje sa rovnosť pred zákonom, sloboda slova a prejavu, blahobyt v bohatých západných krajinách, slobodné a demokratické voľby. Na druhej strane sme svedkami nárastu deštruktívnych síl, ktoré nás evidentne ohrozujú. Silám deštrukcie dokáže čeliť iba rozum, ktorý založili moderné kritiky. Po Kantových troch kritikách prišla Kritika politickej ekonómie. Inšpiráciou je pokračovanie v príbehu kritík. Príbeh o príbehu pokračuje, neskončil, rozširuje sa.

Pred dvadsiatimi rokmi tvrdil šikmooký Američan Francis Fukuyama, že dejiny sa skončili. Ohlásil definitívne víťazstvo liberálnej demokracie. Zopakoval iba Hegelove myšlienky, ktoré filozofovi vírili hlavou, keď Napoleon konečne dorazil do Pruska.

Nielen z tohto hľadiska, ale skôr všeobecne môžeme povedať, že svet nie je fér. Porovnajme cenu nejakého moderátora, futbalistu alebo hokejistu na svetovom trhu a potrebu investícií do slovenského školstva a vedy. Vstupujeme do sveta v ktorom limita Gaussovej krivky a skutočná limita sú v zjavnom protiklade. Asi v takom, ako keď niekto povie o Clementisovi, že bol bližšie k politickému stredu, než je jeho skutočné postavenie na slovenskej ľavici. Konzumná politológia núti premýšľať v logike priemeru, nevie sa vyrovnať s nadpriemerom. Výkony slovenskej ľavice treba merať iným meradlom, než ktoré nám ponúka konzumná veda. Výrok, že všetky labute sú biele, platil iba dovtedy, kým sa neobjavila labuť v inej odedze.  

Politológia je perspektívna veda a tak má možno šancu zbaviť sa svojej konzumnej záťaže. Je to potrebné najmä v súčasnosti, keď začíname čeliť sérii nepravdepodobných udalostí, ktoré práve prebiehajú, a ich následkom. Dnešná diskusia v Európe: federácia a demokracia je pre slovenskú politiku malé déja vu. Clementis a jeho generácia to majú za sebou, my to máme pred sebou. Hádam netreba urobiť myšlienkový experiment, aké by to bolo, keby poradie bolo naopak.

Európa a Slovensko potrebujú nielen ďalšiu integráciu, ale aj nové Osvietenstvo. Myslím, že bez neho nebude mať Európa vnútornú silu. Urýchľovanie nestačí. Politika potrebuje poéziu.

Autor Doc. PhDr. Jozef Lysý CSc. je z Katedry etickej a občianskej výchovy Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

Spomienkovú konferenciu Vlastenec a Európan Vladimír Clementis, ktorá sa konala 20. septembra 2012 pod záštitou podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí SR Miroslava Lajčáka, pripravil Inštitút ASA v spolupráci s mestom Tisovec, ako aj ďalšími spoluorganizátormi, Seniormi slovenskej diplomacie, Gymnáziom F. V. Sasinka v Skalici a Klubu Nového slova.

Na konferencii, ktorú otvoril výkonný riaditeľ Inštitútu ASA Doc. Mgr. Peter Juza, CSc., PhD., v úvode prehovoril poslanec NR SR Dr. Vladimír Faič, predseda Správnej rady Inštitútu ASA, Ing. Peter Mináč, primátor mesta Tisovec a veľvyslanec Peter Lizák, riaditeľ odboru analýz a plánovania MZV SR.
Na tému V. Clementis – súputník jednej generácie slovenskej ľavicovej inteligencie, vystúpila PhDr. Elena Londáková, CSc., z Historického ústavu SAV.
PhDr. Jozef Špaček z Gymnázia F. V. Sasinka v Skalici venoval svoj príspevok Clementisovmu štúdiu na tomto gymnáziu.
JUDr. Artúr Soldán z Obecného úradu v Šenkviciach prišiel so svojím pohľadom na to, prečo zahynul V. Clementis.
PhDr. Peter Kopecký, CSc., bývalý veľvyslanec SR v Rumunsku, hovoril v dobových súvislostiach o podiele V. Clementisa na príprave spojeneckej zmluvy s Rumunskom.
PhDr. Martin Krno predniesol príspevok Novinár V. Clementis.
Doc. PhDr. Jozef Lysý, CSc., hovoril O poetickej demokracii.
Doc. PhDr. František Škvrnda, CSc. prišiel s témou Odkaz V. Clementisa a vízie slovenskej zahraničnej politiky.
Spisovateľ Ľuboš Jurík, autor scenára filmu Smrť ministra a rovnomennej knihy, nazval svoje vystúpenie: Vladimír Clementis bezpochyby patrí do slovenského Pantheónu.

Dnes uverejňujeme vystúpenie Doc. PhDr. Jozefa Lysého, CSc., na spomienkovej konferencii, postupne prinesieme aj ďalšie vystúpenia. Hlavní organizátori prisľúbili, že z konferencie vyjde aj zborník vystúpení.

 
   
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
20. september 2012, 16:20
potrebujeme všetci, súhlasím s pánom Lysím. Zdá sa, akoby všetci naši bojovníci, hrdinovia 2.sv.vojny, po vojne osobnosti usilujúce sa o ľudskejšiu, spravodlivejšiu spoločnosť, už dnes veľa neznamenali. Hádam pamätníci na nich spomínajú, ale mladí ľudia sa o nich neučia ani v školách. Ako má vyrásť nová generácia rozmýšľajúca nielen o sebe, o svojej kariere, prospechu, ale aj o tom, ako prispejú svojim počinom k zveľadeniu svojej vlasti v ktorej žijú a Európy, do ktorej sa chcú integrovať.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
20. september 2012, 17:04
za nesprávne napísané meno, opravujem: súhlasím s pánom Lysým.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984