Kráľovná divadla - Marína Kráľovičová

Včera večer, keď kráľovná v žiari reflektorov rozdávala samu seba, divadlo v dojatí a pohnutí povstalo. Obklopili ju koše kvetov. Kto by tú našu Marínu - Máriu Kráľovičovú nenosil na rukách?
Počet zobrazení: 5123
Marina_uvod.jpg

Včera večer: v Slovenskom národnom divadle, na javisku, kde pred sedemdesiatimi rokmi počula svoje vzdelané konkurentky debatovať o blakverste, a ona si pomyslela "ježišmáriá, ná o čem to vyprávjajú", kde potom zahrala svoj prídavok pre porotcov - seba, mamu, otca, starú mamu, psa, iba ten list, ktorý od poroty dostala, nezahrala - stála krásna žena v dlhých čiernych šatách so šerpou. Kráľovná. Marka z Čárú.

Manželka básnika z rodiny, kde sa pri obede konverzovalo po francúzsky, kým u nich doma po „čáransky“, a preto potom zodrala topánky po galériách od Louvru, cez Prado, až po Ermitáž, aby všetko dohnala a nič nestratila. Zdena Studenková rozpovedala, ako po predstavení a šesťhodinovej ceste v autobuse všetci sa všelijako klátia a pospávajú, iba Marína sedí vzpriamene pri okne, kolega Jožo Vajda sa pýta: Marrrína, čo tam, preboha, vidíš?!" A ona odpovie: "Vy môžete spať, vy ste mladí, ale ja sa musím dívať, lebo ja už nemám toľko času ako vy! A ja sa chcem dívať dopredu!" Kamila Magálová včera o nej povedala, že je najlepším človekom, akého pozná. Veru, v tej žene je všetko, iba zlo nie.

Občas ju večer o desiatej stretnem na ulici, vykračuje energicky na vysokých štekloch do kopca, ja sa pýtam: Odkiaľ ideš, Marína? A ona: "Z roboty," a smeje sa. Žiadne - som unavená, žiadne mám toho dosť, žiadne tomabolítomapichá. Iba raz, keď jej zomrel Procházka, ako celý život svojmu mužovi hovorila, mi povedala. "V noci som sa zobudila, počúvala som z rádia francúzske šansóny a tak som si porevala! Plakala som, lebo mi Procházka chýba, a niekedy mu závidím, že on ma už tam čaká a ja tu za ním revem." Tuším pred pätnástimi rokmi som jej chcela prísť vinšovať k jubileu, iba kývla rukou - á, taká maličkosť, to ja neoslavujem, príď v septembri, na Máriu.

Včera večer, keď tam kráľovná v žiari reflektorov pred svojím publikom rozdávala samu seba, divadlo v dojatí a pohnutí povstalo. Obklopili ju koše kvetov. A ona, ako vždy: "A - to ešte nie som v krematóriu?" Kto by tú našu Marínu - Máriu Kráľovičovú nenosil na rukách? Všetci sme sa zhodli: Marína nemá vek, žiadnych osemdesiat päť. Nejaká matrikárka sa kopla pri zapisovaní roku narodenia.

Status Na FB, 8. 6. 2012

Foto: Archív M. K., Ivona Orešková

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984