Slovo o Vladimírovi Mináčovi

Nechajme na historikov, nech raz spíšu dejiny. My, čo sa ešte pamätáme, si pamätáme. Nechajme aj tých, ktorí svoju veľkosť potrebujú potvrdiť zmenšovaním spolu pútnikov. Hovoria o svojej malosti.
Počet zobrazení: 4519
minac_uvod.jpg

Prevrat je taký: čo bolo hore, padá ku dnu a čo bolo dolu, vystúpi hore. Občas akoby zafungoval Archimedov zákon: postava zdola je na slnko vynesená silou postavy dolu padajúcej. Čím väčšia postava padá, tým silnejší tlak vyvoláva. A postava (postavy) na slnku sa teraz vyhrievajúce vedia, že nebolo všetko tak, ako sa dnes hovorí. Preto cítia neprekonateľnú potrebu pošpiniť toho padnutého.
      Tak sa mi vidí, že preto musí byť Vladimír Mináč (10. 8. 1922 – 25. 10. 1996) pri každej možnej príležitosti bičovaný. Lebo kým trval minulý režim, na každý jeho text sa čakalo. Nie na texty dnes adorovaných, pretože ich hlas počuť veru nebolo. Až potom, keď zaburácal jeho štylisticky jagavý jazyk a rozčeril stojaté vody, v kruhoch, ktoré vyvolal, sa zjavovali opatrné prídavné chóry. Áno, povedia dnes tí na slnku sa vyhrievajúci –  ale Mináč si to mohol dovoliť, lebo patril k NIM.     
      Nechajme na historikov, nech raz spíšu dejiny. My, čo sa ešte pamätáme, si pamätáme. Nechajme aj tých, ktorí svoju veľkosť potrebujú potvrdiť zmenšovaním spolu pútnikov. Hovoria o svojej malosti.
      Mináč by mal dnes deväťdesiat rokov a chýba. Chýba nám jeho dúchanie do pahrieb.
      Spomínam si na naše spoločné mítingy v roku 1990 pred prvými slobodnými voľbami. Kandidovali sme v Bratislave do Federálneho zhromaždenia, on do Snemovne národov FZ ČSFR, ja do Snemovne ľudu. Za porazenú komunistickú stranu, ktorá sa iba začala vynárať z blata. Peter Weiss sa vtedy opýtal Vladimíra Mináča:
      „Ako ďaleko sa môžem hýbať?“
      A on odpovedal:
     „Až úplne na okraj, až k sociálnej demokracii. Lebo my sme neprehrali bitku, my sme prehrali vojnu! Potrvá pätnásť, dvadsať rokov, kým nám ľudia opäť uveria.“
     Mináč bol presvedčením komunista, a predsa vedel priznať porážku.
     V tom čase bol ešte rešpektovanou osobnosťou. Nie pre politické presvedčenie, ale pre svoj talent. Obohatil slovenské kritické myslenie svojím esejistickým pohľadom na dejiny. Obohatil slovenskú románovú tvorbu. Kardinál Jozef Tomko vo svojom prvom prejave prednesenom v starej Slovenskej národnej rade citoval z jeho diela. Parlament, zložený už z nových politických síl, mu tlieskal. Iba človek s príznačným menom Nič, zapichol do Mináča v priamom televíznom vysielaní jedovatý špendlík až po hlavičku. Nič nevytvoril, zato bolestne udrel. Mináč, ktorý v koncentráku vytŕčal svojou dohola ostrihanou hlavou z radu, často po nej dostával. Aj v rokoch päťdesiatych, keď jeho viera v nový poriadok dostávala trhliny a on nemlčal, schytával. A predsa mu táto nečakaná urážka zostala akosi najhlbšie v mieche.


    Zľava – Milan Ftáčnik, Gabriela Rothmayerová, Vladimír Mináč, Peter Holka.

      Vo Federálnom zhromaždení sa po prvých slobodných voľbách prijímali zákony, ktoré potvrdzovali politický prevrat. Boli sme bezúspešnými kritikmi zákona o privatizácii, o najväčšej lúpeži, ktorá sa chystala na týchto národoch. Kto chce, nájde si v parlamentných archívoch naše vystúpenia. Aj to, ako sme boli za ne ostrakizovaní, vysmievaní, zaháňaní do kúta. Baťko Mináč spočiatku na každom zasadnutí výborov sociálnych a kultúrnych Snemovne ľudu a Snemovne národov predniesol k navrhovaným novým normám reč, no čoskoro zistil, že už dopredu je určená na prehru. Víťazní kolegovia ho v lepšom prípade nepočúvali, v horšom zosmiešňovali! A preto rezignoval na politické súboje v parlamente, na schôdzach FZ už radšej nevystupoval. Začal opäť písať. Spolu S Petrom Holkom knihu rozhovor V košeli zo žihľavy, a potom súbor esejí Sub tegmine. Do Pravdy posielal každý týždeň aktuálny fejtón Hovory M (bolo v tom furianstvo – písal ich na spôsob Havlových Hovorov z Lán...) A napokon to boli Návraty k prevratu... Pozorný čitateľ si všimol, že je stále viac sarkastický a – bezradný. Hľadal v tom novom marazme nejakú novú nádej. Upol sa k ľuďom, ktorí začali bojovať za samostatné Slovensko.
     
Na jednom z predvolebných mítingov.

Raz na letisku v Prahe, keď sme čakali po týždňovke vo „federáli“ na svoj spoj domov, som sa opýtala, či je pravdivá anekdota s Novotným. Vraj raz, keď bol ešte vo funkcii prezidenta, prišiel za ním Mináč a hovorí mu:
      „Dajte nám Karlštejn!“
      „A nač by vám, Slovákům, byl Karlštejn?“ mal sa opýtať Novotný.
      „Aby ste ho vy, Česi, nemali,“ povedal vraj Mináč.
      Baťko sa na anekdote burácavo smial.
      No Slovensko mu na srdci ležalo.
      Keď Ludvík Vaculík po prvý raz sformuloval naostro český postoj k národnostnej otázke v Lidových novinách pod názvom Naše slovenská otázka, odpovedal mu v Novom slove brilantnou esejou Naša česká otázka. Myslím, že ani dnes by na nej nemusel meniť ani slovo.
      Lebo jeho slovo malo váhu, a nie že nie.
      Vladimíra Mináča sa oplatí čítať a myslím, že s jeho pregnantne formulovanými myšlienkami treba počítať. Aj keď to víťazi nemajú radi.

Blahoželala by som Ti dnes, Vlado, v Hasprunke pod slivkou. Pôjdem sa do Slávičieho údolia pozrieť, či na tvoj hrob stále nosia neznámi ľudia kvety. Aj ja ich tam položím.

Foto: Archív autorky





Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
07. august 2012, 18:23
Gabika, mal som čo čítať a nad čím sa zamyslieť ... a tak to má byť. Peter.
Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
08. august 2012, 08:48
je podnes trnom v pate tohto nasho slabomyselneho kapitalizmu karpatskeho typu, v ktorom nic nefunguje - ani to, co fungovalo predtym. dokonca dnes uz ani fantazirovanie o slobode a demokracii, ktore sme tymto nasim upadkom udajne ziskali...

Vladimir Minac musel byt odstaveny tak ako dalsi ludia, ktori hovorili a pisali pravdu o tom, do akej slamastiky sa rutime. bol to vlastne nas posledny "Batko", ktoreho sme mali na slovensku vzdy len jedneho (Skultety, Matuška, Minač) a po nom uz akosi nikto taky, kto by dokazal tak excelentne formulovat situaciu, v ktorej sa nachadzame...
Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
08. august 2012, 09:46
Dvaja babráci-Veiss a Vy.Pamätám si koľko prešľapov a hanby Ste narobili v NRSR.Mináč to bolo niečo úplne iné.Majster slova a človek stojáci za svojími ideálmy.Jeho články v novinách boli ostré a triafali priamo tých,ktorých sa to týkalo.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
08. august 2012, 10:11
Štyri vety a päť hrubiek, nehanbíte sa?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
08. august 2012, 10:25
niečim ako - na stranícku funkciu stačili aj štyri ľudové, ale dnešní mocipáni ma presvedčajú, že s vedomosťami pre posty, ktoré zastávajú si netreba lámať hlavu. A pán nemusel byť vo verchuške strany, ale obyčajný robotník, ktorého práca prinášala úžitok celej spoločnosti. Takže na základe jedného príspevku do človeka nevidno. Píšte píšte pani Gabika o ľuďoch charakterných a aj o tých, ktorí svoj charakter v zlomových rokoch predali za "10 strieborných " Aj s tými ste určite prišli do styku na ľavej strane politického spektra.
Obrázok používateľa Anonymný
#4
(neuvedené)
08. august 2012, 10:46
Pani Rothmayerová, ďakujem Vám za slovo o Vladimírovi Mináčovi. Ste nielen výborná novinárka, ale boli ste aj ozdobou slovenského parlamentu, škoda, že ste z politiky odišli. Hlupákov si nevšímajte.
Obrázok používateľa Anonymný
#5
(neuvedené)
08. august 2012, 13:48
Pridávam sa k tým čitateľom,v ktorých spomienka na Vladimíra Mináča,vyvoláva v pamäti všetky ponovembrové útoky na tohoto človeka. Presne si pamätám na reláciu, v ktorej spomínaný študent Milan Nič,mládenček, ktorý ešte ani len nezarastal,zákerne zaútočil na V. Mináča,v živom vysielani.Osočovaním,ponižoval tohoto literáta a politika,za jeho politické názory a presvedčenie. Bola to dopredu zrežírovaná debata,ktorej cieľom bolo zdiskreditovať, pourážať a pred verejnosťou znemožniť baťku Mináča. Vladimír Palko, neskôr v jednom blogu s veľkou chválou písal , o hviezdnej chvíle Milana Niča. Takéto útoky na ľavicových politikov, boli v médiach celkom bežné a o podobných "údatných" mládenčekoch, nikdy nebola núdza. Núdza však nebola ani o tzv neuznaných literátov,ktorí za čias socializmu vraj nemohli publikovať.Akosi si neviem spomenúť na niečo ohromujúce, čo im ležalo v šuflikoch a čím by mohli tromfnúť tvorbu povedzme Mináča, Valka a pod.Od novembra 1989, prešlo už veľa rokov, aby nám naši spisovatelia dokázali, ako veľmi im leží na srdci osud Slovenska a ako oni dokážu dať na papier všetko to, čo sa tu odohrálo, koľko zlodejiny,špinavosti a podvodov sme si užili.O uťahovaní opaskov, nezamestnanosti a pod. už ani nehovorím.Tejto téme sa však proti Mináčovskí literáti, úspešne vyhýbajú. Musel prísť novinár z Kanady,aby nám popísal v "Gorile", v akom štáte a v akom marazme to vlastne žijeme.............................. ................................................................ Keď Milan Nič vyštartoval na nepripraveného Mináča, mal cc 18 rokov, Mináč už ťahal na sedemdesiatku.Aj z toho vidno, akú úctu mala nastupujúca generácia k šedinám.Akoby niekto vtedy odštartoval budúcu,agresívnu, sociálnú politiku ponovembrových vlád a koalícií,voči staršej generácii.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
08. august 2012, 16:25
Vážená pani Rothmayerová, ďakujem Vám za pripomenutie si osobnosti Vladimíra Mináča pri príležitosti jeho nedožitých 90. narodenín. Možno stále viac pociťujeme jeho neprítomnosť v tomto turbulentnom čase, keď slovo stráca na hodnote. Pritom jeho SLOVO bolo naozaj válkovským zamatom i mečom, bolo to slovo, ktoré nútilo premýšľať, i keby sme s ním súhlasili alebo nám nebolo po vôli, nútilo sporiť sa o niečo, o niečo ľudské... Žaiľ, dnes sa už ani nevieme sporiť, skôr len hádať, znevažovať partnera v diskusii. A V. Mináč pritom neustále zdôrazňoval význam skutočného sporu, polemiky za niečo, nie proti niečomu... Jeho slovo v dnešnom čase chýba, ale našťastie, Mináčovo slovo zostalo zapísané, nahraté, len nám ho treba čítať a počúvať aj po rokoch a sporiť sa s ním súhlasne i nesúhlasne za obyčajné človečenstvo. Vďaka Baťko za Vaše brilantné SLOVO! Vďaka p. Rothmayerová za pripomenutie. S pozdravom Július Lomenčík.
Obrázok používateľa Anonymný
#6
(neuvedené)
09. august 2012, 12:50
Vladimír Mináč bol komunista a ostal ním až do svojej smrti. Česť jeho pamiatke !
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
13. august 2012, 12:51
Ďakujem kolegovi p.Lacovi.Áno som živnostník a zamestnávam troch pracovníkov.Už 12 rokov som neprečítal knihu a nečítam ani noviny.Trochu sa mi pravopis vytráca.Ale čo som napísal je pravda.Nesnorím ako šmejd a nehľadám chyby vo vetách.Podstatný je obsah.
Obrázok používateľa Anonymný
#7
(neuvedené)
14. august 2012, 12:42
Možno je to už Gabikinou zásluhou, alebo zhoda náhod - včera 13.augusta okolo 21,00 hod som iba náhodou pri prepínaní tv naďabil na dokument s Vladimírom Mináčom, hovoril svoje myšlienky, bol to čierno-biely dokument, zachytil som na konci iba rok produkcie - 1983,

ale myšlienky, ktoré tam povedal, boli naozaj "nadčasové" a týkali sa súčasnosti. Teda, vyrazilo mi to dych a i keď už vysielanie tv beriem ako kulisu, posadil som sa a pozeral - počúval.

Nie Kováč, nie Mečiar, nie Šuster, nie Gašparovič - ale Vladimír Mináč bol štátnikom, ľudským a skúseným znalcom slovenskej povahy a človečiny, on mal byť našom prezidentom.
Máme možnosť takýto dokument získať do videa a na webstránku SLova?
Obrázok používateľa fedor@biont.eu.sk
#8
Fedor Macášek
15. august 2012, 16:10
vďaka aj za toto fúknutie do pahrieb! Mimochodom, nebolo to paradoxne práve v tejto diskusii "Iba človek s príznačným menom Nič, zapichol do Mináča v priamom televíznom vysielaní jedovatý špendlík až po hlavičku. Nič nevytvoril, zato bolestne udrel." keď práve Mináč prvýkrát nazval "študentskú" revolúciu "nežnou" ?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
17. august 2012, 18:59
Máte pravdu, ale odpoľudnia v pondelok 13. augusta išiel na STV 2 ešte jeden dokument o Vladimírovi Mináčovi, stojí za to pozrieť si to v archíve. Neviem kto sa v STV zobudil a spomenul si na tohoto múdreho a krásneho chlapa, v každom prípade mu ďakujem, že som si spomenula na dôležité veci.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
21. august 2012, 04:31
krásne si vystihla jeho osobnosť, s jeho presvedčením, kritickou mysľou, (nielen) literárnou vlohou, aj s tým burácajúcim smiechom... ktorý neskôr zanikolv bezmocnosti "nie mocných". vďaka za tieto slová o plnokrvom Človeku.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984