Sándor Márai: Hľadanie v minulom čase

Maďarský prozaik svetového kalibru Sándor Márai, narodený v roku 1900 v Košiciach, sa dostáva čoraz viac do povedomia slovenského čitateľa zásluhou koncepčného prístupu vydavateľstva Kalligram L. Szigetiho, ktorému sa podarilo vydať jeho ďalšiu prózu – psychologickú románovú novelu Rozvod v Budíne (Kalligram, Bratislava 2011, preložila Jitka Rožňová).

V próze, časovo situovanej do medzivojnového obdobia, sa zameral na stredné vrstvy a jej typického predstaviteľa, mladého sudcu so sľubnými kariérnymi možnosťami Krištofa Kőmivesa. Tento hrdina, nasledujúci v stavovskej línii povolanie svojich predkov, žije s manželkou Hertou a deťmi v jednej z pokojných budínskych štvrtí a zodpovedne si vykonáva svoje povolanie, ktoré zároveň chápe ako poslanie. Autor podrobne, historicky, sociologicky no najmä psychologicky vierohodne vykresľuje portrét predstaviteľa súdnej moci, muža silných zásad, pevného charakteru a všeobecne dobrej povesti. Má teda typické vlastnosti stredostavovského meštiaka. Márai ho zobrazuje vo veku, v ktorom už stihol získať dosť profesijných skúseností a už sa čoraz viac zamýšľa aj nad doterajšími životnými krokmi a situáciami, ktoré ho doviedli z vcelku fádneho rodinného kruhu do jeho novej životnej etapy, kedy sa venuje naplno svojmu povolaniu a takisto vážne berie aj svoj rodinný život, ubiehajúci skôr monotónne ako pestro so ženou Hertou a deťmi, čo je obrázok ničím neprekvapujúci.

Márai je v charakterizovaní spôsobu života svojho hrdinu až chirurgicky presný ak nie až únavný, zlom nastáva v dejovej línii prózy vtedy, keď ho v jeho byte navštívi priateľ z detstva, lekár Imre Greiner. Práve tohto človeka mal Krištof na ďalší deň rozvádzať, keďže lekárovo manželstvo s Annou Fazekasovou, na ktorú sa Krištof postupne predsa len podrobnejšie rozpamätal, keďže sa viackrát v podstatne mladších rokoch stretli, stroskotalo. Kőmivesovi Greiner oznámi, že rozvod nebude, pretože Anna je mŕtva, jeho vlastnou vinou, keďže sa spreneveril Hippokratovej prísahe, nepomohol jej, keď sa otrávila.

Od momentu jeho návštevy u Krištofa v neskorých nočných hodinách próza nadobúda inú atmosféru, podobnú tej, ktorú tak sugestívne načrtol Márai v svojej slávnej próze Sviece zhoria do tla. Stretnutie dvoch mužov za sprvu nepochopiteľných súvislostí pripomína súboj dvoch protivníkov, ale bez zbraní. Pomyselnými zbraňami sú spomienky a najmä poznanie, precitnutie, uvedomenie si omylu, do ktorého sa dostala práve Anna Fazekasová, tvoriaca prekvapujúco tú tretiu v ľúbostnom trojuholníku. Čoraz viac prekvapenému a rozčarovanému Krištofovi Greiner vyjavuje skutočnosť, že za rozvodom, ktorý sa mal onedlho konať, stojí práve sudca Kőmives, keďže si Anna s odstupom času uvedomila, že práve on, Krištof, mal byť tým pravým v jej živote...Toto všetko sa Krištof dozvie od neskorého a nezvaného hosťa, ktorý sa po tom, ako všetko podstatné o svojom neúspešnom manželstve a tragickom konci Anny vypovie zmätenému Krištofovi, odchádza, akoby sa zbavil ťažoby, kus ktorej preniesol práve na sudcu. Tomu sa z obrazu prihovára jeho slávny predok, sudca Krištof Prvý: „Zobuď sa, Krištof Kőmives! Zobuď sa a zostaň silný! Tebe patrí deň. Zostaň pokorný a silný! Zostaň veriaci a prísny! Svet je z tvárneho materiálu; zostaň jeho tvorcom!“ Skloní hlavu a tvár si skryje do dlaní. (str. 206). Smrť Anny Fazekasovej a návšteva Imre Greinera však len zdanlivo nenarušila hradby jeho rodinného i profesijného života. Márai v tejto próze dodržiava so závideniahodnou minucióznosťou zásady psychologickej prózy, ústiacej do znepokojivej pointy.

V porovnaní napríklad s prózou Zem, Zem!..., vydanou nedávno v Kalligrame, tu nenájdeme toľko ľútosti nad zánikom Veľkého Uhorska, hoci dosť prekvapuje, že sa autor snáď až programovo vyhýba pojmu Slovensko či slovenský, ak už mimovoľne spomenie Kežmarok, Bardejov či spišských Nemcov, tak to spája s pojmom Horná zem. Ideám Veľkého Uhorska zostal Márai verný vo všetkých svojich prózach, ale to nemôže prekážať tomu, aby sme neprijali jeho prózy ako veľký umelecký a čitateľský zážitok, čo v plnej miere platí aj o próze Rozvod  v Budíne.