Dokedy ešte bude tučný kocúr odolávať?
V britskom neoliberálnom časopise The Economist sa tento týždeň objavila pozoruhodná ilustrácia. Ide o kreslený príbeh, ktorý má dva diely. Prvý diel ukazuje tučného, rozšafného kocúra vo fraku a s cylindrom. Kocúr symbolizuje - kapitalizmus. Áno, ja viem, toto slovo sa na Slovensku nepoužíva, lebo vás okamžite označia za komunistu. Ale „komunisti“ z The Economist toto slovo použili, tak to risknime aj my. Kocúr na spomínanom obrázku stojí na súde a je obvinený z toho, že nedokáže zabezpečiť živobytie ľudí. Aká je tvoja obhajoba? - smeruje otázka na kapitalizmus. Kocúr spokojne mlčí a fajčí cigaru.
Rozuzlenie príbehu je na druhom obrázku. Za kocúrom je veľká klietka, v ktorej sú zatvorené rozzúrené šelmy a derú sa von. Na klietke je popiska: komunizmus, feudalizmus, socializmus. Kocúr s poukazom na nebezpečné šelmy úsečne odpovedá na položenú otázku: „Ja som relatívne krotký.“ Pointa je napriek snahe autorov kresleného príbehu zarážajúca: jediné, čo sa dá dnes povedať na obhajobu kapitalizmu, je to, že alternatívy by boli ešte nebezpečnejšie, ako je on sám. Inými slovami: vraj niet lepších alternatív.
Alternatívy existujú
Kedysi sa režimoví ideológovia snažili viac. Vymýšľali ideologické schémy, podľa ktorých bol kapitalizmus morálnejší, efektívnejší, stabilnejší, spravodlivejší, slobodnejší atď., proste najlepší na svete. Hovorilo sa o ľudskej prirodzenosti, o dokonalom poriadku, o slobode, o blahobyte. Čo z toho ostalo po pár rokoch krízy? Odpoveď, že kapitalizmus síce ohrozuje živobytie más, ale aj tak predstavuje menšie zlo v porovnaní so svojimi historickými alternatívami. Aby sme to pochopili, podobá sa to argumentácii nacistov v 30. rokoch v Nemecku: fašizmus bol podľa nich riešením na to, ako zastaviť boľševikov, či ako pripustiť návrat chaotickej weimarskej demokracie. Odrazu nejde o slobodu, o prosperitu, ani o spravodlivosť. Celá obhajoba kapitalizmu sa zužuje na to, že nemá alternatívu. Rozhodne zaujímavý posun v diskusii!
Už aj apologéti kapitalizmu pochopili, že kapitalizmus je arogantný a nebezpečný systém, ktorý ohrozuje životnú úroveň väčšiny obyvateľstva. Akurát im chýba alternatíva, tak kapitalizmus naďalej zaťato obhajujú. Pritom alternatív je veľa. Reformisti môžu uvažovať nad tým, ako z odpudivého kocúra urobiť zaliečavú mačičku (model kapitalistického sociálneho štátu na globálnej úrovni, ako navrhuje napríklad Joseph Stiglitz). Hovorí sa aj o celkom nových „zvieratkách“: ľavičiari majú k dispozícii projekty ekonomickej demokracie, siahajúce od participatívnych rozpočtov až po výrobnú samosprávu a kooperatívne vlastníctvo. Anarchisti hovoria o samosprávnych komúnach, environmentalisti o zastavení paradigmy rastu, socialisti o radikálnom prerozdelení bohatstva, neomarxisti o trhovom socializme, o neziskovej ekonomike, o participatívnej ekonomike, o dekomodifikácii atď. Že utópie? Že je to nemožné? Že je to nerealistické?
Buďme realisti, žiadajme nemožné!
Vráťme sa k známemu sloganu študentskej revolty na západe z roku 1968: „Buďme realisti, žiadajme nemožné!“ Zmysel týchto slov môžeme nájsť v diele Herberta Marcusa, ktorý o alternatívnych projektoch voči kapitalizmu poznamenáva: „Nerealistické znenie týchto tvrdení nie je dané ich utopickým charakterom, ale veľkosťou síl, ktoré bránia ich realizácii.“ Inými slovami: alternatívy existujú, len niekomu natoľko nevyhovujú, že robí všetko preto, aby nedostali priestor. Problémom nie je nemožnosť ich uskutočnenia, ale mocenská prevaha tých, ktorí bránia ich uskutočneniu.
Príbeh o kocúrovi však ukazuje, že celá kedysi prepracovaná obhajoba kapitalizmu sa zredukovala na to, že nie sú alternatívy. A to na dlhodobú obranu naozaj nestačí. Takáto chabá obhajoba celkom isto nedokáže utlmiť protestujúce masy ľudí od Madridu až po Rejkjavík, od Porto Alegre až po New York. Pretože práve v zápasoch proti nespravodlivosti systému sa tvoria základy systému nového. V požiadavkách za viac participácie, solidarity, prerozdelenia a zdieľania sa skrýva zárodok niečoho nového. Strašenie rozzúrenými šelmami v klietke už viac nezaberá. Pretože kocúr z obrázku v The Economist sa už dávno premenil na nemilosrdného predátora, ktorý ľuďom nedokáže už nič pozitívne ponúknuť. Ale na tom sa už očividne zhodneme aj s tými zorientovanejšími ideológmi kapitalizmu. Čiže zostáva zodpovedať poslednú otázku: ktorá z alternatív zvíťazí? A dokedy ešte bude tučný kocúr odolávať?
Kresba: The Economist - detail
Kresba v origináli na KAL´s cartoon 21. júl 2012
Reagujte na článok
Komentáre
Pán XXX z vašho vyjadrenia nie je vôbec nič jasné a zrejmé, lebo je to len neurčité "mlženie". Pravdepodobne máte buď problém čítať s porozumením moje príspevky. Alebo je zámerne problém u vás niekde inde. Možno v tom, že s nimi vnútorne nesúhlasíte, ale nemáte argumenty, ktorými by ste vyvrátili moje názory a postoje. Fakt neviem o čo vám v skutočnosti ide?
Uvedomte si, že diskusia k článku, či skôr polemika nie je vedecká rozprava ani vedecká apologetika expertov. Predsa "intelektuálov chápeme skôr ako akýchsi arbitrov hodnôt vo verejných diskusiách, resp. vplyvných a výrečných formovateľov verejného diskurzu." Tak ako som v citáte vyššie uviedla.
Už som sa niekoľkokrát vyjadrila, verejná diskusia nie je vedecká práca, ktorá musí mať predpísanú formu!
Tu ide o obsah nie o formu! Tak nabudúce sa venujte výlučne obsahu a výlučne na ten reagujete!
Ja reagujem na Milanovú premisu:"Prvou, základnou podmienkou vytvorenia pevného záchytného bodu, o ktorý by sa ľavica mala opierať pri formulovaní nového spoločenského modelu, je uznanie klasického socializmu. Bez toho bude súčasný chaotický stav pokračovať." - z ktorej by sa malo výchádzať. Tou je uznanie reálsocializmu ako historického základu (fundamentu) na ktorom by sa mal postaviť budúci spoločenský poriadok v našom štáte. S čím kategorický nesúhlasím. Pre mňa mal akcionársky baťovský systém 100 krát väčší význam (zavedený po 1. SV.), ako štátnokapitalistické zoštátnené podniky za reálsocializmu! Pretože proletariát mal aspoň aký taký podiel na zisku a zároveň niesol zodpovednosť ku spoločnému akciovému majetku.
Ja som za to, aby tam nebol žiaden majoritný, alebo väčšinový akcionár, ale podiely pracujúcich boli egalitárne a nededičné! Odchodom pracujúceho akcionára zo zamestnania na dôchodok, by sa mu jeho podiel vyplatil v peniazoch a mal by IV. pilier dôchodkového zabezpečenia.
Nie je to nič neznámeho, pretože takýto spôsob hospodárenia presadzovali socialisti ako Proudhon a Bakunin. K modelu decentralizovanej ekonomickej demokracie, zamestnaneckým akciovkam a kooperatívnemu hospodárstvu sa jednoznačne hlásim. Som proti etatizmu v hospodárskej oblasti, ale nie v oblasti verejných služieb. Dane musia byť na takej vybalancovanej úrovní, aby dokázali plne financovať služby vo verejnom zájme a nespomaľovali hospodársky rast a tým aj životnú úroveň pracujúcich.
Kategorický som proti budovaniu štátnych hospodárskych podnikov ovládaných vládnou byrokratickou granitúrou!
Štátne musí zostať zdravotníctvo, školstvo a iné služby vykonávané vo verejnom záujme, ktoré nesmie ovplyvňovať a ovládať ani cirkev.
"Jasne som napísal, že nový model je teda aj protikladom socializmu. A inde som napísal, že súčasné modely, ako je aj ekonomická demokracia, by mali byť súčasťou tohto modelu. O ďalších veciach nemám chuť diskutovať, aj tak im nie ste schopná porozumieť. Ale ohradzujem sa proti tomu, aby ste si vymýšľala." Milan Antal
Predsa ste uviedli:" Preto sa netreba dať zmiasť tlakom buržoáznej propagandy, uznať klasický socializmus za plnohodnotnú vývojovú formu, od ktorej sa treba odraziť pri formulovaní liberálno-demokratického socializmu i komunizmu."
Prvou, základnou podmienkou vytvorenia pevného záchytného bodu, o ktorý by sa ľavica mala opierať pri formulovaní nového spoločenského modelu, je uznanie klasického socializmu. Bez toho bude súčasný chaotický stav pokračovať"
Budem rada ak mi z tejto stránky uvediete citát kde ste napísali, že "nový model je teda aj protikladom socializmu?"
"Ak hovorím o odraze, tak to vôbec ale vôbec neznamená, že hovorím o štátnom vlastníctve. Viete pochopiť takúto jednoduchú vec, alebo je to na Vaše chápanie prizložité?" Milan Antal
********************
Je to asi tak jednoznačné ako Ficové predvolebné vyhlásenia, že Smer absolútne v žiadnom prípade nebude privatizovať štátny majetok. A už Robertko predáva polovicu Telekomu, aby "Haščákovcom" z Penty nahral do vrecka stovky miliónov eur za odkúpenie Dôvery. Pritom frajeril, že zakáže źdravotným poisťovňam zisk. Je mi z týchto podrazov a lavírovania so slovíčkami a ich negáciami zle! Preto musí vzniknúť radikálne NEKOMUNISTICKÁ strana!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
"U nás taká obyčaj: keď sa nedarí diskusia, tak vytiahneme kudlu... Keby sme poznali jeho identitu, určite by sa objavili "kádrové" rozbory jeho pôvodu, profesného životopisu. Mne sa naopak veľmi páči: je to vzdelaný diskutér, udiera oponetov "do mäkkého" (tam to najviac bolí...). Za najväčšie nebezpečie pre diskusiu (ako hľadanie prijateľných riešení) považujem fanatikov,dogmatikov a najmä hlupákov... Na nich mám len jednu účinnú protizbraň. mlčím..." Juraj Janošovský
*********************
Nemienim vám Juraj ďakovať za objektívny postoj (tak by sa mal zachovať každý), "len" za to, že ste nad vecou, či diskusiou.
Plne s vami súhlasím, že treba hľadať v diskusií riešenia. Ak polemizujem s Milanom Antalom, tak nie preto, aby som ho urazila, alebo znemožnila, ale najmä preto, že mám na vec diametrálne odlišný názor.
Ak tu budeme súhlasne kvákať ako kačky, tak sa táto spoločnosť ani za ďalších 23 rokov nikam nepohne.
Budeme tu mať nadnárodný kapitalizmus ďalšieho pol storočia (a potom pomrieme), ktorý sa nám takmer všetkym nepáči, ale pre nájdenie lepšieho riešenia nič neurobíme.
Trefna je vaša poznámka: "Keby sme poznali jeho identitu, určite by sa objavili "kádrové" rozbory jeho pôvodu, profesného životopisu." Možno, že by mi prišli smerácki páni z úradu životného prostredia, či veterinárnej správy prekontrolovať, či "dôsledne" preveriť, či sa dostatočne starám o mačku,... Možno by účelovo podali trestné oznámenie za týranie zvierat... Potom by si ma Kaliňáková polícia tak podala, že by sa mi odnechcelo rýpať do ich blahorodia Fica!
Ale to sme sa ďaleko off topic dostali od Blahovho kapitalistického tučného kocúra.
Lenže tu nejde o nostalgiu, práve naopak, ja ju vidím u tých, ktorí rozmýšľajú o akomsi ideálnom socializme. A z uvažovania vypustili celú historickú epochu, vychádzajúc tým z kapitalizmu ako východiska.
Ale v praxi to tak nefunguje. Pre lepšie pochopenie uvediem príklad. Partia stavbárov stavia výškovú budovu. Každé poschodie pre nás predstavuje jednu historickú epochu, alebo spoločenský systém. Na 6. poschodí však dôjde k vzbure, vedenie stavby je odstránené mladými rebelmi. Nepáči sa im fasáda a mnoho ďalších vecí. Preto sa vrátia na 5. poschodie a začnú mudrovať, ako ďalej stavať. Celý proces stavby sa rozdvojí. Časť vedenia, architekti, urbanisti, ekológovia filozofujú, ale nedokážu sa zhodnúť na jednotnej koncepcii.
Na druhej strane robotníci, technici, žeriavy pokračujú v stavbe, pretože aj naďalej trvá požiadavka rastu (vlády trvajú na ekonomickom raste), a uplatňovania technických a technologických noviniek. Vrátili sme sa síce do kapitalizmu, ale nikto nedal príkaz zastaviť aj ekonomický, technický, technologický rast, ap., vrátiť všetko do obdobia spred 100 rokov. A tak robotníci postavili živelne zo dve ? tri ďalšie poschodia hrubej stavby, však technologickú zručnosť na to majú, ale filozofi sedia na 5. poschodí a ignorujú to, že nad nimi sa stavajú ďalšie a ďalšie poschodia, oni stále uvažujú v rozmeroch 5. poschodia, ako postaviť to 6. poschodie.
Presne takto vyzerá situácia aj v ľavici. Namiesto toho, aby zobrala do úvahy, že tu bolo postavené aj 6. poschodie, teda socializmus, a teda treba uvažovať už o stavbe 7. poschodia. Medzitým robotníci postavili aj ďalšie poschodia a filozofi úplne strácajú kontakt s realitou, ich koncepty začínajú za ňou silne zaostávať.
Tak kto tu vidí nostalgiu za socializmom? Ja len chcem posunúť historickú základňu uvažovania ďaleko dopredu, aj za socializmus, uvažujem už v rozmeroch 9. ? 12. poschodia, pretože tam sa posunul ekonomický, technologický vývoj. Ale o tom radšej nehovorím, pretože to je pre ľavicu úplná neznáma:-). Juraj, považuješ môj názor, že východiskom pre formulovanie nového modelu spoločnosti má byť klasický socializmus, za zbytočnú manifestáciu. A tiež určitú nostalgiu za socializmom.
Lenže tu nejde o nostalgiu, práve naopak, ja ju vidím u tých, ktorí rozmýšľajú o akomsi ideálnom socializme. A z uvažovania vypustili celú historickú epochu, vychádzajúc tým z kapitalizmu ako východiska.
Ale v praxi to tak nefunguje. Pre lepšie pochopenie uvediem príklad. Partia stavbárov stavia výškovú budovu. Každé poschodie pre nás predstavuje jednu historickú epochu, alebo spoločenský systém. Na 6. poschodí však dôjde k vzbure, vedenie stavby je odstránené mladými rebelmi. Nepáči sa im fasáda a mnoho ďalších vecí. Preto sa vrátia na 5. poschodie a začnú mudrovať, ako ďalej stavať. Celý proces stavby sa rozdvojí. Časť vedenia, architekti, urbanisti, ekológovia filozofujú, ale nedokážu sa zhodnúť na jednotnej koncepcii.
Na druhej strane robotníci, technici, žeriavy pokračujú v stavbe, pretože aj naďalej trvá požiadavka rastu (vlády trvajú na ekonomickom raste), a uplatňovania technických a technologických noviniek. Vrátili sme sa síce do kapitalizmu, ale nikto nedal príkaz zastaviť aj ekonomický, technický, technologický rast, ap., vrátiť všetko do obdobia spred 100 rokov. A tak robotníci postavili živelne zo dve ? tri ďalšie poschodia hrubej stavby, však technologickú zručnosť na to majú, ale filozofi sedia na 5. poschodí a ignorujú to, že nad nimi sa stavajú ďalšie a ďalšie poschodia, oni stále uvažujú v rozmeroch 5. poschodia, ako postaviť to 6. poschodie.
Presne takto vyzerá situácia aj v ľavici. Namiesto toho, aby zobrala do úvahy, že tu bolo postavené aj 6. poschodie, teda socializmus, a teda treba uvažovať už o stavbe 7. poschodia. Medzitým robotníci postavili aj ďalšie poschodia a filozofi úplne strácajú kontakt s realitou, ich koncepty začínajú za ňou silne zaostávať.
Tak kto tu vidí nostalgiu za socializmom? Ja len chcem posunúť historickú základňu uvažovania ďaleko dopredu, aj za socializmus, uvažujem už v rozmeroch 9. ? 12. poschodia, pretože tam sa posunul ekonomický, technologický vývoj. Ale o tom radšej nehovorím, pretože to je pre ľavicu úplná neznáma:-).
Vytýka sa mi deterministický pohľad na vývoj. Lenže nie ja určujem pohľad na dejiny, ale samotný charakter stavby je taký. Väčšina ľudí napr. trvá na ekonomickom raste, technologickom a technickom raste, ale nechce zobrať do úvahy, že tento rast determinuje aj koncepcie spoločnosti. Že každá nová tehlička na stavbe posúva vývoj spoločnosti ďalej a teda podmieňuje aj úvahy o nej. Toto ľavica nechce zobrať do úvahy a tým skĺzla do hlbokého subjektivizmu pri koncipovaní nového modelu spoločnosti a stratila kontakt s reálnou stavbou.
Juraj, považuješ môj názor, že východiskom pre formulovanie nového modelu spoločnosti má byť klasický socializmus, za zbytočnú manifestáciu. A tiež určitú nostalgiu za socializmom.
*************************
Nielen Juraj, ale aj Ilona Švihlíková (článok vyššie) to jasne píšu:
"Boj proti snaze revidovat minulost a využívat pro svůj vlastní prospěch musí být veden jak z úrovně národní, tak i nadnárodní? proto je kooperace mezi levicovými subjekty tak důležitá a výměna našich zkušeností rovněž. To ovšem v žádném případě neznamená nekritický pohled na minulost, ale naopak jasné ukázání toho, že současná radikální levice nebude nikdy důvěryhodná, atraktivní a efektivní, pokud bude nostalgická k minulým chybám.
Inými slovami povedané na chybných základoch neopostavíte ani latrínu, ktorá by sa nezvalila po krátkom čase!
Nepochopíme to bez toho, ak si aj vývoj systému nerozložíme na etapy, štádiá. A neporovnáme vývoj socializmu s vývojom predošlých systémov. Neporovnáme zhodné štádiá. My porovnávame prvé a druhé štádium vývoja socializmu so 4 až 5 štádiom vývoja kapitalizmu. Výsledkom môže byť len zmätok v našich hlavách.
Klasický kapitalizmus sa síce nazýval parlamentnou demokraciou, ale od dnešnej mal ďaleko, volebné práva malo asi 5 percent ľudí. A vykazoval množstvo ďalších deformácií. Kládli si pritom kapitalisti otázku, či môžu na jeho základoch stavať ďalej? Jednoducho stavali. Len ľavica sa zamotáva v neplodných úvahách.
A v tom, že nedokáže rozlišovať medzi konštruktívnou kritikou, dialektickou negáciou klasického socializmu a medzi deštruktívnou kritikou, zavrhnúc celú historickú epochu ako neporadený experiment.
V chybách a ľuďoch sa hľadá aj príčina náhleho zrútenia klasického socializmu v r. 1989. Lenže táto úvaha v sebe nesie malý problém. Keby išlo o subjektívne chyby, zrútila by sa jedna krajina, ale nie celý blok. A hlboká kríza by sa neobjavila aj vo Švédsku, Fínsku a v ďalších krajinách. Za tým už treba hľadať zákonitosť.
Ja som to napísal už mnohokrát, že došlo len k prirodzenému procesu, kedy klasický socializmus vyčerpal svoj potenciál, dostal sa v r. 1988 do štádia krízy a prirodzene sa žiadalo ho transformovať do úplne novej podoby socializmu. Nie subjektívne chyby, ale objektívny proces.
Ale bez systémového uvažovania o dejinách sa to nedá pochopiť, ak sa nepozrieme na dejiny ako celok, na ich štruktúru. Nedá sa pochopiť najmä krátky čas životnosti klasického socializmu. Prvobytná forma trvala 2,6 mil. roka. Nevoľnícka forma (obsahujúca tri štádiá despocie, otrokárstvo a feudalizmus) ako hlavná línia trvala 4480 rokov, klasický kapitalizmus 560 rokov, klasický socializmus 70 rokov.
Už som to napísal, vývoj sa totiž postupne rozvetvuje do šírky (plurality systémov, sociodiverzity), skracuje do dĺžky. Príčinou skracovania vývoja je to, že na začiatku systém v sebe obsahuje len málo prvkov, medzi ktorými existuje aj málo väzieb. S pribúdaním prvkov pribúda väzieb a procesov medzi nimi, čo vývoj systému zrýchľuje. Toto zrýchľovanie možno vidieť nielen v ľudskej spoločnosti, ale aj v biologickom vývoji, v chemickom vývoji (na konci tabuľky prvky s množstvom prvkov žijú len veľmi krátko).
Pri takom zrýchľovaní vývoja sa mi zdá čudesné filozofovať desaťročia nad tým, či základy budovy boli dobré. Najmä vtedy, ak rýchlo pribúdajú ďalšie a ďalšie podlažia. A ľavica sa iba bezmocne prizerá, ako sa stavia bez nej.