Vojenský a vojensko-technický význam protiraketovej obrany 4

V rubrike Štúdie a analýzy uverejňujeme štvrtú, záverečnú časť práce o vojenskom a vojensko-technickom význame protiraketovej obrany. Veríme, že si napriek zložitosti problematiky našla svojich čitateľov. **
Počet zobrazení: 5184
miklus6.3.uvod.jpg

Autor, generálmajor v. v., Ing. Marián Mikluš je bývalý náčelník Generálneho štábu Armády SR, bývalý obranný poradca MO SR na Stálej delegácii SR pri NATO/SEKO a Stálom zastúpení SR pri EÚ/EDA, člen Klubu generálov SR, člen Zväzu vojakov SR a člen Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika (marian.miklus@zoznam.sk)

Prvú časť nájdete tu>>

Druhú časť nájdete tu>>

Tretiu časť nájdete tu>>
 

 3.8 Aká bola a je spolupráca rakiet?

Žiadna raketa nie je "mierová"
, bolo deklarované v dobrej viere po ich mierovom poslaní Chartou 77. Ani toto vyjadrenie nie je úplne pravdivé! V rámci vesmírneho výskumu, dokonca v kooperácii dvoch rivalov USA a Ruska, sa realizujú užitočné výskumy či svetová komunikácia. Americké rakety používajú ruské motory.

Kozmická stanica ISS (medzinárodná kozmická stanica) je ruskej produkcie a striedajú sa od r. 2000 na nej medzinárodné posádky i súkromní bohatí samoplatitelia s predpokladom jej prevádzky do roku 2020 a prípadnej recertifikácie do roku 2028.

Medzinárodná kozmická stanica je spoločný projekt piatich kozmických agentúr:

Brazílska kozmická agentúra (Brazília) sa zúčastňuje na základe zvláštneho kontraktu s NASA. Talianska kozmická agentúra podobne má oddelené zmluvy pre rôzne aktivity, ktoré nerobí v rámci úloh ESA pre ISS (ktorej je Taliansko tiež plným účastníkom).

Všetky kozmické rakety sa pôvodne vyvinuli z medzikontinentálnych balistických striel (okrem nosnej rakety Vanguard). V roku 2006 bolo do kozmu vypustených 65 rakiet. Z toho 24 ruských a 18 amerických.

Rusko má teraz v operačnom použití 98 satelitov a obnovuje svoj Ruský globálny navigačný systém GLONASS (24 družíc je v aktivovaných z 31 a chcú dosiahnuť presnosť na 6 centimetrov do roku 2020), ktorý bol spustený od roku 1993 hlavne pre potreby armády.

 Ruský satelitný navigačný systém GLONASS (24 družíc je v aktivovaných z 31)

Armáda ho chce využívať pri navádzaní nového protiraketového systému S-500 alebo mobilných balistických rakiet Iskander. Majitelia dopravných firiem chcú sledovať pohyb svojich nákladných aut alebo železničných súprav. Systém má riadiť dopravu vo veľkých mestách a brániť Moskvu pred chronickými zápchami. Pripravujú sa skúšky navigačných družíc novej generácie GLONASS-K. Rokuje sa aj o prepojení amerického (GPS) a ruského systému.

O 5 rokov neskôr, v roku 2011 bolo tromi hlavnými svetovými aktérmi vypustených do kozmu 73 rakiet (z toho však 5 neúspešných). Primát drží Rusko s 36 štartmi (z toho 3 neúspešné), druhá (a prvý raz predstihla USA) je Čína s 19 štartmi (z toho 1 neúspešný) a tretie sú USA s 18 štartmi rakiet (z toho 1 neúspešný).

Pre rok 2012 plánuje Rusko ešte viac štartov a to 38, typovo pôjde o 17 rakiet rodiny Sojuz, 15 Protónov, 3 Rokoty, 2 Dnepri a 1 Zenit. Okrem toho sa majú uskutočniť ešte 3 štarty  rakiet Sojuz z Francúzskej  Guayjany a 1 Zenit vo verzii SEALaunch. Plánuje sa aj premiéra nosiča SOJUZ-2.1v (hmotnosť 158 t) s kapacitou nákladu 3000 kg.

USA plánujú v roku 2012 minimálne 18 štartov, z toho 7 rakiet Atlas V, 4 Delta IV, 2 Pegasus XL a ešte 5 rakiet Falcon 9Antares (predtým Taurus 2). Ich skutočný počet bude závisieť od toho, či sa podarí dodržať ich sústavnými technickými problémami sužovaný vývojový harmonogram.

 Európsky satelitný navigačný systém GALILEO 

Rusko spolupracuje aj s Európskou vesmírnou agentúrou na kompatibilite so satelitným systémom Galileo (obdoba amerického GPS, námietky majú Holandsko a Británia, financovať sa má z verejných peňazí štátov EÚ), na modernizácii Sojuzu a Progresu a spoločne pripravujú pre rok 2012 novú dopravnú raketu Klipper. Čo sa týka výskumu Mesiaca, tu Američania pracujú samostatne a Rusko spolu s Čínou vyvíjajú vlastnú techniku pre skúmanie Mesiaca.

V decembri 2006 vyniesol ruský nosič Kozmos 3M na obežnú dráhu nemecký satelit SAR-Lupe, ktorý je v žargóne označovaný ako špionážny. Podľa uzatvorenej zmluvy medzi Rosoboronexport a nemeckým COSMOS International Satellitenstart Gmbh ruská strana vynesie do kozmu celkom ešte 5 týchto satelitov. Tento typ nemeckého satelitu má radarovo pokryť potreby veliteľstva NATO v Európe. Technické vybavenie satelitov umožní využívanie systému aj Francúzskom, ktoré bude kompenzovať túto možnosť prístupom k optickému HELIOSu II pre nemeckú stranu.

Už od sedemdesiatych rokov 20. storočia je aj spolupráca Indonézie s americkou firmou Hughes Aircraft (teraz Boeing Satellite Systems) v oblasti vlastného telekomunikačného systému, dvojicou geostacionárnych družíc Papala A1 a A2 (jednota). Neskôr to pokračovalo Papala B1-4, C1-2. V roku 2001 ruský Zenit-2 dopravil na obežnú dráhu meteorologický Meteor 3M-1 a ďalšie zariadenia. Od roku 2007 Indosat začal spolupracovať aj s francúzskou firmou Thales Alenia Space (Papala D1).

Spolupráca beží aj pri využívaní raketových motorov americkými firmami (Aerojet General), čo dokumentuje využitie ruských motorov NK-33/AJ26-58 na rakete Antares (premenovanej z Taurus II) v priebehu rokov 2009 – 2012.

Už dlhoročne sa vykonáva doprava nákladov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) zásobovacími nákladnými loďami Progress s využitím rakety Sojuz a v roku 2011 dopravil náklad americký raketoplán Atlantis. Okrem lode Progress zaisťujú zásobovanie ISS aj európske (ATV-3) a japonské lode (HTV-3).

Z kozmodrómu Bajkonur sú vypúšťané do kozmu telekomunikačné družice s rôznym nákladom, rozsiahlym poslaním a pre viacero krajín sveta, ako napr. družica Intelsat 22 v roku 2012 (model Boeing 702MP firmy Boeing co.), nosnou raketou bola Proton-M/Bríz-M, s telekomunikačným zariadením pre austrálske ministerstvo obrany, ale aj pre zabezpečenie telekomunikačných služieb pre oblasť Európy, Afriky, Stredného Východu, Indického oceánu a Ázie.


Z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane 24.7.2012 odštartovala úspešne ruská nosná raketa Sojuz-FG, ktorá vyniesla na obežnú dráhu celkove päť satelitov z Ruska, ako aj Bieloruska, Kanady a Nemecka, pričom ruský satelit Kanopus-B by mal poskytovať telemetrické údaje z obežnej dráhy 510 km nad našou planétu, BKA je jeho bieloruským variantom. Ruský MKA-PN1 bude zhromažďovať údaje, ktoré by meteorológom mali napomáhať v modelovaní oceánskeho prúdenia, súčasne však bude plniť aj nešpecifikované bezpečnostné úlohy. Nemecký TET-1 bude testovať nové kozmické technológie, kým kanadský satelit ADS-1B sa stane súčasťou satelitného systému na identifikáciu a lokalizáciu vesmírnych telies.

Je teda skutočnosťou, ak hovoríme o raketách, že by sme našli viac spoločných a styčných bodov, ktoré skôr smerujú  v prospech spolupráce a tým aj pokoja, mieru a stabilizácie, než k hľadaniu nepriateľa a prebúdzaniu nedôvery. Čím väčšia je táto miera spolupráce a pochopenia, dokonca dnes možno hovoriť aj v tejto oblasti o globalizácii, aj v raketovej oblasti so spoločnými cieľmi, tým sa znižuje nebezpečenstvo zneužitia "dozbrojovania".

Rakety majú však i podstatnú vojenskú funkciu a preto môžu byť a sú aj prvkom nedôvery a ohrozenia. A tu je dôležité a exaktné, ale aj citlivé narábanie s argumentmi pre získanie dôvery tých krajín, ktoré ich už majú vo výzbroji, no i tých, ktoré sú bez nich.

4. Prvý reálny krok NATO k vybudovaniu protiraketového dáždnika (EPAA)

Severoatlantická aliancia vykonala v rokoch 2010 – 2012 prvý reálny krok pre vybudovanie protiraketového dáždnika. Prvý raz úspešne prepojila protiraketové systémy niektorých krajín do jedného spoločného systému, ktorý ochráni pred balistickými raketami, zatiaľ len vojakov na bojisku (ALTBMD). Velitelia NATO po prvý raz získali schopnosť riadiť obranu nasadených síl na bojisku pred balistickými raketami.

Je to prvý, konečne už reálny pokrok vo vývoji budovania protiraketovej obrany NATO, ktorá predpokladá v budúcnosti chrániť 900 miliónov obyvateľov členských krajín Aliancie.

Hlavnú rolu v tomto novom systéme – projekte European Phased Adaptive Approach (EPAA) budú hrať Spojené štáty a zároveň má byť ako príklad vzorovej transatlantickej spolupráce medzi USA a európskymi spojencami. Tento systém má nahradiť pôvodné plány Obamovho predchodcu, bývalého prezidenta G. W. Busha, ktoré predpokladali vybudovanie radaru v Českej republike a základne antirakiet v Poľsku.

Prvú fázu spustili Američania vyslaním vojnovej lode USS Monterey do Stredozemného mora. Raketový krížnik je vybavený špeciálnym radarovým a navádzacím systémom Aegis s cieľom chrániť Európu hlavne pred potenciálnou hrozbou iránskych balistických rakiet. Pripomínam, že USA majú v súčasnosti 24 vojnových lodí so systémom Aegis.

V ďalšom období je cieľom vybudovanie pozemnej mobilnej radarovej stanice AN/TPY-2 v Turecku, od januára 2012 bol uvedený do prevádzky (na vojenskej základni Kurecik v juhovýchodnej časti, v provincii Malatya – 650 km od Ankary a 700 km od iránskych hraníc)  a v nadväznosti na ňu vzniknú základne s americkými antiraketami SM-3Rumunsku v roku 2015 a v Poľsku v roku 2018 (predtým to mali byť antirakety na báze uspôsobenej ICBM Minuteman III v podzemných silách aj s ich ochranou prostredníctvom PAC-3 a THAAD). Postupne sa ešte uvažuje s vybudovaním prvkov PRO v Portugalsku a Španielsku.

Zároveň pokračuje vývoj novej verzie Aegis s označením BMD 4.0.1, ktorá má zlepšiť schopnosť protiraketovej obrany účinne zamerať a zničiť nové a sofistikovanejšie strely s väčším dosahom. Nové antirakety SM-3 Block IB budú vybavené dvomi infračervenými vyhľadávačmi so zvýšenou citlivosťou pre zameranie na väčšie vzdialenosti a tiež systémom riadenia a manévrovania za letu. Ešte lepšie parametre bude mať Block IIA, väčší dosah, dokonalejšie senzory, väčšiu a presnejšiu kinetickú hlavicu, vyššiu odolnosť voči klamným bojovým hlaviciam, proti elektronickým protiopatreniam a lepšiu manévrovateľnosť.

Prepojený systém, ako sú - vojnové lode, pozemné a plávajúce radarové stanice, mobilné odpaľovacie rampy antirakiet, lietadlá včasnej výstrahy, satelity niekoľkých krajín (Francúzska, Nemecka, Talianska, Holandska a USA) – to všetko spolu teraz už dokáže vzájomne komunikovať, ale hlavne v prípade ohrozenia je ich možné prepojiť a tiež riadiť z jedného operačného centra, čo je – Centrum kombinovaných vzdušných operácií NATO (CAOC) v nemeckom Uedemu. Je to prvá fáza projektu EPAA.

Systém nazývaný TBMD (Theater Ballistic Missile Defence) tzv. protiraketová obrana bojiska je zatiaľ predurčená len na ochranu vojakov v poli, ale kdekoľvek na svete. Už by sa nemala opakovať situácia z prvej vojny v Perzskom zálive (1991), kedy iracké jednotky nebezpečne ostreľovali raketami Scud pozície koaličných vojsk, ale aj civilné obyvateľstvo v susednom Kuvajte.

 Systém aktívnej vrstvenej protiraketovej balistickej obrany bojiska NATO

Postupne už vzniká komplexnejší systém, tzv. aktívna vrstvená protiraketová obrana bojiska (Active Layered Theatre Ballistic Missile Defence) ALTBMD. To je prepojenie ďalších zbraňových a senzorových prvkov, ktoré vytvoria spoločne hustú obrannú sieť. Bude to tiež rozšírenie softwaru a štruktúry obrany tak, aby sa dali prepojiť jednotlivé protiraketové prvky rôznych krajín NATO po celom území Aliancie a tak dosiahnuť celoplošné pokrytie teritórií a ochranu obyvateľov členských krajín. Kompletný protiraketový dáždnik má prikryť členské krajiny a USA od roku 2020.

K náročnému projektu Aliancia prizvala aj Rusko, ktoré plány protiraketovej obrany predtým, ale ešte aj v súčasnosti, kritizovalo. Zatiaľ Moskva prikývla.

Rusko sa však stále nemôže s NATO dohodnúť na tom, ako by spoločná obrana mala fungovať a ako do nej zapojiť ruské strategické sily. Podľa predstáv NATO by totiž mali vzniknúť dva protiraketové dáždniky – aliančný a ruský (sektorový).

Grafické vyjadrenie vývoja a parametrov antirakety SM-3.

Tieto by potom mali spolu nejako komunikovať. Zrejme by išlo hlavne o výmenu údajov a informácií, ale v ostatnom by obidva systémy fungovali samostatne a nezávisle na sebe.

Rusko však trvá na tom, aby tieto systémy boli prepojené a že Rusko bude pred raketovým útokom chrániť východné hranice Európy a štáty NATO zasa hranice západné.

V tzv. sektorovej obrane by Rusko chcelo byť zodpovedné za rakety smerujúce cez jeho územie do Európy, zatiaľ čo NATO by malo na starosť tie, ktoré by mierili cez jeho územie do Ruska.

Podľa niektorých členských krajín NATO na čele s USA by to však dávalo Rusku „príliš veľkú zodpovednosť“ za ochranu spojeneckých krajín.

Je to zrejme, okrem iného, na súčasnú etapu vzájomných vzťahov príliš veľká (ne)dôvera?!

Pre väčšiu komplexnosť doterajšej spolupráce či aspoň rokovaní je potrebné uviesť, že 13. marca 2012 Spojené štáty odovzdali „tajne“ Rusku niektoré kľúčové informácie o systéme PRO, ktorý by mal byť nasadený v Európe. Išlo najmä o presné údaje o rýchlosti všetkých verzií antirakiet SM-3, aby ruskí špecialisti mohli vierohodne posúdiť, či je systém reálnou hrozbou pre Rusko. Rusko vyslovilo názor, že problémom by bolo, ak rýchlosť antirakiet bude vyššia než 4 km/s. (Pretože pri ich rýchlosti okolo 5 km/s pravdepodobnosť zostrelenia ruských rakiet značne narastá a to už je u verzie Block IIA v roku 2018 a Block IIB v roku 2020 veľmi reálne).

Je však potrebné uviesť, že EPAA má plánované štyri etapy. Prvá, ako som už uviedol predtým, bola zrealizovaná. Pokrýva však iba najohrozenejšiu časť Aliancie – juhovýchod Európy.

druhej etape (do roku 2015) bude nasadená účinnejšiu verzia antirakiet SM-3 Block IB na mori a bude rozmiestnená pozemná verzia týchto antirakiet v Rumunsku proti raketám krátkeho a stredného dosahu. V tretej etape (do roku 2018) budú rozmiestnené pokročilejšie verzie antirakiet Block IIA a rozmiestnené ako pozemná verzia v Poľsku proti raketám krátkeho a stredného dosahu. V štvrtej etape (do roku 2020) budú nasadené antirakety SM-3 Block IIB so zvýšeným dosahom na rakety stredného dosahu a proti potenciálnym budúcim interkontinentálnym raketám, ktoré by ohrozovali USA zo Stredného východu.

NATO-ruský spoločný systém PRO (kontroly) podľa zodpovednosti za jednotlivé sektory.


Je však potrebné dodať, že 28 členských krajín NATO sa bude musieť spoliehať viac jeden na druhého a s USA sa dohodli na spoločných nákladoch nutných na jeho kompletnom vybudovaní.

Budovanie protiraketového systému sa začalo cez tzv. chrbtovú sieť, do ktorej sa budú postupne zapájať jednotlivé národné a aliančné systémy a zbraňové komponenty. To znamená od najrôznejších senzorov, radarov až po vojnové plavidlá a antirakety (satelity). Táto sieť sa bude rozrastať a postupne posilňovať. Prednosťou tejto koncepcie je, že do nej bude možné začleniť a prepojiť už existujúce, ale aj budúce systémy a zbrane, ktoré sa vyvíjajú a ešte len budú vyvíjať. Hlavnú časť tohto systému budú poskytovať USA. Dôležité a zmenou oproti minulosti je, že to už nebude postavené na báze bilaterálnych zmlúv či dohôd, ale spoločnej obrany pre všetky členské krajiny.

Otázkou je, ako sa Slovensko do tohto systému zapojí. Česká republika už deklaruje a oznamuje, že ako minimum prispeje pre umiestnenie a prevádzkovanie strediska včasného varovania na českom území, ale je pripravená aj pre širšie zapojenie.

V kontexte tohto systému protiraketovej obrany treba pre komplexnosť poznania pripomenúť, že USA začali rokovania so svojimi spojencami v Tichomorí o vybudovaní ďalšieho obranného protiraketového štítu tzv. Tichomorského protiraketového štítu. Zatiaľ by išlo o vybudovanie dvoch radarov včasného varovania (na jednom ostrove Japonska a pravdepodobne na Filipínach) a zároveň narastie počet vojnových lodí systému Aegis zo súčasných 26 na 36 plavidiel.

Okrem nebezpečenstva zo strany Severnej Korey je tu pre USA skôr otázka aktivít Číny, najmä v oblasti Juhočínskeho mora, ale aj vývoja a už aj testovania interkontinentálnej balistickej rakety DF-41, ktorá pravdepodobne môže zasiahnuť celé územie USA.

Pre hoci zjednodušenú orientáciu si dovoľujem uviesť stručnú a prehľadnú históriu protiraketovej obrany NATO:

- máj 2001: Aliancia necháva spracovať štúdiu o možných hrozbách a prípadnom vybudovaní budúcej protiraketovej obrany

- november 2002: Aliancia sa na summite v Prahe dohodla, že vybuduje protiraketovú obranu proti celému spektru balistických rakiet

- marec 2005: Vzniká osobitná agentúra pre budovanie architektúry protiraketovej obrany

- september 2006: Aliancia podpisuje prvý veľký kontrakt na vývoj skúšobného systému

- február 2008:
Sú skončené práce na testovacom modeli systému o 9 mesiacov skôr, než sa plánovalo. Začína sa ďalšia fáza k postupnému reálnemu prepojeniu jednotlivých národných prvkov protiraketového systému

- november 2010: NATO na summite v Lisabone rozhodlo, že systém rozšíri aj na civilné obyvateľstvo, čím vznikne finančné navŕšenie o 200 mil. eur, ktoré by mali zaplatiť všetky členské krajiny. K projektu je prizvané aj Rusko.

- december 2010: Uzavretá je konečná fáza testovania systému. V priebehu celého roka prebehlo niekoľko virtuálnych a reálnych skúšok vrátane zostrelov cvičných rakiet u pobrežia Grécka.

- január 2011: Vojenskí velitelia NATO prebrali kontrolu nad systémom. Prepojené sú zbraňové a senzorové systémy zatiaľ 5 štátov – Francúzska, Nemecka, Talianska, Holandska a USA.

4.1 Systém vzdušného sieťového prvku obrany, ako významný doplnok protiraketového dáždnika USA a NATO

Súčasný protiraketový dáždnik NATO - viacvrstvová aktívna PRO bojiska, ktorú tvorí pozemný systém PAC-3 a systém THAAD, námorný (lodný) systém Aegis s antiraketami SM-3 a pozemná časť GMD však nemá schopnosť zachytiť a zničiť raketu v prvej, počiatočnej (štartovacej) fáze letu, tzn. do niekoľkých sekúnd či minút po odpálení.

Pritom práve zničenie rakiet v prvej (štartovacej - poštartovacej fáze) letu je najefektívnejším spôsobom využitia protiraketovej obrany (je uvedené v podkapitole 3.4).

Práve preto už viac rokov hľadajú odborníci vhodný systém, ktorý by bol schopný efektívne pôsobiť na štartovaciu fázu balistických rakiet. V súčasnosti sa zdá, že výsledok by mohol byť realizovaný prostredníctvom protilietadlových riadených striel (PLRS) odpaľovaných z lietadiel.

PLRS boli v posledných rokoch podstatne zdokonalené. Používajú dômyselné navádzacie sústavy, riadiace procesory, majú vynikajúcu manévrovateľnosť s vysokými násobkami preťaženia. Zdá sa, že by mohli byť upravené ako antirakety. Ostáva však doriešiť problém, ako a čím ich dopraviť na potrebné miesto (priestor) a správna čas a ako im dodať potrebné údaje pre navedenie.

Systém vzdušného sieťového prvku obrany (NCADE) V kontexte uvedeného vznikla nová obranná koncepcia – systém vzdušného sieťového prvku obrany - NCADE (Network Centric Airborne Defense Element). Tento systém predpokladá využitie súčasných, ale aj budúcich nadzvukových bojových lietadiel (F-15, F-16, F/A-18, F-35, F-22, ale aj lietadiel iných krajín), bezpilotných prostriedkov pre veľké výšky a s dlhou vytrvalosťou (Predator B, Reaper) a vzducholodí (JLENS, HAA), ktoré budú pôsobiť vo veľkých výškach a budú vyzbrojené špeciálne upravenými PLRS, schopnými dostihnúť a kontaktným zásahom zničiť taktické balistické rakety v prvej fáze (štartovacej a vzostupnej) letu alebo aj v poslednej (zostupnej) fáze letu. Vzdušný sieťový prvok obrany (NCADE) má umožniť presné zameranie balistickej rakety a navedenie antirakety do bodu predpokladaného stretu.

Odborníci predpokladajú, že pre efektívnosť reakcie na odpálenie balistickej rakety je nutné, aby sa lietadlá – nosiče antirakiet - PLRS nachádzali vo vzdialenosti kratšej ako 160 km od odpaľovacieho zariadenia balistických rakiet. To vyžadujú senzory pre vyhodnotenie presnej polohy a smeru letu balistickej rakety a aby antirakety – PLRS získali dostatočné zrýchlenie na dostihnutie stúpajúcej rakety v priebehu prvých dvoch až troch minút po odpálení.

Počiatočné zrýchlenie antirakete udelí lietadlo – nosič, pričom vzdialenosť 160 km od odpaľovacieho zariadenia je maximálnou vzdialenosťou, ktorá odpovedá energetickým pomerom a prevádzkovým možnostiam, ako protivníkovej taktickej balistickej rakety, tak aj lietadla – nosiča s antiraketou. Rizikom je to, že lietadlo – nosič môže byť zostrelené protiraketovými systémami protivníka.

Všeobecne možno konštatovať, že čím bližšie bude lietadlo s antiraketou k odpaľovaciemu zariadeniu, tým bude tento systém rýchlejší, presnejší a efektívnejší.

V systéme NCADE sa predpokladá používať hybridnú dvojstupňovú strelu, ktorej základom je PLRS stredného dosahu AIM-120 AMRAAM (Advanced Medium Range Air-to-Air Missile) s potrebnou úpravou.

Pôvodná rádiolokačná navádzacia sústava bola nahradená pasívnou infračervenou sústavou z PLRS krátkeho dosahu AIM-9X Sidewinder. Upravený musí byť plošný infračervený zobrazovací detektor inštalovaný na otočnej stabilizovanej základni a vybavený inteligentným sledovacím systémom.

Navádzacie sústava sníma aktuálny reálny obraz cieľa nezávisle na horúcich výstupných plynoch horiaceho motora. V blízkosti cieľa používa laserový približovací zapaľovač. Počítač vyhodnotí optimálny bod kontaktného zásahu rakety. Moderný hnací motor strely (antirakety) dáva výrazne vyšší výkon a udeľuje jej dostatočné počiatočné zrýchlenie pre zasiahnutie rakety ešte v horných vrstvách atmosféry.

Aby bol systém použiteľný, musí využívať pomerne široké prvotné zdroje integrovaného informačného systému, t. j. od výstražných družíc infračerveného systému SBIRS-low a STSS, cez radary kmitočtového pásma X, radary včasnej výstrahy, lietajúce platformy –systémy E-8C JSTARS a AGS až po aerostaty JLENS a perspektívne aj výškové vzducholode HAA vybavené radarmi. Na lietadle – nosiči sa vykonáva fúzia získaných údajov a počítač spracováva údaje pre navedenie do predpokladaného bodu stretu.

Takýto spôsob integrácie prvkov prieskumu a zbraňových systémov potom umožňuje pružné nasadenie systému NCADE kdekoľvek na svete, ako v priestore bojiska lokálneho ozbrojeného konfliktu, tak aj pri obrane USA pre riadenými strelami s plochou dráhou letu a balistickými raketami.

Úloha systému NCADE bude pravdepodobne iba dočasná. Jeho využitie bude aplikované len v bližšej budúcnosti. V budúcnosti sa rátalo, že jeho úlohu preberie lietadlový výkonný laser ABL s dosahom väčším než 800 km (je uvedené v podkapitole 3.6), ale ten nateraz skončil, alebo antiraketa KEI (Kinetic Energy Interceptor) s extrémnym zrýchlením.


ZÁVER

Zrejme je a naďalej bude nevyhnutné aktívne pôsobiť a presadzovať jadrové odzbrojovanie a nerozširovanie jadrových zbraní, ale, žiaľ, aj rešpektovať realitu, že časť sveta (krajín) sa bude snažiť vyvíjať a vyrábať zbrane hromadného ničenia, najmä jadrové vrátane rakiet ako aj ich nosičov. Neodradia ich ani sankcie medzinárodných inštitúcií, ani nezmyselnosť ich potenciálneho použitia, pretože nedosiahnu potenciál či silu veľmocí a mocností, ktoré ich vlastnia už niekoľko desaťročí.

Ich vlastníctvo bolo síce už aj v minulosti, neprirodzenou, nelogickou a nerozumnou alternatívou života sveta, ale až doposiaľ fungovalo na základe približnej parity medzi dvomi superveľmocami a nikto si nedovolil prekročiť hranicu, ktorá by rozhodovala o živote či konci celej planéty pod názvom Zem.

Zdá sa, že ak nie je a v budúcnosti tiež nebude reálne zastaviť výrobu a rozširovanie jadrových zbraní, t.´j. nie sú v tomto zmysle účinné dokonca ani prijaté a väčšinovo aj ratifikované medzinárodné zmluvy, dohody a zákazy, tak jedna zo súčasných obranných protiofenzív je a bude, vybudovať integrovanú protiraketovú obranu zainteresovanými a dotknutými krajinami sveta, ale na spoločnom základe.

Inovovaný prístup k integrovanej či komplexnej protiraketovej obrane, od globálnej americkej ku koaličnej, len zvýrazňuje a prehlbuje jej vojenský a vojensko-technický význam ako subsystému zabezpečenia obrany štátu či koalícií.

Pre ten štát či koalíciu štátov, ktorí ho zrealizujú - bude globálnym prostriedkom na kľúčové ovplyvňovanie či dokonca zmenu vzťahov medzi štátmi alebo aj zoskupeniami štátov. Zároveň bude postupne prinášať jadrovú nerovnováhu, čo priblíži svet k jadrovej vojne, k odštartovaniu pretekov v zbrojení alebo dozbrojení, ale aj zanesie do vývoja kríz nebezpečné zrýchlenie.

Veľmi citlivým a rizikovým faktorom sa tiež stáva zámer predsunúť či vysunúť senzorové (radarové) a antiraketové (raketové) prostriedky čo najbližšie k potenciálnym protivníkom (neposlušným štátom) a zrejme aj iným. V blízkej budúcnosti ( r. 2015 – 2018) to znamená do priestoru Európy, zatiaľ Rumunsko a Poľsko (antirakety), ale treba pripomenúť aj Turecko (radar) a prostredníctvom námorných síl do hociktorého oceánskeho priestoru. Tento plán vyvoláva znepokojenie najmä Ruska, ale aj Číny z pohľadu ohrozenia raketového potenciálu a porušenia rovnováhy v oblasti jadrových zbraní.

Jeho duálne pôsobenie ovplyvňuje alebo aj zmení súčasnú stabilizačnú rolu jadrových zbraní na nestabilizačnú a z polohy odstrašovania na polohu zastrašovania. Asi je možné konštatovať, že tam kde nepomohli medzinárodné kontroly a rokovania pre obmedzenie a zastavenie výskumu, vývoja a výroby ZHN s dôrazom na jadrové zbrane, ale pre širšie geostrategické ciele, tak bude dobrým penetrátorom systém protiraketovej obrany.

Zdá sa, že v špirále jeho zdokonaľovania bude nevyhnutné jeho rozšírenie aj do kozmu a tým zároveň môže brániť ostatným krajinám slobodne a zmysluplne využívať kozmos. Zároveň pripraví v kozme novú a ďalšiu dimenziu pre budúce bojisko.

Niet pochýb, že PRO podporuje a stimuluje výskum, vývoj a realizáciu najmodernejších vojenských technológií s dôrazom na raketovú, radarovú techniku a satelity.

PRO zároveň môže podporovať alebo brániť vytvoreniu celosvetovej medzinárodnej spolupráce alebo spolupráci so zainteresovanými krajinami, ale aj v oblasti HAARP, ktorý znásobuje silu a presnosť protiraketovej obrany, alebo ju môže kamuflovať, ale aj byť samostatnou super zbraňou.

Môže však tlmiť alebo eliminovať snahy o vývoj ZHN s dôrazom na jadrové zbrane v ďalších ambicióznych krajinách sveta, ale aj zabrániť ich ďalšiemu zdokonaľovaniu.

Okrem jeho strategického/globálneho potenciálneho použitia má aj taktické a operačné použitie pre ochranu vojsk na bojisku/teritóriu (TBMD/ALTBMD) a v obidvoch variantoch použitia aj pre ochranu obyvateľstva na ním pokrytých teritóriách zeme.

Určitým rizikom je to, že jednotlivé prvky systému protiraketovej obrany, hlavne riadiace a veliace strediská a senzory sa stanú prednostným záujmom a cieľom primárnych, ale aj sekundárnych úderov a rôznych špeciálnych akcií protivníka.

Rysuje sa situácia, že aj keď vybudovanie prvého stupňa (European Phased Adaptive Approach – EPAA) spoločného protiraketového štítu z celkových štyroch, ktorý pokrýva európskych spojencov USA, je na jednej strane určitým príkladom vzorovej transatlantickej spolupráce, ale na strane druhej, hoci od roku 2020 má chrániť aj Spojené štáty, je tu stav drastických rozpočtových opatrení v USA, ktoré sa dotýkajú aj Pentagónu a podľa mnohých vyjadrení kongresmanov si USA nemôžu naďalej dovoliť platiť samy za európsky protiraketový systém, čo môže predznamenať situáciu, že Európa nebude mať v budúcnosti od USA nič isté.

Pravdepodobne ide o veľavravné a pre európskych spojencov Spojených štátov veľmi silné upozornenie či varovanie, že politické a ideové akcenty na funkcie a zmysel protiraketovej obrany sa môžu na americkej strane Atlantiku i naďalej administratívu od administratívy (Bush, Obama, 2013? ), Kongres od Kongresu (demokrati či republikáni) meniť a to nielen vo vzťahu k tomuto systému. Zároveň možno zvýrazniť, že efektívny BMDS je nutný pre udržanie vierohodnosti amerických spojeneckých záväzkov voči NATO a EÚ.

Zdá sa, že európsky protiraketový štít nebude posledným. USA už začali rokovania so svojimi spojencami v Tichomorí o vybudovaní ďalšieho štítu. Tento Tichomorský protiraketový štít bude postavený na dvoch radarových staniciach včasného varovania (Japonsku a juhovýchodnej Ázii) a zvýšeným počtom amerických vojnových lodí (z 26 na 36 plavidiel) pravdepodobne s modernizovaným systémom Aegis od roku 2018.

Rakety a teraz aj antirakety v spojení so senzormi, ešte viac vyjadrujú a odrážajú závažné politické súvislosti a stav bezpečnostného prostredia. Vo vzťahu k nim máme možnosť buď tento vývoj len pasívne registrovať alebo hľadať svoje aktívne miesto v ňom.

Je nesporným faktom, že súčasné zbrane - systémy sú veľmi sofistikované a majú obrovský dosah a smrtiaci účinok. Je však tiež nesporné, že na vývoji takto komplikovaných zbraňových systémov pracujú tisíce odborníkov najrôznejších profesií a to mnoho rokov. Napriek tomu sa zdá, že ich intelektuálna kapacita pomaly prestáva postačovať, najmä z pohľadu náročnosti na čas, ktorý je potrebný od základnej idey, cez výskum a vývoj až po dodanie systémov do exploatácie.

Napriek tomu je možné očakávať, že vojenský význam protiraketovej obrany bude výrazne a rýchlejšie narastať aj preto, že sa začína uplatňovať nový prístup pri riešení zložitých zbraňových systémov cestou tzv. crowdsourcingu alebo wisdom of the crowd (múdrosť davov).

Tento nový spôsob spočíva v širokej deľbe práce, tzn. úloha za zadá bližšie nešpecifikovanej skupine ľudí ako všeobecná výzva aj s benefitmi ako napr. finančnou odmenou, prísľubom budúcej spolupráce, spoločenskou prestížou, intelektuálnym zadosťučinením a pod. V praxi to znamená, že na úlohe môže pracovať niekoľko desiatok až stoviek tisíc ľudí a tým je dosiahnuté rýchlejšie a sofistikovanejšie riešenie.

Čím širšia a účinnejšia bude spolupráca a pochopenie i v raketovej a antiraketovej oblasti medzi krajinami so spoločnými cieľmi, tým viac sa bude znižovať nebezpečenstvo ich zneužitia pre dozbrojovanie alebo aj reálne použitie.

V rozhodovaní o spolupráci (aj financovaní) pri realizácii systému protiraketovej obrany je teda treba veľmi moderne a perspektívne zvážiť, ktorá vojensko-politická tendencia má bližšie k realite a tým aj k nádeji pre civilizovanú mierovú budúcnosť.

POUŽITÁ LITERATÚRA:

1.   Kroulík J., Růžička B.: Vojenské rakety, Naše vojsko Praha 1985

2.  Kaucký S.: Protiraketová obrana: Výsledky testov budia rozpaky v odborných kruhoch, ATM č.10/2006

3.  Kotrba Š.: Powell podpísal dohody o modernizácii radarovej základne USA v Grónsku, Britské listy 7.8.2004

4.  Kotrba Š.: Rakety od Boenigov-peacekeeper´s pre 21.storočie, Britské listy 10.8.2006

5. Kliment S.: Spojené štáty tajne rokujú o výstavbe raketovej základne v Českej  republike, Britské listy 9.7.2004

6.  Bútora D.: Americký radar, týždeň č.5/2007

7.  Vyhledávací radar FPS-117, Profesionální armáda: Technika

8.  Fico by raketovú obranu nedovolil, denník SME 22.1.2007

9.  Putin ponúkol SA spoluprácu v jadrovej oblasti, denník SME 12.2,2007

10. Drábek I.: Na Česko a Poľsko môžu mieriť strategické rakety, denník PRAVDA 21.2.2007

11.  Chmelár E. : Protiraketový systém je namierený voči Rusku. Týždenník SLOVO

12. Zajcev J.: Reálie protiraketovej obrany USA. Ruská agentúra medzinárodných informácií Novosti. 27.2.2007

13. Kramnik I.: Pionieri idú pomôcť Topoľom-M. LENTA-RU, vydanie Rambler Media Group. 23.2.2007

14. Príprava na skúšky severokórejskej rakety nastrašila USA. LENTA-RU, vydanie Rambler Media Group. 12.6.2006

15. Systém PRO USA bol postavený do bojovej pohotovosti. LENTA-RU, vydanej Rambler Media Group.  20.6.2006

16. Rusko vráti do účinnosti zakázané rakety. LENTA-RU, vydanie Rambler Media Group. 28.8.2006

17.  Kaucký S.: Spadnú nám zvyšky rakiet na hlavu?  Denník Britské listy. 13.3.2007

18. Severná Kórea obnovuje skúšky balistických rakiet.  LENTA-RU, vydané 20.6.2006

19. Merkelová: Protiraketový systém USA je aj vecou NATO. Dnes.sk, 13.3.2007

20. Aksenov P.: Strategické jadrové sily-teraz. LENTA RU, 22.3.2006

21. Aksenov P.: Rádiolokačná nezávislosť. LENTA RU, 11.1.2006

22. Kaucký S.: Prečo Rusov dráždi americký radar v Brdech. ATM on line, 26.2.2007

23. Kaucký S.: Letúňový laser YAL-1. ATM on line, 2.4.2007

24. Pestov S.: O Iráne i uráne. ARGUMENTY, FAKTY, 18.4.2007

25. ITAR-TASS : Radar na výmenu za vzájomné pochopenie. 20.4.2007

26. Esin.V.I.: Protiraketová globálna prevaha. Nezávislá politika, 5.3.2007

27. Turecko chce vlastný protiraketový systém. Britské listy, 30.4.2007

28. Kaucký S.: Protiraketová obrana USA-Družicový systém SBIRS. ATM č.11/2006

29. Kaucký S.: Protiraketová obrana USA-Radary včasnej výstrahy. ATM č.05/2007

30. THAAD Radar Completes Successful Target Tracking Test. News Release. Missile defense Agency, 8.3.2007

31. Visingr L.: Protiraketová obrana: Koľko systémov pre Európu? natoaktual.cz, 20.7.2006

32. Gáfrik A. a kol.: Zbrane hromadného ničenia - Aktuálna bezpečnostná hrozba. IBOŠ/MO SR, Bratislava 2005

33. Britské listy: NATO schválilo americkú raketovú obranu, 15.6.2007

34. Nachtman P.: Podľa Rusov dostanú antirakety v Poľsku jadrové hlavice, použitie jadrových hlavíc u antirakiet GBI je technicky možné. Britské listy, 16.6.2007

35. Samson Victoria.: Vystúpenie v Európskom parlamente: The U.S. Missile Defense System in Eastern Europe: An incomplete system that will leave the continent less secure. Americké Centrum pre obranné informácie(CDI), 12.6.2007

36. Stratfor Premium: Skutočným účelom americkej PRO je vojensky ovládnuť vesmír. Britské listy, 20.6.2007

37. CRS Report for Congress: Kinetic Energy Kill for BMD: A Status Overview. 5.1.2007

38. Raketový systém: USA odmietli ruskú ponuku.  www.euractiv.sk, obrana a bezpečnosť 15.6.2007

39. THAAD Weapon System´s Successful Interceptor Test, Lockheed Martin, Defencetalk, 29.6.2007

40. Správa pre americký kongres: Obrana pred balistickými raketami dlhého doletu v Európe. Rešeršná služba amerického kongresu, 22.6.2007

41. Immanuel Wallerstein: Protiraketový obranný štít: bláznivý nápad, alebo racionálny cieľ. Fernand Braudel Center, Binghampton University, USA, 2007

42. Štúdia Európskeho parlamentu "Spoľahlivý a spoločný systém medzinárodnej raketovej obrany je racionálny, nie však súčasné americké riešenie", Britské listy, 26.11.2007

43. Európsky parlament, briefing 30.-31. január 2008

44. Kotrba, Š: Jak zavléci Česko do samého středu Hvězdných válek. Britské listy. 8.5.2007

45. Stavba infračervených družic SBIRS (1.10.2007) www.lockheedmartin.com; www.missilethreat.com

46. Kment, R.: Systém raketovej obrany. Armáda apológia. September 2001

47. Townshend, Ch.:  Historie moderní války. Prvé vydání Mladá fronta 2007. 432 s. ISBN 978-80-204-1540-0

48. Volner, Š.: Vojny v 21. storočí. Bratia Sabovci, s.r.o. 2007. 194 s. ISBN 978-80-89241-11-8

49. Vašíček, M.: Operační účinnost systému protiraketovej obrany. Britské listy. 4.8.2008.

50. Coyle: Překážky pro plánované budování systémů PRO v Evropé. Britské listy. 15.1.2008.

51. NATO pomalu rozevíra protiraketový deštník, zatím chráni vojáky v boji. iDnes.cz/Zprávy. 9.2.2011

52. Mesačník MO SR OBRANA č. 2/ február 2011 „Cobham opäť pre systémy Aegis“.

53. Český a slovenský populárne-odborný časopis LETECTVÍ + KOSMONAUTIKA č. 11/2011 „Novinky v letovém řádu kosmické stanice, č.12/2011 „Indonésie ve vesmíru“, č.  2/2012 Perličky zo světa nosných raket, č.5/2012 Telesa vypuštená a zaniklá, č. 7/2012 „Srdcem rakety Antares je NK-33/AJ26-58“

54. PALBA.CZ: Interkontinetální strěly Minuteman, Katakog balistických raket.

55. Kaucký, S.: NCADE: Systém k zničení balistických raket ve startové fázi. ATM 1/2008

56. Letounový laser v další fázi vývoje (16.12.2008) www.spacewar.com, www.mda.mil

57.Popular Mechanics „New Radar Tech Could Shift Military“ 28.1.2008

58. Nová schopnost radaru UEWR v Grónsku (9.2.2009) www.raytheon.com

59. Dvojčata družic systému STSS v kozmu (7.10.2009) www.defense-update.com

60. Mohutný vzestup Aegisu (16.10.2009) www.strategypage.com

61. Integrace systémů protiraketové obrany (28.4.2010 www.spacedaily.com, www.mda.mil, www.lockheedmartin.com

62. Geofyzikální válka. Wikipedie 8.2.2011

63. HAaRP.cz All right reserved 2010/2011

64. Global Security.org: Advanced Hypersonic Weapon (AHW). 17.11.2011

65. http://www.haarp.alaska.edu

66. Nové radary včasné výstrahy (13.6.2012) www.strategypage.com

67. Hlas Ruska: Nová rádiolokačná stanica Voronež - spoľahlivý systém výstrahy pred raketovým útokom. 26.6.2012

68. Armádní noviny.cz. Letecká technika. Sestřely družic: První setřel v americké režii. 7.7.2012. Čínska demonstrace síly. 12.7.2012

69. Grohmann, J.: Zastaví se někdy technologický vývoj zbraní? Armádní noviny.cz. 16.7.2012

70. S-400 připraven na uvedení do provozu (16.7.2012) www.wikimedia.org

71. www.globalsecurity.org/military/world/russia/s400.ref.htm

72. cs.wikipedia.org/wiki/bulava

73. Irán – jadrový program (25.7.2012) www.aktuality.sk

74. Stála misia Slovenskej republiky v Ženeve, pm.geneva@mzv.sk

75. Wikipedie: Stratosféra. 24.6.2012, Atmosféra. 26.7.2012

76. Armádní noviny.cz: Války v 21. století - konec tradičního pojetí boje? 24.6.2012

77. Armádní noviny.cz: Startuje nová fáze vývoje hypersonického pohonu. 10.7.2012

78. Carlo Kopp: Theatre Ballistic Missile Defence Systems. Technical report APA-TR-2008-0701, april 2012

79. Missile Defense Agency-MDA-U.S.Department of Defense. 21.8.2012

80. Jane´s Defence Weekly: Iran begins serial production of Sahab-3. 9.7.2008

81. natoaktual.cz Rusko otestovalo novou mezikontinentální střelu obestíra ji tajemství. 23.5.2012

82. Nuclear Forces Guide- Status of Nuclear Weapons Status and Their Nuclear Capabilities. Marec 2008. www.fas.org/nuke/guide/summary.htm

83. Nosná raketa. Wikipedie. 26.7.2012

84. U.S. Departmentof State: U.S. European Phased Adaptive Approach and NATO Missile Defense. 3.5.2011

85.Dolejší, K.: Protiraketová základna v Polsku: Co chtějí Poláci? Britské listy. 21.3.2008

86.Vladimír Mikunda: Americká PRO nedovolí ruským raketám ani len vzlietnuť. Slovensko-ruská spoločnosť. 25.5.2012

87. Jánošík, P.: Dáždnik na hrozby. Slovenské národné noviny. 25.6.2012

88. Armádní noviny.cz: Zastaví se někdy technologický vývoj zbraní? 16.7.2012

89.Severgin,O a Charlamov, I.: Polsko rozhodlo postavit vlastní jaderný štít? 7.8.2012 90.Aktuálne.sk: Poľsko chce vybudovať raketový štít v spolupráci s Francúzskom a Nemeckom. 11.8.2012

91. www.natoaktual.cz. Nikdy nic nemějte za definitivní. Ani současnou podobu aliančního protiraketového stítu. 13.8.2012.

92. The voice of Russia: China, US to begin new arms race? 23.8.2012

93. Sviták, C.: Protiraketový štít v Tichomoří má chránit USA před čínskymi hlavicemi. Armádní noviny.cz. 29.8.2012

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984