Reklama
Reklama

Nastáva čas na zmenu systému?

Žijeme v prelomových časoch. Oligarchovia musia konečne pochopiť, že známy Talleyrandov bonmot o tom, že nikto nie je neskorumpovateľný, každý má len svoju cenu, stopercentne neplatí.
Počet zobrazení: 1834
michelko.jpg

Keď pred dvadsiatimi rokmi SNR prijala Ústavu SR, žili sme v ilúzii, že prijatím tohto dokumentu sa nielen symbolicky zavŕši náš národno-emancipačný proces, ale štát, v ktorom budeme žiť, bude skutočnou autentickou demokraciou.´

Bohužiaľ, za tých dvadsať rokov sme si prešli očistcom divokej privatizácie, ktorý na mentálnom zdraví spoločnosti zanechal nezmazateľnú stopu. Obrovské transfery majetku v extrémne krátkom čase zrodili vrstvu oligarchov (finančných žralokov), ktorí s typickou novozbohatlíckou mentalitou začali túto spoločnosť ovládať.

Už dávno nežijeme v demokracii. Žijeme v postdemokratickej ére. Moc používa „demokratickú“ legitimitu len ako zásterku, pričom reálne rozhodovanie sa už dávno presunulo do šedej zóny lobbistov, ktorí de facto najviac ovplyvňujú konanie vlád a prijímanie legislatívy. Inak povedané, ak by voľby mohli niečo zmeniť, dávno by ich zrušili. Dnes o všetkom dôležitom rozhodujú silné finančné skupiny a „voľby“ sú už len akýsi „povinný folkór“, relikt z dôb demokratických, keď mienka ľudí ešte o niečom podstatnom mohla rozhodovať. To, čo dnes žijeme, je vláda tej najhoršej oligarchie a plutokracie, pričom vládnu moc vykonávajú dôkladne vybraní predstavitelia meritokracie. Vytvoril sa systém, ktorý je dostatočne odolný voči prirodzenému striedaniu garnitúr. Demokraticky zvolené vlády sú schopné maximálne posúvať akcenty svojej politiky, ale nie zásadne meniť paradigmu vývoja. Preto vlastne neprekvapí, že niektorí politici (viď Jirko Malchárek) zdegenerovali na bezduchých vykonávačov či ponížených služobníčkov týchto skupín.

Previazanie vysokého biznisu s politikou už ani nie je verejným tajomstvom. Je to nesporný fakt, ktorý dnes vnímame ako úplnú samozrejmosť. Kauza Gorila len týmto praktikám nastavila zrkadlo. Zaujímavé je, že ani masívne občianske protesty na tom nič nezmenili. Naopak, arogancia finančných žralokov pôsobí v nezmenenej sile, ba dokonca graduje. Ako inak ako prejav bezbrehej arogancie možno hodnotiť výzvu Penty, ktorá sa pokúsila „zakázať“ ministrovi vnútra Kaliňákovi predniesť správu o vyšetrovaní tejto kauzy na pôde parlamentu. Tým chcela vyslať jasné posolstvo. Všetko v tomto štáte máme pod kontrolou. Nejde len o to, že pod palcom máme všetky politické strany a v zásade kontrolujeme celý politický systém na Slovensku, ale aj súdy konajú zväčša len tak, ako to vyhovuje nám. Aj preto poslali mimoriadne dovolanie na Najvyšší súd, keďže Krajský súd v Bratislave si „dovolil“ zrušiť rozhodnutie okresného súdu o zákaze vydania knihy Toma Nicholsona.

Žijeme v prelomových časoch. Oligarchovia musia konečne pochopiť, že známy Talleyrandov bonmot o tom, že nikto nie je neskorumpovateľný, každý má len svoju cenu, stopercentne neplatí. Penta si možno môže kúpiť zopár predajných politikov, možno má schopnosť ovplyvňovať rozhodnutia sudcov, ale prirodzený odpor voči takto nastavenému systému neumlčí, celý slovenský národ si nekúpi.

Nazretie do ohyzdných útrob našej politiky snáď bude mať katarzný účinok. Je najvyšší čas, aby sa ľudia prebrali z apatie a povedali si dosť. Ďalej už v takomto systéme žiť nechceme. Absolútnym fetišom v našej spoločnosti sa stala takmer absolútna nedotknuteľnosť súkromného majetku, a to bez ohľadu na spôsob jeho nadobudnutia. Už len teoretickú debatu o vyvlastnení vo verejnom záujme a za náhradu opozícia a médiá vykresľujú ako prejav krajného politického extrémizmu.

Za tých dvadsaťjeden rokov, čo platí Ústava SR, sa naša spoločnosť veľmi posunula, reálna moc už dávno nie je v rukách ľudí a je najvyšší čas s tým niečo robiť. Možno inšpiráciou pre nás by mal a mohol byť islandský model. Táto malá krajina disponuje hrdými občanmi, ktorí našli v sebe odvahu povedať politikom a finančníkom - DOSŤ. Nebudeme platiť za vaše chyby a finančné špekulácie. Na Islande nastala skutočná demokratická revolúcia, novú ústavu píšu náhodne vybraní občania, nie politici, celý proces je pod obrovskou verejnou kontrolou, je teda veľmi pravdepodobné, že aj preto sa v budúcnosti Island vyhne situáciám, v akých sa dnes nachádza naša spoločnosť.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
06. september 2012, 11:47
Ďakujem, Roman,
ak by Slovo vychádzalo v tlačenej podobe, tento článok by mohol byť pomenovaný ako prelomový článok v médiách, niečo ako "Dva tisíce slov" v roku 1968 a kľudne by som sa podeň podpísal.

Keby Slovo vychádzalo ako tlačené periodikum, tak za takýto ZÁSADNÝ ČLÁNOK by si zavolali majitelia vydavateľstva šéfredaktora na koberec a možno by naši oligarchovia zariadili, že toto by bolo posledné číslo vydania.

Našťastie je tu internet, nanešťastie ho priveľa ľudí a široká verejnosť nečíta...

Toto by nás už malo zobudiť...
Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
06. september 2012, 15:41
Táto malá krajina disponuje hrdými občanmi, ktorí našli v sebe odvahu povedať politikom a finančníkom - DOSŤ. Prosím vás kde žijete ? Ľudia sa nikdy viac nebáli ako teraz. Prejdite z vašich ,,kaviarničiek medzi plebs,, a pochopíte!!!
Obrázok používateľa Anonymný
#4
(neuvedené)
06. september 2012, 15:44
Prosím Vás Pán. Peter Zajac Vanka hrozí vám za vaše názory že Vás niekto vyhodí z práce ? že zostanete bez prostriedkov na základné zabezpečenie prežitia ? ak áno tak prepáčte !!!
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
06. september 2012, 16:56
stačí, ak si majiteľ podniku, v ktorom robí, klikne na web Slova alebo si ma vygúgli.
Našťastie má iné záujmy, priateľu, alebo skôr - ešte potrebuje moju pracovnú kapacitu...jásno?
Obrázok používateľa Anonymný
#5
(neuvedené)
06. september 2012, 17:15
Čítam pozorne a kladiem si otázky:
Hm.
1.Presšli sme si "očistcom" divokej privatizácie, ktorý na mentálnom zdraví spoločnosti zanechal nezmazateľnú stopu.

To máme skutočne nechať až na budúcnosť, ak vnuci týchto oligarchov vyrastú na univerzitách v revolucionárov, že sa to zmení?
Hm.
2.
Obrovské transfery majetku v extrémne krátkom čase zrodili vrstvu oligarchov (finančných "žralokov"), ktorí s typickou novozbohatlíckou mentalitou začali túto spoločnosť ovládať.

To očakávame, že príde po všetkých tých slabých "jeľcinoch" nejaký "putin", ktorý s nimi narobí poriadky a preto ho bude demokratický Západ odsudzovať?
Hm.
3. Už dávno nežijeme v demokracii. Moc používa ?demokratickú? legitimitu len ako zásterku, pričom reálne rozhodovanie sa už dávno presunulo do šedej zóny lobbistov, ktorí de facto najviac ovplyvňujú konanie vlád a prijímanie legislatívy. Inak povedané, ak by voľby mohli niečo zmeniť, dávno by ich zrušili.

To znamená, že nejaký "osvietenecký" autokrat by bol v tejto chvíli prospešnejší našej spoločnosti?
Začinam si myslieť, že áno.
Hm.
4. Dnes o všetkom dôležitom rozhodujú silné finančné skupiny. To, čo dnes žijeme, je vláda tej najhoršej oligarchie a plutokracie, pričom vládnu moc vykonávajú dôkladne vybraní predstavitelia meritokracie.
Hm.
Teda žijeme už v období PROTOFAŠIZMU, ako to definujú niektorí a aj slovenskí filozofi?
5.
Demokraticky zvolené vlády sú schopné maximálne posúvať akcenty svojej politiky, ale nie zásadne meniť paradigmu vývoja.
Hm.
Znamená to teda, že ani Smer Sociálna demokracia "nemá gule" na to, aby zásadne "otočila kormidlom" pádu do sociálneho a morálneho marazmu, v ktorom sa máčame už po krk?
Hm.
5.
Previazanie vysokého biznisu s politikou už ani nie je verejným tajomstvom.
To znamená, že talianske spojenia mafie s politikmi, známe to "chobotnice", sa zvrhli u nás na "gorily" a bude nám tu chýbať taký rozhodný komissare na boj s chobotnicou, pardon, gorilami?
Hm.
Ani masívne občianske protesty na tom nič nezmenili.
Hm.
Takže majú pravdu tí, ktorí hovoria, že sociálny výbuch - revolúcia, je už "na ceste"?
Hm. Majú naozaj "Všetko v tomto štáte pod kontrolou"?
Znepokojujúce.
Takže:
Žijeme v prelomových časoch?
Hm.
Súhlasím:
"Nazretie do ohyzdných útrob našej politiky snáď bude mať katarzný účinok. Je najvyšší čas, aby sa ľudia prebrali z apatie a povedali si dosť. Že ďalej už v takomto systéme žiť nechcú". Za tých dvadsaťjeden rokov, čo platí Ústava SR, sa naša spoločnosť veľmi posunula, reálna moc už dávno nie je v rukách ľudí a je najvyšší čas s tým niečo robiť. Možno inšpiráciou pre nás by mal a mohol byť islandský model. Táto malá krajina disponuje hrdými občanmi, ktorí našli v sebe odvahu povedať politikom a finančníkom - DOSŤ. Nebudeme platiť za vaše chyby a finančné špekulácie. Na Islande nastala skutočná demokratická revolúcia, novú ústavu píšu náhodne vybraní občania, nie politici, celý proces je pod obrovskou verejnou kontrolou, je teda veľmi pravdepodobné, že aj preto sa v budúcnosti Island vyhne situáciám, v akých sa dnes nachádza naša spoločnosť.
Obrázok používateľa Anonymný
#6
(neuvedené)
06. september 2012, 18:28
Prelomové časy? Hm, priznám sa, ja žiadne nevidím. Prelomové časy boli v r. 1928, 1968, 1988, 2008, ale dnes? To, že kapitalizmus už dávno nemá hrať funkciu vedúceho systému, je predsa dané od r. 1928, nie dneškom. Dnes je to už len otázka subjektu, nič iné. A pokiaľ tento subjekt neexistuje, tak žiadne prelomové časy sa diať nebudú.

Ak niekto napíše, že prijatím ústavy SR očakával autentickú demokraciu, tejto logike nerozumiem. Predsa nešlo o podstatný sociálno- ekonomický proces, iba územno-správny. Ako možno od tohto procesu očakávať autentickú demokraciu? Samostatné Slovensko môže byť tak demokratické, ako aj diktatúrou, fašistické, sú to rôzne straánky spoločenského vývoja.

Nerozumiem ani pojmu autentickej demokracie. Ak ho použijeme, tým začneme mať problémy vôbec s chápaním demokracie. Ukázalo sa to hneď v ďalšom texte, kde autor konštatuje, že dnes nežijeme v demokracii. Nesúhlasím. Žijeme v demokracii, ale v buržoáznej, či kapitalistickej demokracii. Toto je jej prirodzená podoba.
Podobne to bolo v inom článku s pojmom liberalizmu, či liberálnej demokracie. Ľavica protestuje proti liberálnej demokracii. Hm, uniká mi logika tohto postoja. V zmysle tejto logiky si zrejme želá diktatúru. Alebo zrejme chce iný typ demokracie, nie liberálnej. Lenže liberalizmus je prirodzeným štádiom každého systému, aj socializmu, aj komunizmu, aj feudalizmu. Aj postfeudálnu Čínu za dynastie Ming od r. 1368 možno pokladať za liberálnu feudálnu spoločnosť. Samozrejme, liberálny feudalizmu sa značne odlišuje od liberálneho kapitalizmu. Ale možno povedať, že išlo o minimum štátu a maximum samosprávy (systém džentry).

Pokiaľ sa nenaučíme rozmýšľať v systémových kategóriách, vychádzajúc z teórie SEF, spoločenských foriem, budeme narábať aj s ďalšími pojmami subjektívne.

Samozrejme, že podobné články sú potrebné. Ale v takejto subjektívnej podobe sú na zamyslenie pre kapitál neúčinné, pochybujem, žeby ich vôbec zaregistroval. Musíme jednoducho spoločenský vývoj objektivizovať a ukázať, že kapitalizmus stratil svoju hybnú dejinnú funkciu v r. 1928 a dnes nemá žiaden historický nárok na vnucovanie svojho modelu všetkým ľuďom a všetkým krajinám. Pretože tým koná zločin a jeho predstavitelia za toto násilie budú za pekných pár rôčkov postavení pred súdy.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
07. september 2012, 03:00
Milan prestaňte tu do nekonečná písať tie ahistorizujúce kravina, ktoré nemajú ani hlavu ani pätu a preto absolútne žiaden význam!!!
Obrázok používateľa Anonymný
#7
(neuvedené)
07. september 2012, 03:55
Článok je veľmi dobre napísaný, ale mám k nemu aj dosť výhrad.

Takto to vidím aj ja u nás, ale čo z toho, že len opisujeme známe a menej známe fakty?

Neponúka okrem skresleného pohľadu na "islandskú revolúciu" či skôr pseudorevolúciu s počtom obyvateľov zrovnateľným ako väčšiemu mestu, vôbec NIČ!

Ako čitateľka dennej tlače som zhrozená tým, čo sa vlastne reálne dosiahlo na Islande a ako sa to kolosálne prezentuje socialistami:

"Nová ústava je najvyššia priorita v krajine, no progres v nedohľadne. Spravodajský portál Aktuality.sk sa opýtal na udalosti o ?revolúcii" i súčanom stave v krajine profesora politických vied a riaditeľa Centra pre európske štúdia na Bifrost University Eiríkura Bergmanna.

"O Islande sa šíria správy, že tam prebehla revolúcia, ktorá úplne obrátila chod krajiny? Je to pravda? Ako by ste ten proces charakterizovali vy?

no o revolúcii nemôže byť reč. Protesty sa objavujú od roku 2008, napríklad v októbri 2011 členovia politického spektra čelili útokom protestujúcich s paradajkami a vajíčkami. Pri moci je stále sociálno-demokratická strana, nemožno teda protesty nazvať revolúciou. V krajine sa iba objavili chamtivci, ktorých povzbudzoval prezident."

Viac na: http://www.aktuality.sk/clanok/195296/ako-to-bolo-s-islandskou-revoluciou-udajne-ziadna-nebola/ ak to zhrniem, tak takúto "revolúciu" proti skorumovaným politikom a chamtivcom z Penty a J&T zažilo Slovensko pred 10. marcom 2012. Proti Gorilie demonštrácie nedosiahli vôbec nič, okrem posilnenia ficokracie! Fico si ďalej lieta s J&T na oslavy straníckych emeriťákov. Radoví členovia Smeru sa mu na to poskladajú členskými príspevkami a život v hard core na Súmračnej27 ide ďalej bezozmeny! Ministrovi vnútra Penta rozkazuje, čo môže a do akej miery, čo už nemôže predniesť v parlamente o vyšetrovaní Gorily.

To, že niekto objektívnejšie popíše situáciu u nás a skreslene na Islande (so zamlčaním dôležitých faktov), takto to určite šičkám z Vranova nevráti nevyplatenú mzdu, ani im nedá pracovné príležitosti a absolútne žiadne istoty! Len to, že modré odbory v tripartite vyjednajú s vládou v nestránkových dňoch (vo štvrtok) otvorený úrad práce. Len toto ficokracia dokáže urobiť pre "ľudí, ktorí si zaslúžia istoty". Lenže aké majú istoty ? VÓBEC ŽIADNE!!!

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
07. september 2012, 04:03
Obrázok používateľa Anonymný
#8
(neuvedené)
07. september 2012, 06:26
(dobre napísaný) článok aj niektoré reakcie. Spísané a deklarované banálne, roky známe veci. Už sa nedalo nevyjadriť? Už sa musí na prípadné uvoľnenie vznikajúceho tlaku, alebo skôr pukrlík k ľudu, k svojmu voličskému ľudu sa maj. Totiž, nastáva doba, že už naozaj niet z čoho. Asertívne, kto iný, ak nie my, vaši. Skutočne iba (finanční) žraloci, nie celá sieť verejne známych a početne ešte viac neznámych vplyvných podnikateľov, lobistov, ľudkov na operatívne rozhodujúcich miestach, posúvajúcich a uvoľnujúcich objednávky a fondy? Plne platí ešte klasické, socialistické, lepšie nevedieť. A strach tých zmienených žralokov a ich spin právnikov cítim až sem. Preto posilňujú systémy (odpočúvacej) ostrahy, predpokladám. Island, pri všetkej úcte, hľadal som aspoň koncept novej, dopracoval som sa iba k tej aktuálne platnej - starej. Ale islandčíci, nech sa im darí, sú mi sysmpatickí už tým, že sa prejavili, hoci, keď ide o také peniaze, ktože by už mlčal, stále iba (pre istotu v hlbokom) utajení píšu a píšu a píšu. Keď dopíšu, ako tí kozáci, to svoje písmo, veľmi rád si prečítam.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
07. september 2012, 11:56
Je zrejme,ze neprebehla defenestracia ani nasilnosti.Na druhej strane tlak vacsiny zabezbecil,ze sa nekonala ziadna zachrana zahranicnych bank,tj pustili to vsetko do krachu.A to je to hlavne nebezpecenstvo pre bankove elity,ktore je naschval zahmlievane.Zo strany medii nie je zaujem toto propagovat,lebo by to bol nebezpecny precedens.
Obrázok používateľa Anonymný
#9
(neuvedené)
07. september 2012, 13:33
Bodaj sa zasa pletiem! Z dobrého článku R.Michelku na mňa sála historický optimizmus: Keď už je ta všeobecná kríza jasná, nemôže to ( skôr/neskôr) dopadnúť inak ako dobre. Najprv by som sa rád zastavil u tích "bezduchých prisluhovačoch" finančných žralokov: zďaleka nie sú bezduchí, iba dobre prečítali spoločenskú objednávku a dobre určili svoju cenu. ( Inak onen Talleyrandov bonmot ja rád používam v remaku J.S.Leca: Každý sa dá kúpiť. Je to len otázka ceny...) Aj privatizácia a následné provincionálnou oligarchiou nastolené pomery majú svojích svätých, svojich kňazov, miništrantov a klaňajúci sa dav. Na tej hierarchii a posvätnej viere davu ( propagande a masovej kultúre) tá krehká konštrukcia stojí. Malchárkovci, dzurindovci a iná háveď proste iba v trhovom priestore realizujú svoju ponuku. Presne vedia, ako klopiť zrak pred americkýcm veľvyslancom a nadávať Srbom, Arabom, komunistom, ako sa skloniť k pápežovej ruke, ako "uctiť" finančných oligarchov a ich vierovyznanie. Určite sa nedá kúpiť celý národ, ale jeho podstatná časť je relatívne lacná ( a čím ich je menej tým väčší je každý podiel). Podstatné je, že krízu nezistili ako prví ľavicoví aktivisti, ale dávno o nej vedia "vládcovia systému", cieľavedome manipulujú jej menežment a ako rád hovorí barón Rothshild: "na všetkom sa dá zarobiť, treba len vedieť ako..." Dlho chodím touto krajinou a nejako sa mi nedarí : v "v tejto malej krajine nestretávam hrdých občanov", ak nejakého stretnem rýchlo sa poobzerá, či nás niekto nevidí spolu, a aj tí najhrdší ( až na výnimky, mne by stačili prsty oboch rúk) sa neodvažujú zdvihnúť hlavu... Aj keď sú už číňania v Londýne a rusi na Floride, my ešte chvíľu s SNP No.2 pre istotu ešte vyčkáme...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
07. september 2012, 16:18
Vacsina populacie je od prirody vybavena pozitivnym ocakavanim,tj aj ked tusi,do poslednej chvile si nepripusta problem.Nieco ako pud.Co sa tyka hrdosti,Slovan citi,ze stat a system,v ktorom preziva mu bol umelo implantovany a vnima ho ako zlodeja.Ako nutne zlo.(vyber dani,sankcie,anonymita,cudzi vlastnici)Mame v genoch rodove usporiadanie otciny.Male komunity so svojimi pravidlami.Nedostatok hrdosti a sabotovanie statu(kde je to len trochu mozne),to by som skor vnimal ako zakoreneny osobny protest na urovni jednotlivca,ktory nesuhlasi a nestotoznuje sa so systemom.Takto to vydrzalo 1000 rokov a mozno este 1000 vydrzi.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
08. september 2012, 04:27
"Je zrejme,ze neprebehla defenestracia ani nasilnosti.Na druhej strane tlak vacsiny zabezbecil,ze sa nekonala ziadna zachrana zahranicnych bank,tj pustili to vsetko do krachu.A to je to hlavne nebezpecenstvo pre bankove elity,ktore je naschval zahmlievane.Zo strany medii nie je zaujem toto propagovat,lebo by to bol nebezpecny precedens." XXX

*****************************

Pán XXX ja sa s vami nesporím, že na Islande nechali skrachovať banky, čo bol správny postoj.

Nie ako na Slovensku za veľkej koalície SDĽ s pravicovým zlepencom! Kedy za Schmogmerovej ministrovania sa nalialo do bánk cca 120 miliard a predali sa sotva za 30 miliard multis bankám. Čiže aj za tzv. spoluvládnutia "ľavicovej" SDĽ sa socializovali straty bánk a privatizovali zisky. Pritom Smer tvorí kooptovaná SDĽ a pôvodná pravicová červená buržoázia tzv. tretej cesty.

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
09. september 2012, 05:10
Áno, Juraj, preto hovorím, že by som sa pod ten zásadný Romanov článok ak by bol petíciou ako "Dva tisíce slov" rád podpísal.

Historický optimizmus vychádza, Juraj, z paradigmy, že nenastáva koniec sveta, ale koniec kapitalizmu.
Nielenže to konštatovali mnohí manažérski myslitelia ako Drucker, Handy, bolo to dokonca mottom zborníka R.Gibbsona "Rethinking the Future", ale ešte aj stúpenec liberalizmu F.Fukuyama v tej druhej knihe po Konci dejín, ktorá sa príznačne nazýva "Veľký chaos", konštatoval, že ak liberalizmus nedokáže v tejto postindustriaálnej dobe a v globálnej ekonomike po svojom víťazstve usporiadať svet nejako "rozumnejšie" ako sa vyvíja, tak skončil a s ním skončí aj svet liberalizmu a teda globálneho kapitalizmu.
Odporúčam, je to zaujímavé čítanie stúpenca liberalizmu, ktorý si uvedomil, žew liberalizmus bude musieť sám seba poprieť, ak nechce skončiť tiež "na konci dejín", kam posielal socializmus a komunizmus.

A môj osobný optimizmus vychádza z každodennej podnikovej a výrobnej praxe:
1.
Tam, kde súkromný podnikateľ vo výrobe, predaji či službách ako takých dôjde do "červených čísel", teda do straty, alebo dokonca iba má pár mesiacov tok peňazí, známe to "cashflow" záporné či nulové, vzdá to sám.
ČO TO ZNAMENÁ?
Treba si priraviť organizačné, právne a politické predpoklady k tomu obdobiu, ak to bude vzdávať čoraz viac podnikateľov z titulu nulového toku peňazí a straty v hospodárskom výsledku, pretože skončili paradigmy "voľného kapitalizmu", v ktorom sa vždy nájde nejaký kapitalista, ktorý odkúpi zvyšok kapitálu a investuje doň znova... všimnime si, kto "odkupuje" a zachraňuje banky a podniky v súčasnosti - áno, správne, je to štát, teda sprostredkovane to odkupuje celá spoločnosť.

Namietanie, že zatiaľ to odkupujú "finanční žraloci" platí iba dovtedy, kým je ešte z čoho vytrieskať zisky - ale bude to perpeetum mobile, to vytrieskávanie ziskov? Kúpila by povedzme PENTA Dôveru, ak by bola predĺžená, v strate, a navyše bez perspektívy vyhrať súdny spor so štátom? No vida!
2.
Trhy.Tam, kde trhy dlhodobo ( nie 2-3 roky), povedzme 5-9 rokov, budú predisponované vysokými cenami a budú vytvárať privysoké náklady ( to nehovorím o spotrebiteľoch, ale o zákazníkov moderne povedané B2B, teda výrobných spotrebiteľov, výrobcov, siete, atď,
tam nastane rozpad trhu, alebo "útek" z trhu, evakuácia.
Dobrá otázka: deje sa to - a prečo to tak výrazne nevidíme?
Odpoveď: Pretože zatiaľ to všetko zachraňujú štátne rozpočty - až sa raz politici spamätajú a nechajú "finančné trhy" skrachovať, ak k tomu nájde nejaký dobre pripravený ekonomický vzdelaný politik odvahu, potom nastane DOMINO-efekt - trhy sa porúcajú za pár mesiacov, navyše, nebude kam sa evakuovať s prebytočným kapitálom.

Ale na tú situáciu sa treba pripraviť, Juraj - a najbližšie k implementácii do praxe má zas Schweickartov model ekonomickej demokracie, či sa to ľavičiarom páči, či nie.
Je tam predsa doslova popísaný návod, ako to robiť "deň potom", keď tie finančné trhy padnú, Juraj.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
09. september 2012, 05:36
Pokým neprišiel muž s mečom, stovky najlepších mudrcov chodili rozmotávať gordický uzol. Budem rád, ak sa nájde niekto ( alebo už našiel? Schweickart?) kto ho rozmotá... Myslím si však, že riešenie aktuálnej civilizačnej krízy nie je v logistickej inovácií vlastníctva ( nie som však dobrým/ pozorným čitateľom, a nevylučujem, že som oné riešenie "iba prehliadol"). Domnievam sa skôr, že technologická inovácia si žiada podstatne novú paradygmu: napr. autorita, generovaná pseudodemokratickou civilizáciou, je vlastne iba agentúra globálnej finančnej oligarchie. Ďalej, ako môžu slovenské obuvnícke družstvá konkurovať pakistánskym dieľňam, s 11-ročnými obuvníkmi, pracujúcimi sedem dní do týždňa, bez dovoleniek za hrsť ryže a deku?...Proste budem fandiť, ak budem vedieť pomôžem, ale nadšenie neviem predstierať...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
09. september 2012, 10:53
Práveže tieto bájky patria k tvorbe paradigiem "tých silných, ktorý chcú riešenia dosiahnuť silou-mocou".
Lebo veď, ako dosiahol bohatier riešenie, na ktorom sa trápili stovky mudrcov? Vytiahol meč a presekol.
Ach, aké múdre riešenie - asi také, ako keď NATO nevie zbaviť Kadáfiho moci a zorganizuje "revolúciu" s bezletovou bombardovacou zónou, alebo keď sa Japonské cisárstvo nie a nie vzdať, tak sa atómovou bombou vyhladí obyvateľstvo Hirošimy a Nagasaki.

Skutočný "gordický uzol" každodenne rozmotávajú vedúci, manažéri a mnohí z nás každodenne - keď sa to zauzlilo, treba vyhľadať ten bod, kde sa to zauzlilo a čo bolo príčinou a spätným (obľúbené slovo: reverzným) postupom uzlík po uzlíku rozmotávame kým nie sú nite-cesty a línie, zas rovné a bez uzlíkov.

Juraj, raz vykám, raz tykám, ale tu naschvál: Práve Ty máš na to, aby si tým spätným chodom dokázal nájsť presné body, kde sa to v socializme zauzlilo aj s tým vlastníctvom a "vyrovnať línie" tak, aby sme mohli začať ZNOVA.
Napríklad s družstvami, kde by na základe spoločného (takmer nijakého) majetkového vkladu bolo možné iba prácou a jej uplatením vytvárať hodnoty, ktoré by sa potom zhmotnili v majetok - a to tak, aby si ten majetok neprisvojil predseda družstva s tajomníkom...
... aby napríklad znova znárodnený štátny podnik, ktorý nutne bude potrebovať nejakého oficiálneho riaditeľa a nejakú zamestnaneckú radu, aby sa nezvrhol na "majetnenie" pána riaditeľa a pánov členov rady...
a tento gordický uzol možno rozmotávať hneď.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
09. september 2012, 11:10
Vynechal som to pojednanie o paradigme - to neviem, nie som filozof, aká autorita.

Ale k tomu príkladu "konkurovania" slovenského obuvníckeho družstva pakistanským PU (productions-unit), teda dielňam:
1.To obuvnícke družstvo nepotrebuje konkurovať pakistanským dileňam, pretože nemusí prekročiť svojim odbytom hranice okresu, kraja.
2.Akurát musí dnes v 21.storočí vyrábať a predávať to, čo ľudia chcú nosiť a plniť ich potreby - napríklad nepredávať svoj tovar za "svetové ceny", za aké ponúka tie pakistanské výrobky svetoznámy reťazec či vietnamský priekupník na trhu.
3.Musí sa ale naučiť využívať dnešné moderné spôsoby obchodu - nie že otvoriť predajňu v centre mesta, platiť za ňu nehorázne nájomné a mať otvorené od-do dokonca i s obedňajšou prestávkou ( keď je najviac ľudí v uliciach cez obed - videl som naživo v Trnave) - dnes v čase internetu a sieťového predaja som nevidel ponúkať slovenské tovary - iba Zepter, kozmetiku Avon, a podobné nezmysly...)
4. Tým, že bude družstvo ručiť za kvalitu svojho výrobku a nie že sa bude vadiť kvôli prešvihnutej záručnej dobe, vráti sa k baťovskému ručeniu za kvalitu a k obľube baťových výrobkov z prvej republiky.
5. No a ak by sa podarilo presadiť zásadu FAIRY TRADE z princípov ekonomickej demokracie, kľudne by sa tu mohla popri tom pre spestrenie trhu predávať i tá pakistanská obuv - ale s poriadnou colnou prirážkou, ktorá by sa vracala výrobcovi nazad - a to som zvedavý, či by aspoň tí najväčší humanisti uprednostnili nekvalitné a nie na našu nohu šité pakistanské topánky so 100% cenovou prirážkou pred tovarom nášho obuvníckeho družstva. Obchodná globálna sieť by totiž po prvom mesiaci i pri "nezalistovaní" tovaru obuvníckeho družstva stiahla sortiment obuvi zo svojho sortimentu - verte mi, som obchodník a ekonóm - ak by sme im nedovolili legislatívou predaj, nepredávali by, ak by sme im ho umožnili za týchto podnienok a predaj by klesal pod hranicu efektívnosti - sami by sa sortimentu zbavili.

Juraj, díky za konkrétny príklad - prvý uzlík sme rozviazali, čo ďalej?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
09. september 2012, 12:14
Považujem za potrebné "dovysvetliť" gordický uzol. Tu nejde o -v prvom pláne- riešenie silou. Alexandrovo riešenie je v tom, že komplikovanú situáciu, zamestnávajúcu mudrcou celého Grécka vyriešil zrozumiteľným spôsobom, pochopiteľným pre všetkých, splnil zadanie a vymanil sa z klišé, do ktorých riešitelia problému stále sofistikovanejšie "prenikali". Mal som na mysli, že naše riešenie musí byť jednoduché, zrozumiteľné, nesporné a to napriek formálnej zložitosti úlohy. Že k riešeniu nemôžeme (zrejme) pristupovať stále zložitejšími algoritmami, ale nekonvenčne, v súlade so zadaním a technológiou, ktorú máme k dispozícii ( u Alexandra Veľkého to bol meč). Bohužiaľ marketingová prax neoveruje tvoje tvrdenie o tom, že si slovdružstvu pakPU nekonkurujú. Globálna ekonomika spôsobila, že čínsky textil, pakistánske koženné a koženkové doplnky úplne zlikvidovali slovenský textilný a obovnícky priemysel. (Prosím nebavme sa o výnimkách). Správne upozorňuješ, že konkurentom nie je onen 11-ročný pakistánec, ale holding, ktorý kontroluje svetový obchod s obuvou. Z realizovaného predaja, je len zlomok ceny tvorený hodnotou výrobku, 95% percent tvorí marža, zisky financujúcich bánk, zisky akcionárov holdingu, zisky reklamných agentúr, zisky módnych tvorcov, zisky logistického a obchodného reťazca. Svoju konkuriencieschopnosť dosahujú likvidáciou práve miestnej konkurencie a zhromadňovaním výroby ( Coca-colu pil celý svet...) Zavedenie cla, ochrana vnútorného trhu, tak to je ( ganc) nereálna požiadavka. Ani by to nevyšlo v Zbierke a už by bola iná vláda... Obávam sa, že sme nič nerozmotali: budeme iba motať. Pozerám sa na socialistickú ekonomiku s porozumením, aj keď si myslím, že ako veda ( i prax) ďaleko zaostávala za marxovskou analýzou kapitalizmu. Bolo to iba také "vajatanie" - pokusy "socializovať" kapitalizmus. Myslím, že najbližšie bol Lenin s NEP-om, nemal však už dosť síl vyladiť tento systém (akumulácia kapitálu a i). Stále sa mi vracia na jazyk, že riadenie ekonomiky nemôže byť organizované "politickou silou" zhora ale musí rešpektovať technologické charakteristiky tej-ktorej výroby. Zoberme si (napriek polenám, ktoré im hádzali pod nohy) úspech poľnohospodárskeho družstevníctva a mizivý vplyv "národa" napr. na národný podnik "Škoda" alebo "VSŽ". To porozumenie zdôrazňujem preto, že táto ekonomika dokázala zo značne horšieho východiska konkurovať silnejším ekonomikám. Neviem si predstaviť, že by cárske Rusko predstihlo USA v kozmickom výzkume, že by dokázalo zbúrať tradičný anglický, francúzsky koloniálny systém... A moja obľúbená melódia: ekonomika musí byť kontrolovaná demokratickou autoritou. Nemôže ekonomika riadiť politiku (môže a musí jej iba definovať hranice). Práve nadradenosť ekonomickych záujmov, v spojení s propagandou konzumnej spoločnosti, prakticky zlikvidovalo reálsocializmus. (Podotýkam, že do tohto postavenia sa ekonomika dostala práve pre hlboké politické chyby / napr. nahradenie demokracie diktatúrou centra a iné). Uznávam použitie rôznych symplifikácií, no zdôrazňujem, že tu nerobím porovnávacie analýzy... iba načrtávam priestor pre ne
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
10. september 2012, 04:02
"... aby napríklad znova znárodnený štátny podnik, ktorý nutne bude potrebovať nejakého oficiálneho riaditeľa a nejakú zamestnaneckú radu, aby sa nezvrhol na "majetnenie" pána riaditeľa a pánov členov rady... a tento gordický uzol možno rozmotávať hneď." Peter Zajac-Vanka

**************************

1, Nikde nevidím, že by ste rozmotali "uzol" hegemónie a parazitizmu a najmä obohacovania sa "officiálneho" riaditeľa a zamestnaneckej rady na úkor proletariátu !

2, To čo ste ako objavenie "teplej vody" pán PZV opísali, tak to fungovalo v baťovských závodoch a podstatne lepšie.

3, Vracanie colnej prirážky výrobcovi považujem za úplný nezmysel!!! Podobne ako vracanie DPH podniklateľovi! Takto dochádza k daňovým únikom a dochádzalo by aj k colným únikom!!!

PS: Už termín znárodnený štátny podnik je do neba volajúca komunistiká hegemonistická SPROSTOSŤ!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

Stránky

Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama