Ad.: Zopár poznámok ku knihe Ľuboša Juríka Smrť ministra

*To, že Ľuboš Jurík je skvelý spisovateľ, je známe. Napísal viacero kníh, ktoré si zaslúžia uznanie i obdiv. Priznám sa však, že najväčší dojem na mňa urobila tá posledná, Smrť ministra.*
Počet zobrazení: 2716

To, že Ľuboš Jurík je skvelý spisovateľ, je známe. Napísal viacero kníh, ktoré si zaslúžia uznanie i obdiv. Priznám sa však, že najväčší dojem na mňa urobila tá posledná, Smrť ministra.

O Clementisovi som počul rozprávať doma aj v médiách, rozprávali sme sa o ňom s kamarátmi, ale to všetko bolo povrchné bez hlbšej znalosti jeho života. V tých časoch sa však k jeho životu, k jeho pochopeniu, nedalo priblížiť, pretože bol tabu. Až Juríkova knižka mi poodhrnula jeho skutočný tragický, ale aj nádherný život, ktorý si vedel vychutnávať a užívať. Je to skutočne majstrovské dielo, ktoré chýbalo nielen na Slovesnku, ale dovoľujem si napísať, že aj v Česku. Clementis bol presvedčený ľavicový intelektuál, ktorý sa do komunistického režimu pre veľa príčin, ako o nich Ľuboš Jurík píše, nehodil. Škoda, že u nás na tej ľavej strane politického spektra takáto osobnosť chýba. Vďaka však za to, že sa aspoň znovu objavila v Juríkovej knižke Smrť ministra.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
25. máj 2012, 14:03
Pred časom som si na portále Slova prečítal recenziu Milana Blahu o románe Ľuboša Juríka so zvláštnym názvom - Všetci sme potomkovia Kainovi. Zamyslel som sa nad tým, prečo taký čudný titul, čo sa za tým skrýva, prečo si spisovateľ myslí že sme všetci potomkovia biblického Kaina. Na podnet tejto recenzie som si knihu kúpil, keďže Blaha ju vychválil až do literárnych nebies.Konštatujem, že je to zaujímavý román, aj som si osvojil posolstvo, že sme naozaj potomkovia Kainovi teda, že ľudstvo je splodené bratovrahom, ktorého ani Boh nepotrestal. Zvláštne. Keďže som väčšmi náchylný veriť sociálnym teóriám o pôvode zla ako fatalizmu opísanému v Biblii premýšľal som, či pôvod ľudského utrpenia je v Kainovi, alebo v tom, čo opísal Marx ako teóriu vykorisťovania a diktátu kapitálu. Odpoveď nepoznám, ale tento román ma nakopol, aby som o tom prudko premýšľal. A teraz zase Milan Blaha (Juríkov dvorný kritik?) vychválil román Smrť ministra. Videl som film Smrť ministra, knihu si idem kúpiť, alebo požičať, no hneď mi zišla na um paralela: aj Clementis je potomok Kainov? Všetci sme naozaj poznačení dedičným hriechom a preto sa nám nedarí prelomiť zlo v spoločnosti? Alebo sa Ľuboš Jurík fatálne mýli - nie je nám bližší Ábel? Aj keď je Kain bratovrah, ľudstvo sa s tým predsa nemôže zmieriť a musí si vážiť Ábela. A tento Ábel, to je východisko. Alebo sa mýlim? Peter Marčan
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
26. máj 2012, 04:01
historia viac menej uz odpovedala na otazku, kto v tych nestastnych 50tych rokoch zisiel z cesty - a Vladimir Clementis to urcite nebol. dnesne korporatne media s oblubou stotoznuju ideologiu komunizmu s ideologiou stalinizmu 50tych rokov, ktory bol v tom case urcujuci a vzhladom na vtedajsie pomery si vedel vynutit svoju pravdu silou. tak ako bol fasizmus vyhrotenou formou kapitalizmu, tak isto bol stalinizmus extremom, vyhrotenou formou, ktora z hladiska idealov pravdy, slobody, rovnosti nie je urcujuca...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
26. máj 2012, 05:49
Ako sa zdá nejasností o Clementisovi je viac, dobre, že sa začalo aspoň trochu diskutovať. Napísal som poznámku do diskusie priamo k recenzii Milana Blahu, ale medzitým, sko som si všimol, sa začalo diskutovať na podnet pána Oľacha. Preto pridávam tú istú poznámku aj do tejto diskusie, nech to nie je roztrúsené. Tu je: Čo vieme o Clementisovi? Je zarážajúce, že mladí ľudia, ale už ani ľudia v strednom veku - ako napr. i ja - už o Clementisovi a o politických procesoch z päťdesiatych rokoch nič nevedia, alebo takmer nič. Ako je to možné? To nie je súčasť našich dejín? Prečo sa o tomto dramatickom období nič neučí, prečo o tom školské osnovy mlčia? Nie je predsa dôvod niečo zatajovať. Oceňujem knihu Smrť ministra, tak nejako si predstavujem dobrú umeleckú biografiu, ktorá približuje, ozrejmuje, vysvetľuje. Nie je to poznatok aj pre moderných politikov? Clementis bol vynikajúci politik, ale ako píše autor, stal sa obeťou systému, ktorý sám pomáhal budovať. Skončil tragicky. Nie je to dráma mnohých veľkých osobností slovenského národa? Andrej Fischl
Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
29. máj 2012, 16:06
Ak má niekto pocit, že vie toho málo o V. Clementisovi,lebo sa nedalo dostať k informáciám a prameňom, tak by si mal odpovedať na otázku, či si za to nemôže sám. Veď len Š. Drug publikoval tri knihy o V. Clementisovi - v r. 1967, 1970 a 1993. Kniha V. Clementisa Nedokončená kronika vyšla asi dvakrát, Listy z väzenia (s jeho ženou Lídou) tiež asi dvakrát, pred pár rokmi vyšiel zaujímavý zborník o V. Clementisovi Dofajčievam posledné fajky a niekedy okolo r. 1987 vyšla veľmi zaujímavá kniha A. Čambalovej-Turečkovej Na shledanou, Kawakami, v ktorej sa venuje aj dosť obsažným spomienkam na Clementisa, keďže to bol jej spolužiak zo skalického gymnázia. A začiatkom 90-tych rokov Česi vydali knihu VÝBUŠNINA, ktorá obsahuje veľmi zaujímavé údaje, súvisiace s uväznením a smrťou V. Clementisa. Keďže som bez problémov všetky tieto knihy - a dovedna to je určite vyše tisícky strán - zohnal a prečítal, je namieste nariekať, že nie je možné o Clementisovi vedieť viac?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
30. máj 2012, 17:02
Na moje značné prekvapenie som pri náhodnom listovaní v archíve, keď som hľadal úplne iný materiál natrafil na môj článok o V. Clementisovi, ktorý som publikoval v Smene a to 8.11.1989. Tento článok dáva čiastočne za pravdu Jozefovi Špačkovi keď v ňom o.i.píšem: ,,Po dlhých rokoch sa v roku 1963 aj Vladimíra Clementisa podarilo rehabilitovať a to nielen po občianskej stránke, ale aj po straníckej. Aj keď po ňom pomenovali ulice, a v rodnom Tisovci mu otvorili múzeum, vyšli knižne jeho spomienky atď., predsa len má človek dojem, že aj v súčasnosti je to osoba o ktorej je lepšie nepísať, nedávať ju do dejinných súvislostí. Keď sa v roku 1987 konalo ku Clementisovým osemdesiatinám sympózium, ktorého sa zúčastnila len hŕstka ľudí, veľmi rýchlo skončilo, pretože vraj nastal čas obeda. Dlho odkladaný a nakoniec len pre vyvolených zorganizovaný clementisovský večer na Bratislavskom hrade sa konal viac-menej v poloilegálnej atmosfére. A čo je najviac zarážajúce dodnes nevyšiel ani výber z Clementisových vojnových a povojnových prác a prejavov !"
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
30. máj 2012, 17:23
Musím opäť zareagovať na príspevky ku Clementisovi, pretože ide evudentne o nepochopenie mojej poznámky. Nerozumiem p. Špačkovi, čo a najmä komu vyčíta, že si nevieme zadovážiť poznatky o Clementisovi. Musí si uvedomiť, že bežný čitateľ nie je znalec histórie, ani tej nedávnej a že nepátra cielene po nejakých udalostiach. Taký čitateľ, hoci aj priemerný a nedovzdelaný, potrebuje IMPULZ, potrebuje ukázať cestu, potrebuje upozorniť na to, že tu bol Clementis, či niekto iný, významný. Kto to má urobiť? Ako sa ja mám dozvedieť, že kedysi kdesi vyšli knihy o Clementisovi, alebo zväzky jeho listov? Ja predsa nie som archivár, ani historik, ani odborník na Clementisa. Skôr by som očakával, že ma na to upozorní ŠKOLA, učebné osnovy, verejnoprávna televízia. Pre mladšiu a strednú generáciu bol Clementis tabu, dobre to napísal pán Olách. Na knižnom trhu prevládajú kadejaké braky a keď vyjde kniha s vážnou témou, tak je takmer utajená. Čo s tým robiť?
Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
31. máj 2012, 10:37
Ani ja nie som historik, archivár, ani sa nepovažujem za odborníka na Clementisa. Ale myslím si, že Slováci vo všeobecnosti zaostávame v úrovni VLASTNÉHO OSOBNÉHO ZÁUJMU o našu históriu, o naše významné osobnosti. Oveľa lepšie sú na tom po tejto stránke napr. v Čechách či v Nemecku alebo Maďarsku, v množstve ľudí aj z obyčajných kruhov, zaujímajúcich sa o historickú tematiku. Je to otázka všeobecného rozhľadu, v ktorom sa nemáme čím chváliť. Ja som od svojho príchodu do škoských služieb nikdy neopomenul spomínať napr. aj osobnosť V. Clementisa, hoci išlo o učivo medzivojnovej poézie a L. Novomeského. Ako som spomenul, nie som historik, neučím dejepis. Záleží len na každom z nás, zbaviť sa toho dlhoročného nánosu zápecníctva aj v tejto oblasti. Netreba čakať len na nejaký impulz,musíme vykresať iskru záujmu sami v sebe!
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
01. jún 2012, 12:41
Ako som sa dočítal v knihe, Clementis a Ján Masaryk pomáhali po vojne vyzbrojovať vznikajúci štát Izrael. Najprv za podpory Stalina a proti Angličanom, potom aj proti vôli Stalina. Židia vo vojne porazili Arabov a rozdelili vtedajšiu Palestínu. Nebol toto pravý dôvod, prečo Clementisa odsúdili na smrť? Proces proti Slánskemu sa volal sionistické sprisahanie, pričom popravení boli skoro všetci Židia. Clementis bol však (vlažný) evanjelík!
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
01. jún 2012, 14:45
Aktivity V. Clementisa boli obsiahle, ako to vyplýva z knihy Smrť ministra, ale ako som aj inde čítal. Dosť vyhranene vystupoval proti Maďarom, čo bolo po vojne a čo sa dá ako-tak chápať, menej sa dá chápať jeho účasť v akcii proti cirkvám, keď bol členom tzv. cirkevnej šestky. Až po dočítaní knihy som si všimol, že je na zadnej strane aj DVD s filmom, pustil som si. Je to veľmi emotívne, viacej ako kniha, tá scéna keď Clementis hovorí s advokátom o Židoch, je veľmi silná. Dobrý je tam Ján Kroner. Aj listy Líde sú silné. Ale nechápem, prečo je v knihe aj divadelná hra, neviem o tom, že by sa niekde hrala. Ale dobre, že to vyšlo, opäť sa niečomu priučíme. Imrich Szabados
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
03. jún 2012, 06:42
Takto sa to začalo: ?Nesmíme nikdy zapomínat, že nástrojem válčení atomových štváčů, nástrojem války jsou české a slovenské reakční živly, ať už doma či v emigraci, pro něž je válka opravdu jedinou nadějí na porážku našeho režimu a obnovu kapitalismu.? ? Klement Gottwald. To vše si náš lid uvědomuje tváří v tvář souzeným desperátům. Vidí zároveň svou mohutnou sílu, kterou je s to rozdrtit v zárodku každý zločinný plán těch, kteří se pokoušejí připravit jej o ovoce jeho práce a jeho úsilí. Vidí mohutnou sílu svojí země, pevné součásti neustále sílícího světového tábora míru, vedeného Sovětským svazem, spolehlivou zárukou porážky všech zločinných plánů nepřátel lidstva. Rudé Právo, 2. června 1950
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
05. jún 2012, 16:36
Kto dočítal tento vzrušujúci román až do konca, ba ešte si pozrel aj film s rovnomenným názvom Smrť ministra, zaiste si prečítal aj autorov epilóg. Celá kniha je plná faktov a emócií, ale ten záver ma dorazil. Až tam mi došlo to podstatné - kati, vinníci, inkvizítori, žalobcovia, politici, ktorí boli pri moci v čase tohto procesu, všetci títo zostali nepotrestaní!Dožili svoje ctihodné životy takmer v úcte! Kdesi tu je posolstvo pre modernú ľavicovú politiku. Musí mať sebareflexiu, musí mať silu sa očistiť! A to platí aj pre súčasnú ľavicu. Ak bude vliecť balvan neprávostí, nikdy sa nezbaví zodpovednosti za minulosť a tá ju dobehne. Ľavica má stále veľký historický potenciál, len sa niekedy správa alibisticky. L. Ondrejka
Obrázok používateľa Anonymný
#4
(neuvedené)
06. jún 2012, 05:34
Súhlasím s pánom Ondrejkom. Ale je tu úloha najma pre historikov, ak sa má ľavica vyrovnávať so svojou zodpovednosťou. Máme historické monografie o Bacílkovi, Širokom, Strechajovi a pod.? Teda pokiaľ ide o slovenských exponentov v politike z 50-tych rokov. Kto sa do toho pustí? O Clementisovi je predsa len nepomerne viac napísané ako o tých, ktorých som vymenoval ako príklad, hoci zrejme práve oni majú najväčší podiel na zločinoch z tých čias. Môžu historikov nahradiť spisovatelia? V akej miere? A kto z ľavice by si mal v súčasnosti vstúpiť do svedomia? SMER? KSS je už len marginálna strana...Je to komplex nejednoduchých otázok. A čo my, čo sme sa narodili okolo r. 1950 a pripisujú nám zo zotrvačnosti tieto hriechy?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
06. jún 2012, 15:03
Bezvýhradne sa pripájam k názoru p. Špačka. Aj mňa irituje, keď nám kladú za vinu hriechy minulosti. L. Ondrejka

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984