Dokedy ešte bude tučný kocúr odolávať?
V britskom neoliberálnom časopise The Economist sa tento týždeň objavila pozoruhodná ilustrácia. Ide o kreslený príbeh, ktorý má dva diely. Prvý diel ukazuje tučného, rozšafného kocúra vo fraku a s cylindrom. Kocúr symbolizuje - kapitalizmus. Áno, ja viem, toto slovo sa na Slovensku nepoužíva, lebo vás okamžite označia za komunistu. Ale „komunisti“ z The Economist toto slovo použili, tak to risknime aj my. Kocúr na spomínanom obrázku stojí na súde a je obvinený z toho, že nedokáže zabezpečiť živobytie ľudí. Aká je tvoja obhajoba? - smeruje otázka na kapitalizmus. Kocúr spokojne mlčí a fajčí cigaru.
Rozuzlenie príbehu je na druhom obrázku. Za kocúrom je veľká klietka, v ktorej sú zatvorené rozzúrené šelmy a derú sa von. Na klietke je popiska: komunizmus, feudalizmus, socializmus. Kocúr s poukazom na nebezpečné šelmy úsečne odpovedá na položenú otázku: „Ja som relatívne krotký.“ Pointa je napriek snahe autorov kresleného príbehu zarážajúca: jediné, čo sa dá dnes povedať na obhajobu kapitalizmu, je to, že alternatívy by boli ešte nebezpečnejšie, ako je on sám. Inými slovami: vraj niet lepších alternatív.
Alternatívy existujú
Kedysi sa režimoví ideológovia snažili viac. Vymýšľali ideologické schémy, podľa ktorých bol kapitalizmus morálnejší, efektívnejší, stabilnejší, spravodlivejší, slobodnejší atď., proste najlepší na svete. Hovorilo sa o ľudskej prirodzenosti, o dokonalom poriadku, o slobode, o blahobyte. Čo z toho ostalo po pár rokoch krízy? Odpoveď, že kapitalizmus síce ohrozuje živobytie más, ale aj tak predstavuje menšie zlo v porovnaní so svojimi historickými alternatívami. Aby sme to pochopili, podobá sa to argumentácii nacistov v 30. rokoch v Nemecku: fašizmus bol podľa nich riešením na to, ako zastaviť boľševikov, či ako pripustiť návrat chaotickej weimarskej demokracie. Odrazu nejde o slobodu, o prosperitu, ani o spravodlivosť. Celá obhajoba kapitalizmu sa zužuje na to, že nemá alternatívu. Rozhodne zaujímavý posun v diskusii!
Už aj apologéti kapitalizmu pochopili, že kapitalizmus je arogantný a nebezpečný systém, ktorý ohrozuje životnú úroveň väčšiny obyvateľstva. Akurát im chýba alternatíva, tak kapitalizmus naďalej zaťato obhajujú. Pritom alternatív je veľa. Reformisti môžu uvažovať nad tým, ako z odpudivého kocúra urobiť zaliečavú mačičku (model kapitalistického sociálneho štátu na globálnej úrovni, ako navrhuje napríklad Joseph Stiglitz). Hovorí sa aj o celkom nových „zvieratkách“: ľavičiari majú k dispozícii projekty ekonomickej demokracie, siahajúce od participatívnych rozpočtov až po výrobnú samosprávu a kooperatívne vlastníctvo. Anarchisti hovoria o samosprávnych komúnach, environmentalisti o zastavení paradigmy rastu, socialisti o radikálnom prerozdelení bohatstva, neomarxisti o trhovom socializme, o neziskovej ekonomike, o participatívnej ekonomike, o dekomodifikácii atď. Že utópie? Že je to nemožné? Že je to nerealistické?
Buďme realisti, žiadajme nemožné!
Vráťme sa k známemu sloganu študentskej revolty na západe z roku 1968: „Buďme realisti, žiadajme nemožné!“ Zmysel týchto slov môžeme nájsť v diele Herberta Marcusa, ktorý o alternatívnych projektoch voči kapitalizmu poznamenáva: „Nerealistické znenie týchto tvrdení nie je dané ich utopickým charakterom, ale veľkosťou síl, ktoré bránia ich realizácii.“ Inými slovami: alternatívy existujú, len niekomu natoľko nevyhovujú, že robí všetko preto, aby nedostali priestor. Problémom nie je nemožnosť ich uskutočnenia, ale mocenská prevaha tých, ktorí bránia ich uskutočneniu.
Príbeh o kocúrovi však ukazuje, že celá kedysi prepracovaná obhajoba kapitalizmu sa zredukovala na to, že nie sú alternatívy. A to na dlhodobú obranu naozaj nestačí. Takáto chabá obhajoba celkom isto nedokáže utlmiť protestujúce masy ľudí od Madridu až po Rejkjavík, od Porto Alegre až po New York. Pretože práve v zápasoch proti nespravodlivosti systému sa tvoria základy systému nového. V požiadavkách za viac participácie, solidarity, prerozdelenia a zdieľania sa skrýva zárodok niečoho nového. Strašenie rozzúrenými šelmami v klietke už viac nezaberá. Pretože kocúr z obrázku v The Economist sa už dávno premenil na nemilosrdného predátora, ktorý ľuďom nedokáže už nič pozitívne ponúknuť. Ale na tom sa už očividne zhodneme aj s tými zorientovanejšími ideológmi kapitalizmu. Čiže zostáva zodpovedať poslednú otázku: ktorá z alternatív zvíťazí? A dokedy ešte bude tučný kocúr odolávať?
Kresba: The Economist - detail
Kresba v origináli na KAL´s cartoon 21. júl 2012
Reagujte na článok
Komentáre
Už dávnejšie som napísal k pluralite vlastníckych foriem blog.
Forma vlastníctva by sa mala odvodzovať od schopnosti efektívne rozhodovať o svojom vlstníctve a jeho sociálnych, ekologických, politických dôsledkoch a nákladoch, a tá je pre rôzne veľkosti a druhy podnikov rôzna. Riešením je preto utvoriť rôzne úrovne vlastníctva, globálne, štátne, regionálne, miestne, obecné, družstevné, kolektívne, rodinné, súkromné, ap.
Nevidím problém v tom, aby malé podniky boli súkromné, alebo aj stredne veľké vlastnené zamestnancami. Lenže zamestnanci budú mať svoje individuálne, a úzko kolektívne záujmy a od určitej úrovne zložitosti, napr. na regionálnej úrovni už nebudú schopní zohľadňovať sociálne a ekologické dopady, pretože by to znižovalo ich zisk, išlo na úkor ich záujmov. Preto by už podnik regionálneho významu mal byť v regionálnom vlastníctve, podniky celoštátneho významu (ktorým dnes hovoríme strategické podniky) v národnoštátnom vlastníctve a podniky globálneho charakteru vo vlastníctve globálnej správy. Pretože vo vlastníctve jedného štátu by už nezohľadňovali globálne dôsledky, čo sa stáva aj dnes. Ako by globálny podnik riadili jeho zamestnanci, veď by dochádzalo k stretu ich lokálnych záujmov.
Takže netrvať dogmaticky len na jednej forme vlastníctva, ale pluralitne o viacerých.
********************
Pán Milan prestaňte špekulovať, prečo je "voda mokrá". Je 100% isté a dokázateľné, že sa nejednalo o subjektívne chyby, ale sústavu systémových chýb. Zrútil sa celý systém tzv. reálsocializmu, lebo bol postavených na dosť zlých základoch! Každá reťaz je tak pevná ako jej najslabší článok a každá klemba je tak pevná aký je pevný klenák (ZSSR)!
Švédsko a Finsko fungovali na diametrálne odlišných princípoch v úplne odlišnom systéme, tak sa to tam logický nemohlo prejaviť.
Je úplne zbytočné sa v týchto ruinach prehrabávať! Nech to posúdia historici s dostatočným časovým odstupom na objektívne vedecké skúmanie(cca po viac ako 30 rokoch od dejinnej udalosti).
Samozrejme je, že treba stavať na úplne nových základoch a nešpekulovať, čo by sa dalo zo zrútenej stavby zachrániť. Treba použiť nový stavebný materiál primeraný tejto a najbližšej dobe.
Radikálne ľavicové hnutie ideologický zaostáva za myslením managerov nadnárodných spoločnosti o cca 15-20 rokov. Mali by ste sa zamyslieť nad tým ako tento sklz dohnať a neprehrabávať sa v ruinach starých systémov! Aj keď sa jedná o niekoho "srdcovú záležitosť".
**********************
Lucy asi 3 roky sa o tom permanentne diskutuje. Ak mám byť aspoň trochu uštipačná, tak si spomínam na jedného praopočloveka ktorého opomenovali Lucy. Bol objavený v ľadovci, tak mi ho s vašimi zaostalými názormi pripomínate.
Odporučam vám skôr ako nejakú "osobu" pourážate, sadnúť si na dosť dlho na zadok a prečítať si knihu od autora tohoto článku Späť k Marxovi? Možno ju ešte za nejakých 18-19 eur v lepšom knihkupectve kúpite. (Čím nerobím Ľubovi Blahovi reklamu!)
Tam v tretej časti s názvom Antiakcidentálna teória spravodlivosti kooperatívne vlastníctvo a ekonomickú demokraciu vôbec podrobne rozoberá.
Dokonca máte princíp fungovania zamestnaneckých akcioviek z predvojnovej 1. ČSR republiky v PDF formáte na webe napr. tu:
http://www.cintamani.cz/Bata/knihy/index.html
Stiahnite si jednotlivé knihy a môžete stráviť vzdelávaním zvyšok prázdnin či dovolenky.
Ak to budete dostatočne ovládať, tak sa môžete zapojiť do diskusie a do vtedy neotravujte tu nezmyslami vzduch!
**********************
Juraj plne súhlasím s vašim postojom. Vidím, že ste o niekoľko tried, či levelov s uvažovaním vyššie ako vaši spoludiskutujúci. Dajte mi na vás nejaký kontakt na on-line sociálnu sieť. Rada s vami preberiem veci, ktoré by tu boli len na úrovní hádzanie "periel sviniam", čím nechem nikoho uraziť ani náhodou s bilickým prirovnaním.
Vás však stále mátajú nejaké deformácie, ale to tu nehrá úlohu. Však tie deformácie boli súčasťou učenia sa, robil ich každý z nás. Alebo Ty nie, Inga nie, Jožo nie, ale robil ich nejaký abstraktný človek? V prípade kapitalizmu zrazu vám deformácie a chyby nerobia problém, akceptujete ho ako historickú základňu, z ktorej sa bude vychádzať.
Tým ste však celý proces stavby dejín posunuli dozadu, namiesto toho, aby sme skočili dopredu, ďaleko za socializmus. Však toto je tá najväčšia deformácia, ktorej sa ľavica dopúšťa. A potom sa čuduje, že sa jej nedarí sformulovať nič životaschopné.
Minulosť sa nedá zmeniť, možno ju len akceptovať, poučiť sa z nej. Jedine ona môže byť historickým základom, na ktorom budujem ďalej, ak sa naozaj nechcete pohybovať na čisto utopickej rovine. Ale práve tento bod nie je možné pochopiť bez determinácie. Priznám sa, úplne mi uniká logika toho, že ľavica nie je ochotná akceptovať socializmus (aj s jeho chybami), ako svoj oporný bod, ale je ochotná akceptovať kapitalizmus (aj s jeho chybami) ako svoj oporny bod.
citujem Juraja:
"Len pri nazeraní na konkrétny problém má zmysel diskusia, čo je nemenne použiteľné, čo revidovateľné a čo opakovaním starej chyby."
A tak sa môžeme vrátiť k pôvodnému článku Ľuboša Blahu:
"Tučný kocúr" odoláva už iba kvôli ľavicovej roztrieštenosti, ktorá bráni v konkrétnom podniku, v konkrétnej obci a v konkrétnom štáte definovať podľa prvotných princípov sociálnej spravodlivosti a medzigeneračnej solidarity, čo je alternatívou ku kapitalizmu.
Raz to bude Mondragon - asi v latino-románskych krajinách, raz to bude genossenschaft takého solidárneho typu ako pri stavebnom sporení, ktoré vychádza z tradície nemecko-franskej kultúry, raz to bude kooperativa škandinávskeho typu, možno u nás podnik ako samosprávny kolektív, možno niečo iné, dôležité bude, aby sa konečne siahlo do prerozdeľovacích procesov v ekonomike a jsne sa povedalo, že čo sa vyrobí a predá, to sa spravodlivo rozdelí a žiadny "majiteľ" nedostane "rentu" navyše "za držbu" majetku, takisto si vážim, že Ľuboš už v knihách prepracoval trochu naivistický koncept odmeny za úsilie, aký pôvodne bol v parecone a dá sa s tým konceptom súhlasiť všade v prácach verejného záujmu, že si uvedomíme medzigeneračnú solidaritu a budeme sa ňou riadiť nielen v zdravotníctve a sociálnych službách, ale i pri bežnom spôsobe zamestnávania ľudí - a zrazu pochopíme, že, povedané Vašimi slovami v diskusii, "múry domu môžu byť krivé, poschodia nemusia lícovať na vodováhe", ale je dôležité stavať a zúčastňovať sa už konečne na výstavbe . prestať rečniť.
*************************
Ja sa zásadne nezúčastním a ani principiálne nebudem záčastňovať na budovaní nového tatalitno-komunistického režimu, aby mňa a moje deti prenasledovala neo štb a potom ma ďalšie generácie preklínali!!!
Komunistické ruiny zo zrútenej stavby "realsocializnu" sa kvôli systémovým konštrukčným vadám jednoznačne musia vyviesť bezozbytku na smetište dejín!!!
Ak sa rozhodneme stavať, tak musíme stavať na úplne odlišných základoch úplne novú stavbu, s novými dobovými plánmi s perspektívou aspoň na 50 rokov do predu.
Rozhodne nie rekonštruovať "reálsocialistickú" ruinu, aby z toho bola slumová chatrč! S pristaveným apartmánom pre byrokratickú komunostickú elitu
Ja s latentnými vypočítavými komunistickými oportunistami nechcem mať nič spoločné!
"...uvedomíme medzigeneračnú solidaritu a budeme sa ňou riadiť nielen v zdravotníctve a sociálnych službách, ale i pri bežnom spôsobe zamestnávania ľudí - a zrazu pochopíme, že, povedané Vašimi slovami v diskusii, "múry domu môžu byť krivé, poschodia nemusia lícovať na vodováhe", ale je dôležité stavať " Peter Zajac-Vanka
*****************
Ak už tak PZV zastávate medzigeneračnú solidaritu, tak prečo potom tak vehementne nebojujte v rámci verejnej, či vnútrostraníckej diskusie v Smere ktorého ste členom za zrušenie II. piliera a DSS vôbec? Predsa privatizovanie dôchodkov z 50% zdecimovalo takmer úplne medzigeneračnú solidaritu a vytvorilo priepastnú nerovnosť v dôchodkoch budúcih dôchodcov! Ak si boháči buržuji, ktorí sa nechcú solidarné podieľšať na medzigenerčnej solidarite odkladajú na súkromné účty, tak predsa ostatných pripravujú o medzigeneračnú solidaritu, pretože si miliardu eur musíme každoročne požičiavať pre terajších dôchodcov! Tie dlhy budú musieť splácať naše deti. Takto si predstavujete medzigeneračnú (anti)solidaritu?
Jednokto, odporúčam vám prečítať si knihu od zamestnankyne baťovskej zamestnaneckej akciovky:
http://www.edisk.cz/stahni/29676/Batovsky_system.ZIP_8.47MB.html
Potom už tak ako pravičiar nebudete oslavovať a uznávať Baťu a jeho zamestnanecké akciovky v ČSR a vo svete!
Tam sa dozviete, že Baťa bol skutočný ľavičiar - sociálny demokrat, nie nejaký zapráskaný buržuj, akými sa hmíri predsedníctvo Smeru, ktorý sa vydáva za sociálnu demokraciu, hoci teraz je to už stredopravá buržoázna strana páchajúca privatizáciu Telekomu!
Jednokto prečítajte si taktiež tu:
http://www.zlin.estranky.cz/clanky/p__234_le-m__234_le_-odkazy/boj-o-radnici.html
"Ve volbách ve Zlíně v roce 1919 totiž jasně zvítězili sociální demokraté. Zlínsko tehdy stranicky patřilo do hodonínského kraje, který se v socialistické straně hlásil k marxistické levici. Proto nepřekvapilo, že celá okresní organisace sociálně demokratické strany se někdy ve druhé polovině května 1921 v budově staré zlínské radnice jednomyslně prohlásila za součást ustavené Komunistické strany Československa. Tak sociální demokracie na Zlínsku na určitou dobu zaniká (obnovili ji s Baťovou podporou v červnu roku 1925 s cílem odtrhnout část dělnictva od komunistické strany a tím oslabit její vliv) a Zlín získává v letech 1921-1923 komunistickou správu."
Ak má Smer byť autentickou sociálnou demokraciou, tak prečo sa baťovským SD ich princípom nehlásí?
A práve o to ide, páni, už 23 rokov na Slovensku sa iba pozeráme, ako nám tu niekto asanoval (Havel) a šokovou terapiou porúcal (Klaus) sociálno-ekonomické zriadenie, ktoré dokázalo zabezpečiť povojnovú obnovu krajiny, zvládlo industrializáciu, vyxbudovalo síce ťažký, ale predsa len priemysel, moderné a prosperujúce poľnohospodárstvo so schopnosťou sebestačnosti vo výrobe potravín a potravinovou bezpečnosťou (na rozdiel od dnešnej potravinovej nebezpečnosti), dokázalo postaviť množstvo i keď panelákových, ale predsa len obydlí pre svojich obyvateľov, i ke´d s odretými ušami občiansku vybavenosť, zabezpečilo solídnu zdravotnícku starostlivosť, vzdelávanie i trvalé pracovné istoty.
Ďalšie obdobie iba šomreme, ako nám ideologická neoliberálna pravica zbúrala ten dom "sociálneho štátu" a teraz sa iba potichu prizeráme, ako sa ten Titanik kapitalizmu nakláňa a smeruje do hlbokých vôd, pričom si iba navzájom nadávame do extrémistov a/alebo kolaborantov (že, nick Inga) a nič poriadne nerobíme:
založil niekto z nás to družstvo - stačí predsa päť členov?
vytvoril niekto z nás koncept, ktorý by bolo možné odskúšať, mám chuť povedať, aspoň na sedliackom dvore za zanedbanými humnami?
V tom je ten problém- my sa tu bezprizorne prizeráme ako nám zbúrali dom, odviezli ruiny a dokonca sa tu už i zosúva pôda kapitalizmu, v krajinách BRIC aktívne tvoria novú nekapitalistickú ale trhovú spoločnosť, v samotnej Amerike hnutie Occupy WallStreet vytvorilo živnú pôdu pre vznik rôznych tých malých komunít a družstiev, ale u nás vášnime hlavne o tom, či bola minulosť tak čierna /alebo že bola-nebola a kto je väčší ľavičiar... to je ale dosť málo do histórie, nie, páni?
"A práve o to ide, páni, už 23 rokov na Slovensku sa iba pozeráme, ako nám tu niekto asanoval (Havel) a šokovou terapiou porúcal (Klaus) sociálno-ekonomické zriadenie,..." PZV
*************************
Na dvoch pseudo ľavicových forach sa nič iné nepreberá len kto čo iný zavinil. Raz je to Havel, potom Klaus a nakoniec zlý Mečiar. Chlape spamätajte sa konečne. Od januára 1993 sme samostatný štát, tak nič už nezvaľujte za posledných premrhaných vyše 20 rokov na Klausa a Havla, ale na "grázlov" z vlastnej strany!
Už som unavená z nekonečného opakovania kto za čo môže!!!
Siahnite si na srdce páni smeráci, prečo ste sa ako "judášskí ľavičiari" zúčastnili sprisahania pravicových strán a Weisovej SDĽ, aby ste odstavili Mečiara od koryta!
Bolo to zaoplatené cez britskú konzervatívnu strana z peňazí amerického NED! Kto koľko dostal, aby sa vytvorila protimečiarovská koalícia je na stránke:
http://www.poznanie.estranky.sk/clanky/kto-za-koho-kope-cast-2.html
Čiže:"Britská Konzervatívna strana dostala od NED státisíce britských libier a dolárov na podporu politických strán na Slovensku. Podporu dostali KDH, SDKÚ, SDĽ a Sociálnodemokratická strana i Mladá demokratická ľavica.
Cieľom bolo pred voľbami v 1998 vytvoriť pomocou finančných grantov potenciálnu koalíciu. SDKÚ dostala 28.900,00 libier a Mladá demokratická ľavica dostala 9.000,00 libier. Celkove dostali vybrané slovenské politické strany pred voľbami v 1998 zo zdrojov NED asi štvrť milióna libier šterlingov, čo je 15 miliónov korún.
Okrem toho SDĽ dostala v roku 1998 45.000,00 libier. KDH a SDĽ dostali na nákup výpočtovej techniky 51.000,00 libier v 1998."
Takže sa jednalo o riadenú konšpiráciu so zámerom skorumpovať slovenskú politickú scénu západom za americké peniaze!
Pri delení lupu sa Weisovci nezhodli s Ficovcami a došlo k rozpadu SDĽ na frakcie a neskôr z nich vznikli nové strany!
Aspoň vidíte ako málo stojí česť "ľavičiara" z SDĽ a teraz zo Smeru?
Na týchto korupčných základoch a bývalých komunistoch a ich pohrobkoch chcete ešte niečo stavať?
Lenže zopakovanie tohto procesu z princípu nie je možné. Alebo presnejšie, principiálne áno, ale prakticky nemožné. Bolo by možné len vtedy, ak by sa celý stav spoločnosti vrátil na začiatok 20. st. Teda zničili sa všetky technické výdobytky, poznatky, nové ekonomické poznatky od tej doby. Žiadne atómové elektrárne, žiadne rakety, žiadne televízory, žiadne mobily, väčšina spotrebnej techniky, práčky, rádiá, na počiatočnej primitívnej úrovni. Zničenie agrotechnických poznatkov 20. st. Áno, potom by bolo možné celý proces zopakovať. Chce si to ľavica v takejto podobe skúsiť? Vtedy by mohla hovoriť o budovaní socializmu od základov.
Znovu sa vrátim k príkladu so stavbou 9 podlažného domu. Socializmus predstavuje 6. podlažie. Ľavica sa teda vrátila na 5. poschodie a uvažuje o úplne novom socializme, bez toho, aby brala do úvahy klasický socializmus. Lenže, ako som už opisoval, robotníci medzitým stavajú ďalšie a ďalšie poschodia hrubej stavby (teda ekonomický rast, technologický pokrok pokračuje ďalej a trvá na ňom aj ľavica). Ľavica teda hovorí o úplne novom socializme, ale zároveň špekulatívne nechce zbúrať ďalšie poschodia, chce využívať ich prínosy. Z praktického hľadiska ide o akýsi pokus nebrať do úvahy predošlé poschodia (napr. otrokárstvo bol nehodný systém, aj kapitalizmus, aj socializmus) a stavať vedľa na zelenej lúke, alebo nejaký vzdušný zámok na úrovni 6 podlažia. Ale ľudia sa už nasťahovali do všetkých postavených podloží, aj keď ide o nedokončenú stavbu. Tento rozpor v koncepciách ľavice a praxi je základnou príčinou toho, že nedokáže sformulovať životaschopnú koncepciu.
Takéto pokusy o zopakovanie nejakého procesu v dejinách tu už boli.
Napr. renesancia. Bola postavená na myšlienke znovuzrodiť klasickú antickú kultúru a spoločnosť. Lenže tá bola tiež spojená s určitou úrovňou výrobných síl a otrokárskymi výrobnými vzťahmi a vrátiť dozadu sa nebolo možné. A tak namiesto klasickej antickej spoločnosti vznikol kapitalizmus.
Kapitalistický neoliberalizmus je tiež pokusom o návrat ku klasickému kapitalizmu voľného trhu, laissez-faire. Ale v praxi vidíme, že návrat týmto smerom devastuje spoločnosť, namiesto toho, aby ju rozvíjal.
Zopakovanie celého procesu výstavby socializmu od začiatku, bez jeho chýb teda nie je možné, pretože tu leží celé storočie prudkého technického, technologického a ekonomického rozvoja a ľudia sa ho nechcú vzdať. A stav výrobných síl je úplne iný, ako bol na začiatku 20. st. , preto ako hovoril aj Herakleitos, Panta rei (Všetko plynie, Nemôžeš dvakrát vstúpiť do tej istej rieky). Systém vzťahov nie je teda možné vrátiť na začiatok 20.st., nezodpovedal by dosiahnutej úrovni VS, alebo produktívnych síl.
Práve preto, že je tu obrovský rozpor medzi dosiahnutou úrovňou VS a znovureštaurovanými kapitalistickými vzťahmi, sa nachádza aj celá civilizácia v permanentnej kríze a kapitalistické elity sa nedokážu zmôcť na nejaké riešenia. A nachádzala by sa v kríze aj vtedy, keby sa niekto pokúsil vybudovať socializmus krištáľovo čistý, pretože medzitým VS postúpili ďalej a socializmus už nezodpovedá ich potrebám. Toto je rozdiel medzi deterministickým a intederministickým postojom. Socializmus samozrejme možno utvárať, v úplne novej podobe, ale už bude hrať len takú úlohu, ako hrajú aj evolučne vzniknuté pokračovania(teda neklasické) prvobytné spoločenstvá, feudálne spoločenstvá, či kapitalizmus. Klasický socializmus, ako hlavná vývojová línia (6. poschodie) sa už nedá vybudovať znovu, možno ho len rešpektovať, taký aký bol.
V tejto súvislosti musím poukázať na to, že marxistický determinizmus nie je fatalizmus. Ja ako determinista rešpektujem systémy v ich živej podobe, aj s ich chybami, ktoré boli spôsobované slobodnou činnosťou ľudí. Naopak, indeterministi trvajú na akomsi krištáľovo čistom systéme, akoby vystrihnutom podľa nejakej šablóny, bez jedinej chybičky. Ja jednoducho, ako determinista mám pred očami celú stavbu(dejín) a beriem ju do úvahy pri stavaní ďalších podloží. Indeterministi túto stavbu (dejín) pred očami nemajú a preto sa zdanlivo rozhodujú úplne slobodne, nezviazaní žiadnym základom, na ktorom musia pokračovať. Len život ich slobodné uvažovanie akosi nechce akceptovať, pretože má svoju postupnosť.