Reklama
Reklama

Nová platforma v KDH a Nová väčšina, alebo zúfalé pokusy o záchranu pravice (politická analýza)

Kým Lipšicové šance sú veľmi otázne a neisté, ale nedá sa vylúčiť, že nakoniec čiastočne uspeje, Procházkova šanca transformovať KDH je prakticky nerealizovateľná.
Počet zobrazení: 2474
michelko2.jpg

V posledných dňoch sme boli svedkami hneď dvoch iniciatív, ktoré majú svoj prapôvod v KDH. Ich cieľom je konštituovať subjekt, ktorý by sa mohol pokladať za lídra pravice, a to založením buď založením nového subjektu, Lipšicova Nová väčšina alebo transformáciou už toho existujúceho KDH. Paradoxne pritom reformná zostava, ktorá sa dnes pokúša o zmenu, ju pri troche stratégie a taktiky mohla robiť na pôde svojho domovského subjektu.

Keď pred tromi rokmi nastalo v KDH striedanie stráží, značná časť straníkov ako aj sympatizantov očakávala nástup novej politickej generácie v KDH. Istý posun aj nastal - nudného predsedu Hrušovského síce vystriedal druhý nudný predseda Figeľ, no zdalo sa, že s ním príde do KDH aj nová politická generácia. Figeľ dal divokú kartu hneď trom podpredsedom (Jane Žitňanskej, Antonovi Marcinčinovi a Ivanovi Uhliarikovi). Prví dvaja sa osvedčili ako zaujímaví a úspešní politici, ten tretí znamenal pre KDH absolútnu katastrofu. Každopádne, ak si uvedomíme, že do parlamentu sa (z nezvoliteľného 20. miesta) prekrúžkoval Radoslav Procházka, bola to celkom dobrá východisková pozícia na transformáciou strany zvnútra.

V minulom volebnom období sa vo vedení KDH ocitli traja progresívni podpredsedovia (Lipšic, Žitňanská, Marcinčin), ktorým v poslaneckom klube mohol sekundovať Radoslav Procházka. Ak by vtedy sformovali generačnú a názorovú platformu, vybrali sa do regiónov a systematicky si budovali svojich spojencov na krajskej a okresnej úrovni, mohli postupom času meniť KDH aj zvnútra. To sa však nestalo. Čiastočne to bolo zapríčinené aj rivalitou medzi Procházkom a Lipšicom, čiastočne aj tým, že aj keď ľudsky vychádzali Marcinčin s Lipšicom celkom dobre, politicky resp. v názore na ekonomickú politiku bol každý niekde inde. No a potom prišla tvorba kandidátky do parlamentu pred voľbami v marci 2012 a tam sa jasne ukázalo, kto skutočne drží v KDH opraty pevne v rukách. Lipšicovi sa nepodarilo presadiť na kandidátku ani jedného svojho človeka (dokonca ani na 150 miesto kandidátky), čo riešil vyhrážaním sa, že ani on nebude kandidovať. Nakoniec si to však rozmyslel a svoju politickú smrť odsunul o štyri roky. Marcinčin pochopil, že sa nachádza v mentálne cudzom prostredí a napriek tomu, že mu ponúkali 17. miesto na kandidátke (určite by sa prekrúžkoval), odmietol za túto stranu kandidovať.

Po voľbách sa už konal len epilóg celého príbehu. Lipšic chvíľu vajatal, nevediac, či má ísť do boja o predsedu KDH. Nakoniec však pochopil, že jeho snaha je márna a vydal sa vlastnou cestou. U Procházku nastal akýsi fázový posun, z KDH síce neodišiel, ale začal hrať hru vabank. Najprv otvorene a tvrdo kritizoval predsedu, potom sa pokúsil na sneme presadiť novelu stanov, zároveň však odmietol kandidovať na post podpredsedu. Novela stanov mu neprešla a on pochopil, že jeho šance zvnútra zmeniť KDH sú nereálne.

Dnes je situácia taká, že osamelý Procházka sa viac menej, pre vlastný dobrý pocit (aby si mohol povedať, že urobil všetko, čo bolo v jeho silách) pokúša sformovať platformu, ktorá ma byť názorovou a personálnou alternatívou súčasného vedenia KDH, zatiaľ čo Lipšic pomaly "dosníval svoj sen" a po sérii grilovačiek so svojimi priaznivcami zakladá vlastnú stranu. Z toho, čo bolo povedané, je jasné, že „reformátori“ KDH pokus o premenu KDH nezvládli a teraz sa pokúšajú druhú šancu chytiť za pačesy.

Kým Lipšicové šance sú veľmi otázne a neisté, ale nedá sa vylúčiť, že nakoniec čiastočne uspeje, Procházkova šanca transformovať KDH je prakticky nerealizovateľná. Dnešné KDH - to sú predovšetkým figúrky ako Přidal, Muránsky, Brocka... a práve táto skupina drží KDH pevne v rukách. Ak pred dvoma-troma rokmi bola šanca, že ju výsadok zvonku aspoň čiastočne eroduje, dnes sa tieto šance rovnajú nule.

Naopak, Lipšic chce loviť v kalných vodách sklamaných pravicových voličov, a teda tlačí sa do priestoru, ktorý veľmi šikovne politicky vykryl Matovič. S ohľadom na ich životnú cestu by sa dalo predpokladať, že kým Matovič používa tu najhrubozrnejšiu pravicovú demagógiu, Lipšic bude v tomto smere  sofistikovanejší. Bohužiaľ, nestalo sa. Ako inak ako najhrubší populizmus možno hodnotiť niektoré tézy jeho programu. Zvýšenie platov učiteľom o 50 % v čase ťažko deficitných rozpočtov zaváňa najhlbším dnom populizmu a dá sa porovnať hádam len s Dzurinovými dvojnásobnými platmi. Okrem toho Lipšic sľubuje priamu voľbu sudcov a prokurátorov, čo by si však vyžiadalo novelizáciu ústavy, na čo určite nebude mať.

Ak chce Lipšic osloviť aj ľudí, ktorí disponujú aspoň ako tak vyvinutou druhou signálnou, musí pochopiť, že tým uráža aspoň trochu inteligentných voličov a táto cesta vedie na scestie. Napriek tomu Lipšic nezabudol na jeden z najzákladnejších krokov, ktoré sú pri  založení strany nevyhnutné. Prakticky synchrónne s ohlásením jeho Novej väčšiny vyšiel prieskum ktorý mu prisudzuje druhé najvyššie preferencie na slovenskej politickej scéne. Nad relevanciou takýchto prieskumov sa, samozrejme, môžem tak akurát pousmiať (v čase, kedy ten "takzvaný prieskum" prebiehal, ešte Nová väčšina neexistovala), každopádne kúpiť si prieskum nezabudol. Aj ten ďalší tzv. potvrdzovací ešte bude na podobnej výške, ako je ten dnešný a potom uvidíme, ako sa nový projekt skutočne chytí u voličov.

Dúfam, že tých inteligentnejších neoklame a tých jednoduchších už majú ostatné strany podchytených.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
     

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
17. september 2012, 09:35

Všetci čuníci prebehli do stredu a vyvracajú ohradu v pravo! Takže tam bude pranica ako pri Armagedone v r. 2016.

Už sa teším ako Lipšic, Fico, Matovič a aj Procházka budú boľševizovať stredo-pravicu, aby opäť oklamali tupovoličov s ľavicovými medovými motúzmi ťahanými popod nos v predvolebnej kampani!!!

Budú sa tam predbiehať všetci populisti, ktorí sa budú pokúšať vylomiť imaginárnu ohradu na ľavo. Komunisti stiahnú chvost medzi nohy a újdu do kúta s biľakom radikálov a revanšistov, ktorí majú v gatiach.

Opäť nás bude čakať kopa srandy po ktorej príde plač a škrípanie zubov proletariátu prekariátu a lumpenproletariátu, bez ohľadu, či vyhrá homogenný stredopravý Ficov Smer, alebo heterogenný zlepenec stredopravých strán. Výsledok bude rovnaký.

Augiašov chliev je v ľavo vyčistený! Budú sa do neho tlačiť stredopravé prasce, ktoré sa budú hrdiť sa aké sú sociálne, demokratické,krasťanské, proeurópske,... ako bojujú za istoty, ktoré si ľudia pred voľbami zaslúžia.

Potom to skončí Mečiarovým: "Voliči zabudnite, to boli len predvolebné bonmoty"!!!

Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama