Povedali o knihe: Spomienky a príbehy. Z dejín Ekonomickej univerzity v Bratislave

Nedávno bola - po predchádzajúcom uvedení na Ekonomickej univerzite - takmer komorná prezentácia ojedinelej publikácie Spomienky a príbehy. Z dejín Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Počet zobrazení: 2652
ekonuniv.jpg

Publikácia vyšla k 70. výročiu univerzity, ktorá vznikla v roku 1940 ako Vysoká škola obchodná, a je prierezom sedemdesiatich rokov jej a predstavením osobností, ktoré sa v slovenskej ekonomickej vede objavili a mali významný vplyv nielen na vysoké školstvo, ale aj na teóriu ekonómie a teda aj na slovenskú spoločnosť.
      Kniha, povedal v úvode moderátor Milan Blaha, sa javí ako také nečítavé ekonomické dielo, ale, naopak, je to dielo veľmi čítavé a dôležité, lebo je o ľuďoch: „Práve za ten nápad sa chcem poďakovať autorom. Určujúci dvaja ľudia, ktorí stáli pri zrode knihy a napísali jej rozhodujúcu časť – hoci sú tam aj ďalší autori – sú profesor Jaroslav Husár, ktorý bol šéfom tejto skupiny a profesor Ivan Laluha. Tretím zostavovateľom, ktorého tu nemáme, bol profesor Ján Petrenka.“

       Prof. Ing. Mgr. Jaroslav Husár, CSc. okrem iného povedal:

Chcel by som vzdať hold  poznatkom, kľúčovým myšlienkam mnohých slovenských ekonómov. Chcem vyzdvihnúť slovenskú ekonomickú vedu, ktorá prispela do poznatkov ekonomických vied a ako jeden z mnohých príkladov uvediem myšlienky pána profesora Karvaša z roku 1947:
      „Maximálne využitie bohatstva národného priestoru hľadá svoje umiestnenie a doplnenie v susedných priestoroch. Vzniká tým myšlienka veľkého hospodárskeho priestoru. Konštrukcia veľkého hospodárskeho priestoru nie je len abstraktnou predstavou, ale je podložená geoekonomickou ucelenosťou, vzájomnou hospodárskou závislosťou celého priestoru.
       Najaktuálnejším prípadom jen práve európsky kontinent. Snahy po vytváraní hospodárskeho spoločenstva niektorých štátov európskych, prípadne celej Európy, nie sú ničím iným, ako výrazom snahy po vytvorení veľkého hospodárskeho priestoru. Organizovanie jednotného európskeho hospodárstva alebo plán vytvorenia dvoch, prípadne troch hospodárskych oblastí v Európe, je hľadaním foriem pre vytvorenie samostatných hospodárskych celkov, ktoré by umožnili také racionálne usporiadanie vzájomných hospodárskych vzťahov, pri ktorom by sa vytvoril predpoklad k optimálnemu využitiu všetkých prírodných podmienok výroby v prospech hospodárskeho blahobyt tých národov, ktoré sú na tomto priestore usadené.“
       Uvedením tohto – a možno by bolo dokladať ďalšie – citátu chcem zvýrazniť to, že poznatky slovenských ekonómov boli skutočne krôčikmi na dlhej nekončiacej sa ceste za hľadaním odpovede na otázku, ako funguje ekonomický systém.

      Z úvodného vystúpenia prof. PhDr. Ivana Laluhu, PhD:
     
Myšlienka napísať túto publikácia sa zrodila vtedy, keď sme si uvedomili, že sa blíži 70. výročie Ekonomickej univerzity. V knihe je okolo päťdesiat ľudí, ktorí písali o niekom, alebo sa o nich písalo. Keď si ju prelistujete, odvíja sa pred vami celý sled historických udalostí za sedemdesiat rokov rozvoja Slovenska a slovenskej spoločnosti a pôsobenie školy v kontexte tohto vývoja. Preto tam nájdeme obdobia, ktoré sú plusové, ale aj obdobia, ktoré sú mínusové. Jedno z poučení z týchto dejín Ekonomickej univerzity je v tom, že žiť v spoločnosti nielen človeku, ale ani inštitúcii nie je možné, aby istým spôsobom neboli od tejto spoločnosti závislý. Ide však o mieru závislosti a o spôsob vyjadrenia tejto závislosti... Z týchto sedemdesiatich rokov tiež vyplýva, že najväčšie úspechy mala univerzita vtedy, keď sa jej podarilo zachovať si istú autonómiu, istú svojprávnosť vo vzťahu k vonkajším nezávislým premenným, teda najmä k politickému systému.
      Ekonomická univerzita prešla niekoľkými vývojovými etapami, ale aj generačnými zlomami. Samotný vznik školy v roku 1940 vyvoláva otázniky. Kto stál za jej vznikom? Veď tu bol slovenský štát Jozefa Tisa. Kto stál za týmto vznikom? Privítal ho režim? Nie, naopak, režim dosť hnevlivo napadol túto vysokú školu z toho titulu, že na nej pôsobilo niekoľko českých profesorov. Napriek tomu si škola, vtedy Vysoká škola obchodná, zachovala svoju tvár a z roka na rok naberala na intenzite, čo sa týka rozširovania počtu poslucháčov aj predmetov, ktoré sa vyučovali.
      Z osobnej skúsenosti viem, že veľa prvých absolventov tejto školy boli ľudia z vidieka. Bola to skupina študentov, ktorí boli zo sedliackych gazdovstiev. Čiže ak bol slovenský sedliak trochu kultivovaný, tak dal syna vyštudovať, aby mu to gazdovstvo viedol. Tí sa potom uplatnili v obilných spoločnostiach a pod. Chcem povedať to, že premena slovenského vidieka a začiatky rozvoja priemyslu boli prvou všeobecnou požiadavkou na vznik Vysokej školy obchodnej.
      Vysoko si ceníme generáciu zakladateľov školy, ktorí potom zohrali výraznú úlohu v Povstaní, pretože pripravili ekonomické podložie SNP, to bol Karvaš a mnohí iní.
Druhá taká významná generácia už znamená zrýchlené tempo industrializácie, bola to generácia, ktorá sa nakoniec prezentovala ako federalisti v širšom slova zmysle. To bolo obdobie nielen šesťdesiateho ôsmeho roku, ale od začiatku šesťdesiatych rokov, keď sa už začína nielen renesancia ekonomickej vedy, aspoň čiastočná, ale aj renesancia príbuzných odborov, ktoré sa na univerzite vtedy vyučovali. Ekonomická veda sa vtedy po prvý raz pokúsila prelomiť dogmatické tabu, dostať sa z toho zovretia. Prvý raz ekonómovia už v šesťdesiatych rokoch nastoľujú, pravdaže v takom embryonálnom štádiu, vzťah plán a trh, alebo podnikové rady...
 

Anotácia publikácie

Knihu vydala najvýznamnejšia a najstaršia škola pripravujúca na Slovensku odborníkov pre hospodársku prax – Ekonomická univerzita v Bratislave – pri príležitosti 70. výročia svojho založenia knihu. Na prezentácii publikácie rektor univerzity prof. Rudof Sivák uviedol: „Vydaním tejto knihy plní univerzita svoje poslanie tak vo vzťahu k histórii i budúcnosti. Boli to totiž ekonómovia, ktorých vychovala naša alma mater, ktorí formovali vývoj ekonomickej vedy na Slovensku. Boli to naši absolventi, z ktorých myšlienok vychádzali aj ekonomické reformy po roku 1990. A rovnako, absolventi univerzity majú veľký vplyv na vývoj spoločnosti aj v súčasnosti.“
      Kniha obsahuje nielen spomienky rektorov univerzity na jej minulosť, ale predstavuje aj propredných ekonómov, ktorých škola počas svojej existencie pripravila. Prístupy mnohých sú aktuálne aj dnes. „Už zakladateľ predchodcu súčasnej Ekonomickej univerzity, Vysokej školy obchodnej, Imrich Karvaš sa zamýšľal nad témami, ktoré rieši aj moderná ekonomická veda, napríklad nad existenciou spoločného európskeho hospodárskeho priestoru a podmienkami, na základe ktorých by mal fungovať. V histórii univerzity nájdeme aj významných pedagógov, ktorí sa už pred 40 rokmi venovali mechanizmom, ktoré stáli napríklad za vznikom nedávnej finančnej krízy. A aj o nich a mnohých iných je táto kniha,“ povedal šéf redakčného kolektívu prof. Jaroslav Husár.
      „Táto kniha je výnimočná práve spomienkami konkrétnych ľudí, na ktorých je postavená. Obsahuje tak informácie, ktoré sa nedajú nájsť v archívoch a nepísali o nich ani dobové noviny,“ uzavrel spoluautor knihy prof. Ivan Laluha.

SPRINT 2 s.r.o. 2012, 332 strán

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
31. júl 2012, 16:47
len som zvedavý, či páni profesori zaspomínali aj na "revolučné" dni na prelome rokov 1989/1990, keď vyhadzovali zo školy ďalších profesorov, docentov a asistentov. Najmä za asistencie prof. Sedláka ako predsedu samozvaného pätčlenného výboru. Prof. Petrenka prijal nevďačnú úlohu rektora VŠ v tom čase a dostal za úlohu odpratať niektorých ľudí. Profesor aj zo mňa chcel urobiť pracovníka účtarne, tak som radšej odišiel do kníhkupectva.

Nehovorím to s nenávisťou, práve naopak, prof. Petrenku mám celkom rád, je to dobrý človek. Len prijal funkciu v nesprávnom čase. Podobne si myslím, že sme si dobre porozumeli aj s prof. Sedlákom, myslím, že tento inteligentný človek zbytočne zohral negatívnu úlohu v dejinách Ekonomickej univezity.

Hovorím to len preto, že história sa vyrovnala. A vytýkať dnes normalizáciu mi pripadá čudesné, ak sa po r. 1989 vyhadzovalo bez toho, aby dotyční ľudia mali istotu nejakého zamestnania, ako to bolo v socializme. Zopár ľudí zomrelo, docenti robili strážnikov, nádejný mladý filozof Janko robil v kotolni, neskôr zomrel. Niektorí robili obchodníkov. Dobrý človek Robert, veriaci kresťan, ktorý učil marxistickú filozofiu a nikto ho zato nevyhodil, bol presunutý do výskumu. Jeho srdce však v r. 1995 nevydržalo nápor novej slobody a kresťanskej lásky.

Aj toto patrí k dejinám Ekonomickej univerzity. Nehovorím to s nenávisťou, ale kvôli tomu, že tzv. demokratická ľavica rada moralizuje. Aj keď diskutujeme o koncepcii novej spoločnosti. Z morálneho hľadiska ťažko možno vytýkať niečo normalizácii, ak tento proces kádrovania bol oveľa krutejší. Myslím, že preto treba byť vecný. Ja som sa prepracoval napriek takýmto udalostiam ku koncepcii pluralitnej spoločnosti, je toho schopná aj tzv. demokratická ľavica?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
01. august 2012, 05:42
Aby som nebol zle pochopený, neznižujem tým prínos Ekonomickej univerzity, naopak cením si ho, aj ja jej vďačím za veľa.

Len by sme mali históriu vnímať komplexne a dokázať sa z nej naozaj poučiť. Uvedený proces sa nedotýkal len jej, ale bol prevádzaný plošne v celej spoločnosti. Niekde možno kultivovane, niekde možno hrubo, kde niektorí ľudia odvádzali veľkú nadprácu. Najhoršie to bolo tam, kde sa namiesto odborných kritérií používali ideologické a vyhadzovali sa z práce odborníci len pre ich stranícku príslušnosť, alebo jednoducho preto, že boli riadiacimi pracovníkmi pred novembrom.

Subjektivizmus je zlým radcom. Preto by sme mali mať nad dejinami určitý nadhľad a prevádzať zmeny tak, aby ich prijali takmer všetci ľudia, aby boli všetci vtiahnutí pozitívne do procesu zmien a nevytvárať si nových nepriateľov. Pokiaľ k takémuto chápaniu revolučných zmien nedospejeme, nemožno hovoriť ani o vytvorení kultivovanejšej spoločnosti a ani demokratickej spoločnosti.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984