Reklama
Reklama

Sándor Márai: Hľadanie v minulom čase

Sándor Márai zostal ideám Veľkého Uhorska verný vo všetkých svojich prózach, ale to nemôže prekážať tomu, aby sme neprijali jeho prózy ako veľký umelecký a čitateľský zážitok.
Počet zobrazení: 1816
uvod marai.jpg

Maďarský prozaik svetového kalibru Sándor Márai, narodený v roku 1900 v Košiciach, sa dostáva čoraz viac do povedomia slovenského čitateľa zásluhou koncepčného prístupu vydavateľstva Kalligram L. Szigetiho, ktorému sa podarilo vydať jeho ďalšiu prózu – psychologickú románovú novelu Rozvod v Budíne (Kalligram, Bratislava 2011, preložila Jitka Rožňová).

V próze, časovo situovanej do medzivojnového obdobia, sa zameral na stredné vrstvy a jej typického predstaviteľa, mladého sudcu so sľubnými kariérnymi možnosťami Krištofa Kőmivesa. Tento hrdina, nasledujúci v stavovskej línii povolanie svojich predkov, žije s manželkou Hertou a deťmi v jednej z pokojných budínskych štvrtí a zodpovedne si vykonáva svoje povolanie, ktoré zároveň chápe ako poslanie. Autor podrobne, historicky, sociologicky no najmä psychologicky vierohodne vykresľuje portrét predstaviteľa súdnej moci, muža silných zásad, pevného charakteru a všeobecne dobrej povesti. Má teda typické vlastnosti stredostavovského meštiaka. Márai ho zobrazuje vo veku, v ktorom už stihol získať dosť profesijných skúseností a už sa čoraz viac zamýšľa aj nad doterajšími životnými krokmi a situáciami, ktoré ho doviedli z vcelku fádneho rodinného kruhu do jeho novej životnej etapy, kedy sa venuje naplno svojmu povolaniu a takisto vážne berie aj svoj rodinný život, ubiehajúci skôr monotónne ako pestro so ženou Hertou a deťmi, čo je obrázok ničím neprekvapujúci.

Márai je v charakterizovaní spôsobu života svojho hrdinu až chirurgicky presný ak nie až únavný, zlom nastáva v dejovej línii prózy vtedy, keď ho v jeho byte navštívi priateľ z detstva, lekár Imre Greiner. Práve tohto človeka mal Krištof na ďalší deň rozvádzať, keďže lekárovo manželstvo s Annou Fazekasovou, na ktorú sa Krištof postupne predsa len podrobnejšie rozpamätal, keďže sa viackrát v podstatne mladších rokoch stretli, stroskotalo. Kőmivesovi Greiner oznámi, že rozvod nebude, pretože Anna je mŕtva, jeho vlastnou vinou, keďže sa spreneveril Hippokratovej prísahe, nepomohol jej, keď sa otrávila.

Od momentu jeho návštevy u Krištofa v neskorých nočných hodinách próza nadobúda inú atmosféru, podobnú tej, ktorú tak sugestívne načrtol Márai v svojej slávnej próze Sviece zhoria do tla. Stretnutie dvoch mužov za sprvu nepochopiteľných súvislostí pripomína súboj dvoch protivníkov, ale bez zbraní. Pomyselnými zbraňami sú spomienky a najmä poznanie, precitnutie, uvedomenie si omylu, do ktorého sa dostala práve Anna Fazekasová, tvoriaca prekvapujúco tú tretiu v ľúbostnom trojuholníku. Čoraz viac prekvapenému a rozčarovanému Krištofovi Greiner vyjavuje skutočnosť, že za rozvodom, ktorý sa mal onedlho konať, stojí práve sudca Kőmives, keďže si Anna s odstupom času uvedomila, že práve on, Krištof, mal byť tým pravým v jej živote...Toto všetko sa Krištof dozvie od neskorého a nezvaného hosťa, ktorý sa po tom, ako všetko podstatné o svojom neúspešnom manželstve a tragickom konci Anny vypovie zmätenému Krištofovi, odchádza, akoby sa zbavil ťažoby, kus ktorej preniesol práve na sudcu. Tomu sa z obrazu prihovára jeho slávny predok, sudca Krištof Prvý: „Zobuď sa, Krištof Kőmives! Zobuď sa a zostaň silný! Tebe patrí deň. Zostaň pokorný a silný! Zostaň veriaci a prísny! Svet je z tvárneho materiálu; zostaň jeho tvorcom!“ Skloní hlavu a tvár si skryje do dlaní. (str. 206). Smrť Anny Fazekasovej a návšteva Imre Greinera však len zdanlivo nenarušila hradby jeho rodinného i profesijného života. Márai v tejto próze dodržiava so závideniahodnou minucióznosťou zásady psychologickej prózy, ústiacej do znepokojivej pointy.

V porovnaní napríklad s prózou Zem, Zem!..., vydanou nedávno v Kalligrame, tu nenájdeme toľko ľútosti nad zánikom Veľkého Uhorska, hoci dosť prekvapuje, že sa autor snáď až programovo vyhýba pojmu Slovensko či slovenský, ak už mimovoľne spomenie Kežmarok, Bardejov či spišských Nemcov, tak to spája s pojmom Horná zem. Ideám Veľkého Uhorska zostal Márai verný vo všetkých svojich prózach, ale to nemôže prekážať tomu, aby sme neprijali jeho prózy ako veľký umelecký a čitateľský zážitok, čo v plnej miere platí aj o próze Rozvod  v Budíne.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
     

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
17. júl 2012, 14:22
Čítať také dielo v slovenčine je krásny zážitok. Ale čítať ho v madarčine to je naozaj božské.
Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
18. júl 2012, 01:43
Idem si knižku kúpiť, ďakujem za podnet, J. Sviece zhoria do tla ma nechali chladnou, tak som zvedavá na tento kúsok.
Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
18. júl 2012, 04:11
Sandor Marai pochadzal z nemeckej rodiny presidlenej zo saskeho mesta Mahr do Kosic. v nemecky hovoriacich krajinach je pomerne znamy a vydavany. pisal nemecky a madarsky, ale aktivne ovladal aj taliansky, anglicky a spanielsky. okrem toho ze pisal o starom zaniknutom Rakusko-uhorsku bol programovym antikomunistom, cize pre vydavatelstvo Kalligram zaujimavym autor...

zeby Uhorsko malo nejake velke idey, idealy na ktorych by stalo, dost pochybujem. prave naopak, nemadarske narody a narodnosti uhorskej casti monarchie vnimali po roku 1867 Uhorsko ako zalar narodov. nepritomnost statnej/statnickej idey a kulturna genocida nakoniec viedla k rozpadu Uhorska, co madari dnes vnimaju v dosledku neznalosti svojich dejin ako rozpad svojho statu. v skutocnosti bolo v Uhorsku vacsinovym obyvatelstvo slovanskeho povodu, madari pri scitani na konci 18. storocia tvorili len asi stvrtinu celkoveho poctu...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
18. júl 2012, 05:31
Nepovažujem sa za znalca na problematiku Velkého Uhorska, ale po prečítaní kníh S. Máraia, najmň Zem, Zem...som sa presvedčil, že Márai bol jeden z tých, čo na túto veľkosť veril. Ani súčasná politika vládnucej strany Fidesz v podstate toto nepopiera. Ale objektívne fakty o zložení obyvateľstva po r. 1867 sú naozaj jednoznačné. Lenže kvalita Máraia ako spisovateľa je nepochybná, v podstate sa však u každého i sebalepšieho autora objavuje - ALE - ak príliš podľahne nejakému -izmu, ak nedokáže zostať nad vecou, pokiaľ je to možné. To je však už spor veľmi univerzálny.
Obrázok používateľa Anonymný
#4
(neuvedené)
18. júl 2012, 12:25
Zaujímavý úkaz menom Šándor Márai. Maďar do špiku kosti, alebo aspoň do 14. storočia, keď Košičania zavraždili, a zákerne, Omodejovcov a tak vstúpili do dejín ako veľkí slobodní mešťania. A túto, na stredovek bežnú brutalitu považuje Šaňko za zrod nového typu človeka, košického, samozrejme maďarského mešťana. Bohužiaľ, Márai sa programove vyhýba nielen pojmu Slovensko ale aj Veľké Uhorsko. Pre neho je to stále len a len Maďarsko. Pokiaľ by použil pojem akékoľvek Uhorsko, bol by som vcelku spokojný. Najsamkrajšie na tom jeho maďaromeštianstve je jeho vlastné priezvisko Grosschmid, ktoré v prospech šovinistickej maďarskej myšlienke presvedčivo odvrhol. A v tejto súvislosti sa mi páči aj priezvisko jeho matky, Ratkovská, samozrejme, že v dokladoch mala Ratkovszky. Po vzniku Československa nechcel mať so štátom, ktorého súčasťou sa stali Košice nič spoločné. Na rozdiel od otca, ktorý bol dve obdobia poslancom československého, opakujem československého parlamentu v Prahe. Áno, súhlasím písať vedel. Ale aby bol príkladom demokrata, slobodu milujúceho človeka, mešťana čiže svetoobčana najvyššej kvality, tak to nie! V tomto smere neprekročil tieň malého nacionalistu.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
18. júl 2012, 13:41
Vašej poznámke, p.Schwarz, najväčšmi zodpovedajú pasáže z knihy Zem... Zem!, kde som som nárek nad Trianonom ja vysvetlil ako nárek nad Veľkým Uhorskom. Ale máte pravdu, uňho ide v prvom rade o Maďarsko. Určite sa na Vašu poznámku ešte objavia ďalšie reakcie. Vďaka za ňu.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
19. júl 2012, 03:18
dnesni madari ktori neovladaju svoju historiu a nazdavaju sa, ze Madarsko=Uhorsko, ze prisli na krasnych velkych bielych azijskych konoch a domorode obyvatelstvo ich vitalo chlebom a solom ako nositelov pokroku a civilizacie (sugestivna malba v priestoroch madarskeho parlamentu). ked uz basnime o Velkom Uhorsku mozme zacat basnit aj o Tretej risi, ako sa cela europa mala dobre od Atlantiku az po Ural. spisovatel nema licenciu na vsetko, pan Spacek...

v poslednej dobe sa objavuje fenomen pokusu o restaurovanie Uhorska, zalara narodov v ktorom boli na zaklade rakusko-madarskeho vyrovnania privilegovani madari, ktori sa zo sluhov zmenili na panov a narobili hriechov na ktore sa bude zabudat po dlhe generacie. v Rumunsku sa teraz v maji uskutocnil pokus pochovat v rodnom Sikulsku krajne pravicoveho horthyovskeho poslanca Jozsefa Nyiroa, nyilassovca, fasistu, publicistu a spisovatela. ten pokus mal siroku publicitu a dopadol velmi trapne. nic proti Maraiovi ako spisovatelovi, ale v jeho suvislosti ofukovat nejaku iluzornu ideu Velkeho Uhorska by mohlo byt nebezpecnou hrou so zapalkami. dufam, ze na Slovensku sa nic podobne nechysta a ze vyroky v tomto smere su len akousi romantickou sentenciou...
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama