Nastal čas vládnutia

Od volieb uplynulo štvrť roka. Od prijatia programového vyhlásenia vlády, ktorú zostavila strana Smer-sociálna demokracia viac ako mesiac. Jedno i druhé potvrdilo vysoký záujem voličov po takom štáte, ktorý zásadne a dôsledne riadi spoločenské pohyby v Slovenskej republike. A to s hlbokou znalosťou fungovania spoločnosti, so znalosťou spôsobov riadenia, s očakávanou efektívnosťou, ktorú rozumiem ako kvalitné usporiadanie vecí každodenných všetkých občanov. Efektívnosť nemôže byť zúžená len na ekonomické - má dať, dal. Zmyslom volieb je dostať sa k moci a presadzovať predstavy, s ktorými politická strana predstúpila pred voličov. A po zostavení vlády nastal čas vládnutia.

Čo tým myslím? Nič viac a nič menej ako to, že treba skončiť s politickými vyhláseniami a zdôvodňovaním, prečo Smer vládne a ako chce vládnuť! A začať vládnuť. Vládnuť kvalitne, kvalifikovane. Vláda si stanovila 10 kľúčových úloh. Sociálnodemokratický politický ťah potvrdzujú z nich:

založiť dlhodobé tendencie pre hospodársky, sociálny, environmentálny a vedecko-technický rozvoj Slovenska a pre zlepšenie kvality života;

posilniť istoty ľudí; tam zaraďujem aj úlohu  konsolidovať verejné zdravotníctvo.

Áno, kľúčovou úlohou tejto vlády je nevyhnutnosť založiť dlhodobé tendencie rozvoja Slovenska a zlepšenie kvality života jeho obyvateľov!

V tomto smere ma však metie rozpačitý štart riešenia kľúčových úloh.

Dôstojná staroba, vec verejná

Napríklad! Prvé krôčiky vlády a jej funkcionárov pri riešení takého segmentu života našej spoločnosti, ako je život človeka v popracovnom veku. Ja sám som vo svojich podnetoch pre pripravované programové vyhlásenie vlády uviedol: „Staroba. Požadujem od vlády a príslušných vládnych orgánov riešiť nielen konkrétnu výšku starobného dôchodku, vek odchodu do dôchodku či zvýšenie pohrebného pre osamelých, ale predovšetkým ,nastaviť dlhodobý systémʻ. Pod tým si predstavujem zásadné rozhodnutie zodpovedných, či pokojná a dôstojná staroba zostane v rukách štátu a verejne financovaná, alebo naopak, sa stane predmetom hazardných hier finančných skupín. Ak sa vláda rozhodne čiastočne aj pre druhú variantu – privatizáciu staroby, tak je potrebné hľadať to najmenšie zlo! Analyzovať svetové systémy. Kde je aký systém a koľko pilierov. Ako sú nastavené? Ako fungujú? Na základe toho plátať súčasný nanič systém dôchodkovej istoty! Napríklad čo najviac zo sumy povinných odvodov dať do verejných fondov, aspoň ako v Nemecku (ak som dobre počul, tam je pomer 14 – 4). Ale ak sa vláda rozhodne byť sociálnodemokratickým vládcom, tak sa nebude báť znárodniť súčasný dôchodkový systém, čo je podľa mňa najlepšie a funkčné riešenie. Riešenie, ktoré bude povinné odvody spravovať len vo verejných fondoch – Sociálna poisťovňa. Vláda, dúfam, podporí budúcnosť verejne zabezpečenej staroby aj ďalšími opatreniami. Predloží koncepciu striebornej ekonomiky! Ak sa bojí nášho vymierania, a to znamená vraj, že deti neuživia svojich rodičov (inak to nie je pravda, produktivita práce založená najmä na vedomostnej ekonomike rastie geometrickým radom!), tak nech predloží koncepciu imigračnej politiky…  Záver: riešenie dôchodkového systému na Slovensku musí mať strategický rozmer, a preto napríklad pýtať sa DSS-esiek na ich názor, je obyčajné príštipkárstvo, ktoré problémy nepomôže vyriešiť!“ Toľko som riekol.

A aký je môj názor dnes? Stále taký istý. Myslím si, že otázky života našich občanov v poproduktívnom období musí riešiť jeden, jediný základný zákon. Môžeme ho nazvať napríklad zákon o treťom veku a ďalších sociálnych postupoch, ktorý bude zahrňovať súvislosti normálneho, dôstojného života človeka, ktorý pre spoločnosť už niečo vytvoril a má právo, ba priam povinnosť užívať si v primeranom rozsahu plody dopestované aj ním v aktívnom pracovnom veku. Tento zákon by riešil aj sociálne služby postarších. Bohužiaľ, sú objektívne medzi nami aj takí, ktorí pre rozličné hendikepy nemôžu dostatočne dlho alebo vôbec prispieť do produkcie spoločnosti. Ale civilizovaná spoločnosť ich preto neodstrčí na okraj. 

Samotný vládny program v tejto oblasti „rešpektuje“ moje závery, veď sú všeplatné. Program konštatuje aj:

„vláda vypracuje dlhodobú koncepciu dôchodkovej politiky na základe širokej odbornej diskusie“ (!!!),

„dôchodkový systém vláda posudzuje v komplexe celého systému sociálneho zabezpečenia a daňovej sústavy“.

Aj ďalšie navrhované postupy a opatrenia sú namieste, chýba však ich vzájomná previazanosť. Preto si opakovane myslím, že minister práce a štátni tajomníci uvedeného rezortu si majú čo najskôr sadnúť a vypracovať so širokým tímom komplexný, celostný návrh „sociálneho“ zákona a vystaviť ho verejnej diskusii. Potom by sa nestalo, aby funkcionár obhajoval valorizáciu dôchodkov pevnou sumou, tento prístup je nesystémový, antisociálny, protizásluhový (nezabudnite, že doterajšie dôchodky sa tvorili zásluhovým princípom). Minimálny dôchodok je treba riešiť inak. Dokonca v tom istom veľkom zákone. Ale nie na úkor časti súčasných dôchodcov. Gestorské ministerstvo musí pripraviť a schváliť zákon tak:

- aby všetkým občanom bolo jasné, že napríklad od 1. januára vek a podmienky odchodu do starobného dôchodku budú dlhodobo stanovené jednoznačným koeficientom,

- aby bolo jasné, že priebežný prvý pilier bude nosný a že aj pravidelná minimálna platba určite zabezpečí minimálny dôchodok,

aby bola možnosť a v prípade povinnej platby do dôchodkového pripoistenia či sporenia zriadiť aj verejnoprávnu správcovskú spoločnosť. A prilepšenie na starobu navyše (tretí pilier) bude odpočítateľnou položkou z daňového základu. Ako si bude občan a správcovská spoločnosť vzájomne hospodáriť bude len ich vec. Štát nebude niesť zodpovednosť za chybné rozhodnutia občana či správcovského subjektu.

Predpokladá to však razantnú zmenu pomerov povinných odvodov. A trvale umožniť výstup z druhého piliera.

Podobne treba v uvedenom zákone kodifikovať aj súvisiace otázky, sociálne dôchodcovské služby (byty, domovy, penzióny, zariadenia opatrovateľskej služby, špecializované zdravotnícke zariadenia, lieková politika pre dôchodcov), práca popri dôchodku. Predmetom veľkého zákona o „živote v zrelom veku“ určite musí byť aj to, čomu sa hovorí strieborná ekonomika – podpora štátu pri vytváraní podmienok a rozvoji výskumu, výroby a služieb pre dôchodcov.

A odborníci určite zohľadnia aj ďalšie súvislosti o ktorých som sa nezmienil.

Aj zdravie občanov je verejný statok

Podobne je to aj so zdravím. Vo svojich programových vyznaniach som na túto tému hlásal: „Zdravie. Zdravie občanov je verejný statok a jeho fungovanie otázkou zachovania zodpovedajúceho verejného priestoru. Zdravie nie je trhový statok! Ako hovorili štrajkujúci lekári, chorí občania sú pacienti, a nie klienti. Klienti sú účastníci trhového priestoru, z pacientov môžu byť klienti len ,miskyʻ platiace si za zväčšenie poprsia, alebo gangstri plastikou si meniaci tvár. My ostatní nie sme klientmi finančných inštitúcií, poisťovní. Čiže opäť vláda sa musí rozhodnúť, či v zásade zostane zdravie verejným statkom, alebo sa zmení na obchod. Zisk zo zdravia môže existovať len pri dobrovoľnom pripoistení. Som rozhodne za verejné zdravie, ktoré bude financované jednou verejnou zdravotnou poisťovňou! Samozrejme, nemám nič proti existencii pripoistenia zdravia v iných poisťovniach. Záver: Zriadiť jednu jedinú verejnú zdravotnú poisťovňu, ktorú ,živiaʻ povinné odvody a súkromný finančný sektor pripustiť len k položkám nezdravotného charakteru a k sanovaniu samopoškodzovania zdravia, ako je alkohol, fajčenie, drogy či adrenalínové športy.“

A čo programové vyhlásenie súčasnej vlády? Je tam toho mnoho a v absolútnej väčšine správne a potrebné. Ale! ... chýba mi v tom systém. A zdravotníctvu tiež. Nikdy som si neuvedomil, koľkými zákonmi je usmerňované moje zdravie! A každý z nich si zodpovedne upravuje svoju záhradku. Máme:

Zákon 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov, uvádzania tabakových výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,... zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti

Zákon 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach

Zákon 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

A zrejme aj ďalšie. Pozrite sa na stránku Ministerstva zdravotníctva, koľko je tam vyhlášok, výnosov, štatútov, usmernení?!? Vie niekto z kompetentných, koľko zo zákonov je po osemročných praktických skúsenostiach a zmenách kompatibilných? A koľké si protirečia? Máme zákon pre to či ono, ale nemáme jeden komplexný zákon o zdraví. Zákon, ktorý bude celostne, v súvislostiach  upravovať právo na bezplatnú ochranu zdravia a vytvárať materiálne, finančné a ľudské podmienky pre jeho fungovanie!

Aj tu nastal čas pre kvalifikovanú sociálnodemokratickú vládu, čas pre činy!

Odpoveď: nemáme na to, je nežiaduca

Zatiaľ som sa vyhol všetečnej otázke – a kde zoberieme na to? Naša ústava v článku 39 konštatuje, že „Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa“. A čo k zdraviu podotýka Ústava SR? Článok 40: „Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon“. A z toho vychádza aj moja odpoveď. Štát musí v prvom rade uspokojiť (aj finančné) nároky starostlivosti o seniorov, o deti a mládež. a zdravie obyvateľstva! Títo sú najzraniteľnejší. Na ich úkor nemožno uprednostňovať vyrovnaný rozpočet. Ten nech vyrovnávajú občania v produktívnom veku. Svojimi daňami a odvodmi. A tí čo zarábajú viac, nech sú progresívne zdaňovaní. A znižovať vysokú mieru korupcie. Aj naši ekonómovia dobre vedia, koľko je tam zdrojov na rozvoj všetkých občanov! Aj vláda má to v programovom vyhlásení...

Práve zabezpečenie chodu štátu je úlohou vlády. Občania v ostatných voľbách dali jednoznačný mandát riešeniam, ktoré pri prekonávaní kríz a vytváraní podmienok pre kvalitný život občanov ponúka Smer. Preto súčasná vláda má povinnosť riadiť tento štát na základe predstáv a cieľov a postupmi, ktoré sa zrodili v politickej teórii a dlhoročnej praxi hľadania zmyslu ľudského života. Aj keď sú niekedy neortodoxné. Aj keď často nebudú (a málokedy budú) v súlade s prevládajúcimi mediálnymi prúdmi. A určite nebudú po vôli a chuti súčasnej slovenskej pravici. Ale koho záujmy pravica obhajuje? Zvyčajne ľudí nesolidárnych, ľudí finančnej špekulácie. Ľudí, ktorí si predstavujú štát ako účastinnú spoločnosť, ešte radšej ako eseročku! Vláda Smeru sa dostala k moci aj preto, že chce obhajovať záujmy ľudí práce, vytvárať podmienky sociálnych istôt pre všetkých. Štvrťroka od volieb je už dostatočný čas na zorientovanie a načim pustiť sa do vládnutia! Slúžiť spoločnosti a jej občanom pri napĺňaní kvality života. Kvalita života rovná sa zmysluplný život človeka. Vieme, že akýkoľvek zmysel života sa musí týkať časového obdobia nášho ľudského života, čo bezprostredne znamená: zlepšiť výživu, ubytovanie, lekársku starostlivosť, dopravu, výchovu, bezpečnosť, ľudské práva a všetky iné ľudské potreby všade tam, kde je to potrebné a snažiť sa urobiť život vo svojom okolí pre všetkých taký dobrý, ako je možné. Dokonca aj pre dôchodcov a chorých…

Držím Smeru-SD palce aj ostatné prsty.

Ilustračné foto: Emil Polák