Dokedy ešte bude tučný kocúr odolávať?

všimni si, že developeri ďalej "stavajú", hoci na to nemajú ani zdroje ani odbyt. Nič iné nevedia. Aj v tej Tvojej analógii sa mi zdá dôležitejšie "stavanie" ako zmysel/účel stavania. Skutočne je "trvalý rast" ( rouzumej zisku, HDP, ekonomiky) zmyslom civilizácie?

Asi si ma oslovil, tak reagujem na tú skúsenosť so založením družstva:
Sám píšeš, že to bolo krátko po prevrate - teda rok, dva, tri? Bolo to obdobie "výchovy" k demokracii a podnikaniu, všetci sme boli "prevychovávaní" strihaním kupónov v kupónových knižkách a ešte vtedy nik netušil, kam to povedie. Všetci boli psychicky ovplyvnení "úspechmi" bývalých kolegov-zemstnancov, ktorí si "vybrali vkladné knižky zo sporiteľne", kúpili prevádzku v tzv.malej privatizácii a bohatli. Alebo zazávideli šéfom, ktorí "kdesi vykopali doláre" a odkúpili si časť podniku či založili eseró a do rána z nich boli vážení majitelia, viď Jozef Marhuľa Karol Martinka a ďalší.
"Ci boha", hovorili sme si, "a čo sme horší?" - a hromadne sme zakladali eseróčky, dokonca i družstvá ( menší vstupný kapitál) a každý sa pokúšal bohatnúť v tom "klondajku" deväťdesiatych rokov.

Ešte aj ctení ľavicoví straníci v KSS a SDĽ podnikali, nik si nevedel predstaviť napríklad také vydávanie časopisu Nové Slovo inak, ako cez eseróčku ( a doplatili na to - rovnako ako veľmi ľavicové "Súvislosti" ešte takmer o desať rokov neskôr.)
Som ekonóm a pritom tvrdím, že nie všetky aktivity sa dajú prevádzkovať podnikateľskou formou.Žiaľ, prišli na to skôr a viac pravicové občianske združenia než ľavičiari.

Ale to bolo!
Rok 2008 všetko zmenil, po troch-štyroch rokoch ľudia zistili, že zbohatnúť v kapitalizme sa "poctivo" nedá a odhalil sa vštok ten hnoj fiškálneho kapitalizmu a korupčníctva.
Zmýšľanie ľudí sa zmenilo, Juraj. Dnes ľudia konečne pochopili, že obživu nájdu iba tak, že sa spoja a začnú pracovať, pracovať síce na trhu, ale kontrolovať si sami svoje príjmy a výdavky a deliť sa. Lenže na rozdiel od latinoamerických krajín, dokonca od západoeurópskych komunít, od severanov v Škandinávii či dokonca i od Američanov po roku 2011 po hnutí OWS, u nás stále pretrváva ten strach- čo s nami urobí vláda, ak sme družstvo? AKo sa na nás budú dívať zákazníci? Budeme na smiech? Budeme považovaní za exotov?

Iba v tom je problém. A čudujem sa napríklad obecným samosprávam, že trpia podnikavcov predávajúcich z korby auta z Poľska a neumožnia založiť obecný družstevný konzum, ktorý by napríklad mohol zásobovať raz týždenne celú obec.
Alebo je to stále tak, že však načo, skočíme do hypermarketu? Alebo počkáme, kým si z bakšišov od "predajcov z korby" kúpi starosta nové auto?

Je čas začať.

Peter, považujem skutočné sociálne zákonitosti za objektívne pôsobiace. Proste rastlinný biotop potrebujúci zmokrenie sa vytvorí na mokradi, ak tam vznikne. Neuchytia sa tam borovice ale paprade, hoci nálet semien bude rovnaký. A naopak na pieskovej dune Ti papraď nevyrastie, ak tam aj vysypeš kýbel odrezkov...Preto som pri jednom osobnom rozhovore avizoval, že veľkú šancu má vytvorenie družstevných veľkoobchodov. Obávam sa však, že poľnohospodárstvo sa vyvýja smerom k feudálnym lénnym pánom, ktorí intenzifikujú výrobu moderným nevoľníctvom. Rovnako tak som istý čas videl nádejne bytové družstevníctvo. Ale nič také nevzniklo, proste borovice v mokradi nevyrástli. A k tomu posunu: zväzácke "správanie", je Inga, iné, tú skalickú vlastnosť "aj šibenice sú enem pro našince" formuje práve pseudoliberálny kapitalizmus. A musím povedať, že onen zväzácky prívlastok sa ma hlboko dotkol: nie preto,že by som nevedel o jednotlivcoch, ktorí by ho oprávňovali, ale preto, že som poznal tisíce, ktorí ho svojím entuziazmom a poctivosťou popierali. Viete napríklad, že pionierski pracovníci doteraz udržali pioniersku organizáciu. Ak neviete pred takými ľuďmi smeknúť, nuž nechajte si kalap na hlave. Ja - hoci som vyrastal v typickej malomeštiackej rodine a videl som dvojakú morálku bigotne veriacich, by som nikdy neskĺzol k zovšeobecneniu, že všetci veriaci sú pokrytci... Peter, bohužiaľ, nezdieľam ono optimistické videnie, že by si ľudia už osvojili potrebu riešiť svoje ekonomické zaistenie inak, ako podľa nanútených pravidiel. Preto sa mi veľmi páči Blahova koncentrácia na otázky spravodlivosti. nechcem robiť hlboký sociopsychologický exkurz, ale... Nie je automatická rovnica bieda= pochopenie družstevníctva. Skús najať na výkop partiu Cigáňov a povedz im, že najlepší dostane o 50% viac ako najhorší kopáč. Po chvíli ich nájdeš navzájom porezaných na nedotknutej zemi. V deviatich z desiatich prípadov sa nedohodnú. Družstevníctvo musí byť spoločensky podporované a chránené inak ho asi skôr, než sa statene produktívnym rozloží ľudská chamtivosť a ambicióznosť...

Hoci som sa dostal do podozrenia, že som "indeterminista" ma práve postoj Ingy trápi ( nepokorila, iba trocha urazila - nespravodlivo- ľudí, ktorých nepozná). Moje základné delenie je podľa mne blízkeho J.S.Leca: " ...s hlupákmi sa nehádaj, ľudia si vás budú pliesť!" Zaujíma ma ako tak erudovaný a vzdelaný diskutér môže skĺznuť do prvoplánového, floskulového výkriku. Vidím za tým hlbokú traumu a je mi to ľúto. Nemám "žiadne nevybavené politické účty" : politika je hra bez pravidiel a nikdy som neočakával, že sa jej výsledky dajú revidovať. To, že niekdo zneužije moju kritiku je riziko, ktoré prijímam, no nemôže to skriviť/deformovať môj pohľad, kritické poznámky nerobím pre nich, ale pre tých, ktorým môžu poslúžiť pre zamyslenie sa a dokážu sa z nich poučiť pre lepšie rozhodnutia. Neexistuje absolútne správne rozhodnutie, iba kvalifikované ( so znalosťou pozitív a negatív) a nekvalifikované: na základe emócie, subjektívneho zaľúbenia si či inej redukcie reality... Floskule vyslovené, verím, v emocionálnom kŕči mi však nebránia nepranierovať víťazstvá dosiahnuté flagrantných porušením všeobecne prijatých princípov alebo vlastných deklarácií. Ako príklad: predsa nemohol Široký s Weissom vylúčiť G. Husáka ( po druhý krát?!?) pre "poškodzovanie" záujmov komunistickej strany a vzápätí deklarovať svoju "nekomunistickú" orientáciu... Neviem ani o žiadnej dohode z ´93-ého, z princípu neverím politickým dohodám a neuzatváram ich. Mám "dlhý" politický život a sám som nie raz zlyhal, no snahu objektívne hodnotiť porážky a víťazstvá som - dúfam- nestratil. Veľakrát som šiel do vopred prehraných zápasov: kto- ak nie Ty, kedy - ak nie teraz. Nedá sa donekonečna vyčkávať, treba vedieť prehrávať, aby človek vedel uniesť víťazstvo. Hrozím "víťaznych" typov...

Môj predošlý príspevok ale smeroval k praktickým stránkam uskutočnenia tu spomenutých ideí. Prečo sa propagátori zamestnaneckých podnikov nepokúsia priamo realizovať svoje idey v praxi? Mám trochu dojem, že sa očakáva všeobecný nástup týmto smerom. Lenže dnes je tu skutočne pluralitná doba, doba sociodiverzity a ťažko možno očakávať, že všetci ľudia sa vrhnú jedným smerom. Skôr vedľa seba sa budú vyvíjať rôzne formy vlastníctva, rôzne spôsoby života. Ktoré sa musia naučiť žiť vedľa seba a dokázať túto rozmanitosť pochopiť ako príležitosť pre deľbu práce medzi rôzne orientovanými ľuďmi a tým aj vyššiu efektívnosť ľudskej činnosti.

Podľa mňa treba robiť pokusy skupinovo, nie celospoločensky. Ale dnes je relatívne najpriaznivejšia aj celospoločenská situácia (teda v rámci kapitalizmu), keďže pri moci je Smer, ktorý by mohol poskytnúť politickú a legislatívnu podporu tomuto smerovaniu. S finančnou to bude asi skromnejšie, krízový stav to veľmi nedovolí, ale pri ekonomických prepočtoch (ktoré by mohol robiť napr. Ekonomický ústav SAV), by to nakoniec nemuselo byť ani finančne, zamestnanecky stratové.

Na webe Slova by sa mohla rozprúdiť praktická diskusia týmto smerom. Propagátori myšlienky by ju mohli vyvolať aj uverejnením zo dvoch, troch článkov na túto tému, v ktorých by objasnili podstatu myšlienky, príklady jej praktickej realizácie, ale aj jej problémy a aké podmienky si vyžaduje. V druhom rade by sa mohlo previesť zisťovanie záujmu o takúto formu práce medzi čitateľmi Slova (aj vo svojom okolí, u tých, ktorí nečítajú Slovo), výber okruhov činností, kde by to išlo, navrhnutie konkrétnych zamestnaneckých podnikov.
Ja osobne nie som absolútnym stúpencom zamestnaneckých firiem, pretože vidím aj ich obmedzený dosah efektívnosti, ale osobne si viem predstaviť, žeby som sa zapojil. A vedel by som aj vytypovať okruh činností, kde by to možno išlo. Takže jedného pracovníka by ste už mali

Myslím, žeby sa mohol urobiť aj pokus spájať jednotlivých podnikateľov, živnostníkov do skupín, alebo skôr ich zastrešovať spoločnou organizáciou, ktorá by za nich uskutočňovala a zefektívňovala ich správne, ekonomické, obchodné činnosti. Najmä u malých agrofariem, ktoré sa ťažko presadzujú voči veľkým obchodným reťazcom.

Niekto ďalší by mohol pripraviť legislatívny prehľad, nápomocný v tomto smere. Alebo aké zákony by bolo potrebné prijať, predložiť ich ako návrhy Smeru.

Každý pokus, aj neúspešný, je dobrý, pretože ukáže, kde sú problémy, ktoré treba aj teoreticky doriešiť.

Ale veď ak tu v článku písal Ľuboš Blaho o ekonomickej démokracii, písaô presne i o tomto, nevidím v tom rozpor.
Dokonca stále platí moja výzva tunajším ľavičiarom na webe Slova :

Poďme, založme to družstvo. Stačí, aby nás bolo päť osôb, aby sme si podali ruky na Gunduličovej 12 v Klube N.Slova a predmet činnosti - čokoľvek, dôležité je založiť si listiny, podpísať, vytvoriť aspoň medzi sebnou predstavu, čo chce naša organizácia robiť a ako zarobí a viesť ekonomickú evidenciu.Nič ťažkého ani pre stredoškolského asolventa školy. Lenže, naposledy& to tu zháčil Juraj, potom bola veľká neplodná diskusia - a stále nič...

Ja som teraz v Trenčíne a medzitým som spravil tržbu firme, kde som zamestnancom, za 8O tis Eur na export, tak neviem, čo sa toho mám vzdať a ísť teraz "robiť družstvo", keď sa nenájde päť ochotných?

ale z poznatkov, ktoré mám a bežne sa s nimi stretávam, by som načrtol nasledujúci okruh východísk a problémov. Čo je známe, dobre prepracované, možno ma opraviť, usmerniť, nenahnevám sa, bude to užitočné aj pre ďalších, ktorí sa tomu nejako hlbšie nevenujú, ale vedeli by sa aj zapojiť.

1. Filozofia zamestnaneckých podnikov

- Literatúra, články, zdroje. Sústreďovanie na jednom webe.
- Zahraničné skúsenosti, fungujúce zahraničné zamestnanecké podniky.
- Formovanie slovenskej koncepcie, s ohľadom na slovenské špecifiká

2. Existujúca slovenská legislatíva

- potrebná legislatíva, návrhy

3. Politická, organizačná, finančná podpora

4. Vytipovanie okruhov činnosti, možných podnikov na prevzatie

5. Okruh záujemcov

6. Založenie slovenskej spoločnosti pre zamestnanecké vlastníctvo

Sústreďovanie poznatkov, návrhov, koncepcií, skúseností, na jednom webe.

Tejto problematike sa asi najviac venuje Utopia.sk, preto si myslím, že to treba rešpektovať a sústreďovať poznatkový i praktický proces na tomto webe. Samozrejme, ak s tým súhlasí jej kolektív. Je však možné pracovať aj na viacerých bázach, s ohľadom na niektoré odlišné pohľady, ktoré by sa navzájom rešpektovali a spolupracovali. Teda pracovať na báze Utopia.sk, Noveslovo.sk, kss.sk, neviem na koho som ešte zabudol, alebo aj špecializovanom webe na túto tematiku.

Filozofia zamestnaneckých podnikov vo všeobecnej rovine je známa, najmä zo zahraničných zdrojov a skúseností.
Myslím, že ju však treba dopracovať s ohľadom na súčasné potreby ľudí, súčasný stav vývoja spoločnosti a najmä slovenské špecifiká. Zrejme to bráni jej širšiemu praktickému uplatneniu, že sa o nej veľa hovorí, ale málo uplatňuje.

Dopracovať ju v smere heteroalternatívy, alebo sociodiverzity. Trochu (nehovorím, že úplne) poznám zmýšľanie mojich kamarátov anarchistov. Hovorím to vecne, bez urážania, je potrebné poznať aj iné postoje svojich partnerov, rešpektovať ich, a uvažovať v rámci rôznych postojov o efektívnej deľbe práce. Ľudia s rôznymi dispozíciami sa hodia na rôzne úlohy a tak môžu tvoriť spolu ucelený, životaschopný kolektív.

Diskutoval som s kamarátmi zo Zaježovej o formovaní komunít. Nejako sa mi nezdalo, že sa sústredili len na založenie jednej komunity (posadáme si všetci ako sestry a bratia do kruhu a všetci budeme voči sebe otvorení). Hovoril som, že životaschopnejšie, aj keď určite v praxi náročnejšie by bolo od začiatku formovať zo 3 ? 5 komunít, aby sa ľudia mohli slobodnejšie začleniť podľa svojich aj špecifických potrieb. Nacpať všetkých do jedného kruhu, aby sa tvárili, že sú bratia, asi v praxi nebude fungovať najlepšie, vydrží len do určitého času. Tak to aj bolo, prvotná komunita sa prirodzene rozpadla na viacero skupín, niektorí ľudia odišli.

Ešte jedna moja skúsenosť s formovaním komunity. Za prítomnosti dvoch ľudí zo Zaježovej sme sedeli v jednom parku, v kruhu, s pokusom vyskúšať si taký komunitný proces. Ľudia sa mali vyjadrovať k navrhovaným otázkam. Sprvu všetko fungovalo, potom sa však reč zvrtla na vieru, zo dvaja tam vyslovili ostré poznámky na adresu neveriacich. Ja som neveriaci, ale rešpektujem veriacich, nemám žiadnu potrebu zasahovať do viery, niekoho obracať na môj svetonázor, preto ani nemám nejakú potrebu vyjadrovať sa k protirečeniam medzi veriacimi a neveriacimi, jednoducho sa mi ich nechce riešiť, lebo sa sústreďujem na riešenie iných vecí. Preto keď sa zvrtne reč týmto smerom, stanem sa pasívnym poslucháčom, ktorý si vypočuje stanoviská, ale necíti potrebu do toho nejako zasahovať. Lenže tu sa na mňa hneď osopili zo dvaja ľudia, prečo sa nechcem vyjadrovať k téme, prečo nechcem byť otvorený. Hovorím, že nejako necítim potrebu vyjadrovať sa k tejto téme, že mi vyhovuje počúvať a ani neviem, čo by som múdre povedal, a hovoriť len preto, aby som niečo hovoril, sa mi nezdá najrozumnejšie. Mesiac boli na mňa niektorí nahnevaní, vraj som rozbil komunitu. Myslím ale že práve táto snaha vtesnať rôznych ľudí do jednej komunity sestier a bratov bráni širšiemu praktickému uplatňovaniu aj idei zamestnaneckých podnikov. Ľudia síce spočiatku v prvotnom nadšení za spoločný cieľ utlmia svoje rozmanité postoje, ale tie sa časom prirodzene prejavia a rozbijú komunitu.

Silná individualizácia ľudí dnes vedie skôr k snahe osamostatniť sa ako podnikateľ, živnostník, a nezaraďovať sa do nejakého kolektívu.
Preto je lepšie už dopredu celý tento proces viesť tak, aby rôznosť postojov neviedla k nedôvere a nepriateľstvu, ale k rešpektovaniu rozmanitosti a premyslenej deľbe práce.

Ukážem to na mojich skúsenostiach s turistickou (ale aj cykloturistickou, atď.) partiou. Je mnohočlenná a jej členovia sa zúčastňujú iba tých akcií, ktoré im vyhovujú. Teda žiadne nútenie, že sa musíš zúčastniť niečoho, čo Ti nevyhovuje (prirovnávam k mojej účasti na sedení a povinnosti hovoriť ku každej téme). Ak ideme na turistiku o týždeň do Vysokých Tatier, tak nás pôjde asi 12 ? 14. A táto skupina sa bude deliť ešte na menšie skupiny, pohodových turistov, ktorí sa budú túlať len okolo chaty, turistov na kratšie túry a náročnejších turistov. Teda žiadne heslo Netrhať kolektív, práve naopak, ja presadzujem jeho roztrhanie na menšie skupinky. Aby si mohli voliť svoju túru, svoje tempo, svoj program. A večer sa zídeme na chate ako celok a je veselo. Raz sa stalo, že sa bezo mňa presadilo heslo Netrhať partiu. A tak pomalí nadávali na rýchlych, kam sa ponáhľajú. Ak však máš za cieľ nejaký štít, musíš mať určité tempo. Pomalí však chceli prinútiť rýchlych, aby na to kašlali a tiež sa len prešli po nejaký bod a potom sa vrátili. Rýchli nadávali pomalým, prečo si nepohnú, boli nervózni, že plánované časy sa predlžujú. A tak prišli domov všetci pohádaní, dva týždne sa nerozprávali.

Peter, preto zrejme nebude stačiť 5 ľudí na založenie zamestnaneckého družstva. Ani keď budú najlepší priatelia. Predpokladám, žeby sa naozaj rýchlo pohádali. Pretože tak ako na turistickej akcii, priateľstvo neodstráni to, že majú rôzne dispozície, potreby, rôzne budú vidieť zmysel zamestnaneckého podniku. Ja osobne by som navrhoval získať čo najviac záujemcov, 50 ? 100, zistiť ich smerovanie, záujmy, predpoklady a utriasť ich do viacerých družstiev, tak aby si jednak ideovo, povahovo sedeli, ale zároveň tvorili ucelený kolektív aj z hľadiska deľby práce.

A myslím si, že by nebolo vôbec na škodu, ak by sa tejto téme venovali rôzne skupiny aj rôzne weby, s rôznymi postojmi. Ale s tým, žeby sa navzájom rešpektovali a spolupracovali, vymieňali si skúsenosti. Záujemcovia by si mohli vybrať z viacerých alternatív pre seba vyhovujúci postoj, čo by pomáhalo k ich plnému zapojeniu sa do ich činnosti.

Záujemcovia, členovia

Ako vyplynulo už z predošlého, pre fungovanie by bolo vhodné získať viac ľudí ako 5, aby sa mohli utriasť do vhodných kolektívov. Niekto by mal viest evidenciu záujemcov, ktorí už môžu začať spolupracovať a ujasňovať si praktické problémy s utvorením už konkrétneho podniku.

Ako som čítal, máte vytvorenú aj pracovnú skupinu k týmto otázkam. To znamená, že sú tu a prví záujemcovia. A táto skupina by mohla viesť aj zoznam záujemcov. Bolo by dobré uverejniť kontakt na ňu, aby sa mohli hlásiť ďalší.
Zrejme kolektív Utopia.sk, ak je ochotný spolupracovať, má tiež svojich záujemcov.
Síce na stránkach Slova si s Ingou skáčeme do vlasov, ale keďže tak silno propaguje zamestnanecké podniky, nemala by chýbať v tomto procese. Inga, súhlasíte? Práve preto treba viac ľudí, aby sa ľudia, ktorí si osobne až tak nesadli, mohli utriasť do rôznych skupín. Ktoré by sa navzájom rešpektovali a spolupracovali by.