Reklama
Reklama

Dilemy Daniela Lipšica

Niet pochýb o tom, že Daniel Lipšic spolu s Róbertom Kaliňákom sú najtalentovanejšími politikmi nastupujúcej generácie. Problém je v tom, že v strane, v ktorej pôsobí, mu to je viac na škodu ako na osoh.
Počet zobrazení: 1660
lipsic.JPG

O tom, že slovenská pravica je v hlbokej, priam systémovej kríze, nemožno pochybovať. Otázne je, či pri súčasnej ideovej a personálnej mizérii má vôbec šancu vyhrabať sa z nej. O akýsi chabý a navyše aj zúfalý pokus zachrániť pravicu sa pokúša „večný podpredseda“ (citát F. Mikloška) KDH Daniel Lipšic. 

Daniela Lipšica poznám od roku 1991, kedy (jeden rok) študoval okrem práva aj politológiu. Jeho vstup do straníckej  politiky nebol priamočiary. Nezačínal ako väčšina KDH-ckych kádrov jeho generácie v KDMS (Muránsky), ale v pravicovo-liberálnej ODM.  Keď  v roku 1998 vstúpil do politiky vo funkcii vedúceho úradu  na ministerstve spravodlivosti, bolo pre mňa prekvapením, že „kope“ za konzervatívno-kresťanské KDH. Jeho dovtedajšia politická história ho skôr kvalifikovala za nominanta DS. Ako sa neskôr ukázalo, jeho politickú trajektóriu nasmerovala divoká karta, ktorú mu vtedy dal predseda KDH a minister spravodlivosti Ján Čarnogurský. No a potom nasledovala priam raketová kariéra.

Veľmi skoro sa stal podpredsedom KDH, čo mnoho starých zaslúžilých straníkov (Brocka) nieslo dosť ťažko. Zdá sa však, že jeho raketový vzostup zároveň znamenal preňho dlhodobú stagnáciu, ktorú sa pokúšal viackrát prelomiť. Po odchode Čarnogurského z politiky sa Lipšic začal orientovať na skupinu konzervatívnych fundamentalistov okolo Vladimíra Palka. Po odchode KDH z druhej Dzurindovej vlády sa jasne ukázala „konfliktná“ línia medzi pragmatikmi (Fronc, Brocka) a fundamentalistami (Palko, Minárik). Spor, ktorý nakoniec stranu rozdelil, bola ponuka na vstup do vlády so Smerom v roku 2006. Vtedy boj o „nepoškvrnenosť“ fundamentalisti prehrali, ale keďže výsledok hlasovania o vstupe do vlády prišiel neskoro, nakoniec ostalo KDH v opozícii. Neobišlo sa to však bez strát. Lipšic sa spolu s Palkom a Minárikom vzdali postu podpredsedov strany a Palko ohlásil svoju kandidatúru na post predsedu KDH. Na zlomovom sneme, kde Palkova línia prehrala, sa však ukázalo, že Lipšic je viac pragmatickejší než hodnotový politik a svojich súputníkov opustil. Na rozdiel od svojich kolegov kandidoval na post podpredsedu KDH a nakoniec sa ním aj stal. Samozrejme, zo strany svojich kolegov to bolo hodnotené ako „veľmi nerytierske“ rozhodnutie. Vtedy sa naplno ukázal rozdiel medzi Lipšicom a jeho spoločníkmi. Lipšic si racionálne uvedomil, že rozhodnutie založiť vlastnú politickú stranu „ je na hranici (skutočnosť dokázala, že za hranicou) politického prežitia“. Ako pragmatický politik si preto vyhodnotil, že zotrvanie v KDH je pre jeho politickú budúcnosť oveľa výhodnejšie, než nasledovanie svojich partnerov do politickej neistoty. Od tých čias je Daniel Lipšic v KDH politickým solitérom, bez výrazných a vplyvných spojencov, viac-menej trpený, pretože  dokáže strane priniesť dosť hlasov, ale s jasne vymedzenými mantinelmi vplyvu a s jasným limitom pre jeho ambície.

Niet pochýb o tom, že Daniel Lipšic spolu s Róbertom Kaliňákom sú najtalentovanejšími politikmi nastupujúcej generácie. Problém je v tom, že v strane, v ktorej pôsobí, mu to je viac na škodu ako na osoh. Treba si totiž uvedomiť rozdiel medzi tým, ako vníma Lipšica verejnosť, vrátane voličov KDH, ktorí mu dali viac preferenčných hlasov ako predsedovi Figeľovi a ako ho vníma stranícke prostredie. Medzi týmito dvoma svetmi je totiž hlboká priepasť. V štruktúrach KDH nehrajú prím mediálne najvýraznejšie osobnosti ako Lipšic, Procházka či Marcinčin, ale ľudia typu Fronc,  Brocka, Abrhan, Přidal či Muránsky. To je pravá tvár KDH a práve títo ľudia rozhodujú, ako sa strana bude profilovať. Skrátka, „smrad a teplíčko“ - tieto kádre majú svoje teplé politické miestečka vyárendované na dlhé roky až desaťročia dopredu a ak po niečom skutočne netúžia, tak je to nástup novej dynamickej a dravej generácie, ktorú sa Lipšic pokúša presadiť. Lipšic si to uvedomuje, aj preto tak dlho zvažoval svoju kandidatúru na predsedu KDH. Uvidí sa, či na vlastnú stranu, navyše potom, ako dostal košom od Radičovej, má  financie a odvahu. Veru, ťažká to dilema.

Foto: lipsic.sk

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
24. máj 2012, 09:05

Najtalentovanejším buržujom (pardón ctihodným podnikateľov s poslaneckým platom) nie je ani tak Lišic, ale skôr Kaliňák. Ultra "talentovaným" je Počiatek!

Ukážky ich "sociálnych" talentov:

Poslanec Smeru a minister vnútra Robertko Kaliňák

Príjmy za rok 2010:

z verejnej funkcie ..........34 515 ?

iné ................................518 800 ?

Čo ešte priznal:

3 byty, auto, zariadenie domácnosti

--------------------

Najtalentovanejší Janko Počiatek

Príjmy za rok 2010:

z verejnej funkcie ..........29 672 ?

iné ................................924 612 ?

Čo ešte priznal:

orná pôda, zastavané plochy, garáž, stavba, lesné pozemky, stavebný pozemok, garáž, dom

http://www.cas.sk/clanok/201796/majetky-poslancov-a-ministrov-priznali-miliony-lietadlo-aj-zumpu.html

Za rok 2011 to tiež nebude horšie s ich nahromadenými talentmi. Pretože z historického aspektu talent bola jednotka peňažného účtovania v rímsko-antickej dobe. 1. talent = 240 zlatých aureov (125,3 g zlata /za Julia Caesara/ x 240) = cca 30 kg zlata.

Kde sa na ich vykorisťovateľké talenty hrabé nejaký "netalentovaný" pravičiar Lipšic?

Alebo ultra netalentovaný Fico s 8 árovým spustnutým vinohradom, chatou, autom, prenajatým bytom a priznanými cca 37.000 ? z verejnej funkcie.

Ficové príjmy za rok 2010:

z verejnej funkcie ..........37 029 ?

iné ...........................................0 ?

Čo ešte priznal:

rekreačná chata, vinica, osobný automobil, podielové listy

S manželkou predali byt, sťahovať sa chcú do prenájmu do 2 000 eur. Snom expremiéra je však vlastný dom.

Takže pán predseda strany a vlády snivajte ďalej, alebo učte sa od talentovaných (a)sociálnych demokratov.

Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
27. máj 2012, 04:05
v clanku je velmi zaujimava poznamka, ze zacinal v ODM, takze ma velmi blizko k OKS a KDS. je to take kukucie vajicko OKS nasadene do KDH, ktore tam vlastne presadzuje celkom ine idealy a aj otazky praktickej politiky. jeho pragmatizmus spocival v tom, ze plaval na vlne nenavisti proti meciarovci, neskor proti ficovi. ked robil ministra vnutra, nevynechal ani jednu prilezitost, aby sa dostal pred kamery, aby zvolal tlacovku. sa mu to darilo najma v obdobi antigorilych protestov, co mu vynieslo istu popularitu o ktorej plati, ze "zide z oci, zide z mysle". suma sumarum - je to politicky humus a nie talent...
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama