Umbria, zelené srdce Talianska a jeho poklady
Kraj Umbria ležiaci medzi Laziom (okolie Ríma) a Toskánskom nazývajú zeleným srdcom Talianska. Je jedinou oblasťou Apeninského polostrova, ktorá nemá prístup k moru, no má veľa zelene a malebné mestečká na vŕškoch takmer vždy obkolesené starými hradbami. Obrovské množstvo kultúrnohistorických pamiatok ju robia atraktívnou destináciou pre turistov, ktorí hľadajú aj čosi iné než len oddych vo vlnách morí.
Zastávka v hlavnom meste „ľavicového“ kraja
Z Bratislavy sa autom len ťažko dá dostať do Umbrie „na jeden šup“, a tak sme si urobili prvú zastávku v hlavnom meste „ľavicového“ kraja Emilia Romagna – v Bologni. Mesto s najstaršou univerzitou na svete (1222) má impozantné námestie. Popri radnici so sochou reformátora kalendára pápeža Gregora XIII. nad portálom tu stojí Palazzo di Re Enzo (v ktorom bol väznený ľavoboček cisára Friedricha Barbarosu) a najväčší mestský Kostol svätého Petrónia, cez dlažbu ktorého prechádza poludník a ktorého portál je dielom Jacoba della Querciu. Oproti sa nachádza Palazzo della Podestá (impozantná stavba mestskej haly) postavený Aristotelom Fioravantim, ktorý sa v rokoch 1467- 1475 stal hlavným architektom na dvore uhorského panovníka Mateja Korvína. Tu pravdepodobne urobil aj ranorenesančnú prestavbu Zvolenského zámku a jeho vplyv je čitateľný aj na banskobystrických renesančných objektoch. Architekt (ale aj geniálny hydraulik) napokon zakotvil v Rusku, kde v Kremli postavil hlavný kresťanský chrám východného obradu, a tam sa jeho stopy strácajú.
Palazzo della podestá v Bologni
My sme tentoraz v Bologni pred kostolmi dali prednosť návštevám múzeí. Bolonská obrazáreň vlastní množstvo obrazov (Vitale da Bologna, Guercino, Caracciovci, Reni), no viac ma upútalo Múzeum bolonskej univerzity v Palazzo Poggi zamerané na prírodné a technické vedy. Okrem sektoru modelov rôznych typov stredovekých lodí a renesančných vojenských opevnení zaujme kabinet optických prístrojov a kabinet anatómie, v ktorom na plastických voskových maketách sú znázornené všetky možné polohy, ale aj defekty ľudského plodu. Veda a umenie sa tu snúbia mimoriadne presvedčivo. Celá zbierka je zameraná ako pocta jej iniciátorovi, osvietenskému polyhistorovi Luigimu Fernandovi Marsilimu (1658 - 1730). V jeho mineralogických zbierkach sú aj exponáty zo Španej doliny, ktorú navštívil v roku 1696. Zážitkom je návšteva Archeologického múzea s bohatou zbierkou exponátov starého Egypta, ako aj etruských, rímskych a gréckych vykopávok z Bologne. Mimoriadne zaujímavé boli exponáty dokumentujúce vývoj etruského písma.
Inšpiratívnym bolo pre nás pozorovanie skupiny malých detí, ktoré v rámci projektu približujúceho umenie a kultúru mládeži zavítali v nedeľné dopoludnie do múzea. Bolo obdivuhodné ako pracovník múzea výsostne pedagogickým a premysleným spôsobom dokázal aktivizovať a podnecovať záujem detí o vystavované exponáty. Na staršiu vysokoškolskú mládež sme narazili vo večerných hodinách, kedy zaplavila nielen hlavné námestie, ale aj celé okolie univerzity na Via Zamboni. Študenti do neskorých večerných hodín posedávali aj na dlažbe pešej zóny, popíjali nápoje a diskutovali o problémoch či pseudoproblémoch, ktoré sa ich dotýkajú.
Maratón prehliadok umeleckých pamiatok
Počas cesty po Umbrii sme navštívili 18 miest, z toho 6 mimo hraníc tohto kraja. Prvým umbrijským mestom pre nás bolo na vŕšku ležiace malé Cittá di Pieve, kde sa narodil Raffaelov učiteľ Perugino a popri jeho rodnom dome sme v dvoch miestnych kostoloch mohli obdivovať aj jeho obrazy. Naším večerným programom bola účasť na predprvomájových oslavách nazvaných Cantamaggio (spojených s oslavou postupu miestnych futbalistov do vyššej súťaže) v centre juhoumbrijskej provincie – skôr priemyselnom než historickom meste Terni. Do programu sa aktívne zapojila miestna školská mládež (recitáciou, tancom, spevom), pričom (pre nás zaujímavo) organizátori (vrátane starostu) akcentovali sociálny rozmer akcie ako sviatku pracujúcich. Oslavy na davmi preplnených hlavných dopravných tepnách mesta vyvrcholili neviazaným sprievodom tanečníkov, hudobníkov, maškár a alegorických vozov.
Ulica Deruty - centra keramikárstva
Umbria je neobyčajne bohatá aj na tradície umeleckej keramiky. Aspoň letmo sme prebehli obrovskú zbierku v Derute, ale s keramickými exponátmi sme sa stretli aj v múzeách v Gubbiu a Urbine. Z hľadiska estetického bolo vrcholom našej cesty Orvieto s nádhernou fasádou dómu s kaplnkou San Brizio Lucu Signorelliho, ktorého fresky s apokaliptickými víziami znesú porovnanie s Michelangelovým Posledným súdom. Hádam druhým vrcholom bola návšteva Spoleta. V jeho dóme sú nádherné fresky „najprv mnícha, potom ženáča“ Filippa Lippiho (jeho viaceré diela sú v Korvínovskej zbierke) a sarkofág tohto ranorenesančného maliara navrhnutý jeho synom Filippinom. Prekvapením bol pre nás úžasný ranorománsky Kostol svätej Eufémie, z ktorého dýchala história. Ďalej sme obdivovali v týchto zemepisných šírkach takmer všadeprítomné rímske divadlo (tu z 1. storočia) a pápežskú pevnosť Rocca Albornoz (s muzeálnymi zbierkami a krásnymi freskami) nazvanú po kardinálovi, ktorý ju na rozkaz avignonského pápeža Innnocenca VI. dal postaviť koncom 14. storočia. Po maratóne prehliadok umeleckých pamiatok dobre padlo zaviesť sa pod umelé vodopády Cascata delle marmore vybudované roku 271 pred Kristom, v ktorých sa z výšky 165 metrov v troch kaskádach valí obrovské množstvo hučiacej vody.
Ľudová zábava v Assisi a Sviatok sviec v Gubbiu
Keďže väčšina umbrijských miest sa nachádza na vŕškoch, turista, ktorý zaparkuje dolu pod hradbami, musí zvládnuť riadne stúpanie. Našťastie mnohé mestá majú priamo z parkovísk vybudované výťahy alebo eskalátory, takže môžete šetriť svoje sily na prechádzky po uličkách, námestiach a múzeách. Vari najznámejšou turistickou destiláciou Umbrie je vďaka kultu svätého Františka mesto Assisi s dolným a horným kostolom svätca postavenými čoskoro po jeho smrti (teda do polovice 13. storočia). Umeleckým pokladom sú nádherné fresky Cimabueho, Martiniho, Lorenzettiho a hlavne Giotta s jeho 28. výjavmi zo života svätého Františka. Pôsobivý je aj jednoduchší gotický Kostol svätej Kláry, no najkrajšiu fasádu má Dóm svätého Rufina nachádzajúci sa uprostred medzi hlavným námestím a pevnosťou na vrchole kopca. Assisi podobne ako Benátky býva až príliš preplnené turistami, no v deň našej návštevy mesto zaplavili domáci obyvatelia, ktorí sa od najmladšej po najstaršiu generáciu vyobliekali do historických kostýmov reprezentujúcich najrôznejšie spoločenské stavy.
Pohľad na horný Kostol svätého Františka v Assisi
Iný druh ľudovej zábavy sme zažili potom v malebnom Gubbiu, kde sa práve konal Sviatok sviec. Tri veľké z intarzovaného dreva vyrobené svietniky s malými soškami svätcov (patróna mesta svätého Ubalda, ako aj svätého Jána a svätého Antona) znesú najprv na drevených márach do haly Palazzo dei consoli (inak sídla zaujímavého múzea) a potom sa davy presťahujú do nižšie položených palácov, nádvorí a námestí mesta, kde sa začnú ozajstné lukulské hody, miešajú sa zvuky hudobných kapiel a vychutnáva sa pocit družnosti.
Protikladne k turistickému charakteru Assisi pôsobila atmosféra neďalekých malých mestečiek Spella (s krásnymi freskami Pinturicchia v dvoch kostoloch) a Bevagne (s nádherným hlavným námestím), v ktorých panovala večerná nálada normálneho života, ako dúšok čistej vody. Architektonickou dominantou mesta Todi je vnútri hradieb hlavné námestie, ale aj mimo hradieb ležiaci prototyp ideálneho renesančného kostola (postaveného podľa Bramanteho plánov pôvodne určených pre rímsky Kostol svätého Petra) Santa Maria della Consolazione v tvare gréckeho kríža pripomínajúci Sangallov kostol San Baggio pod toskánskym Montepulcianom. V Kostole svätého Fortunata s peknou fasádou je zasa freska Madonny s dieťaťom od Masolina da Panicale, ktorý v rokoch 1425 - 27 pobýval na uhorskom kráľovskom dvore.
Perugia s centrom s najvyššími domami v kraji
Hlavným mestom kraja je Perugia, v ktorej sú všetky budovy centra aspoň o poschodie vyššie než v ostatných mestách kraja. Na hlavnej ulici v Collegio dei Cambii sa nachádza miestnosť vymaľovaná Peruginom vyvolávajúca asociácie s Gozzoliho Pochodom kráľov v Palazzo Medici vo Florencii alebo Mategnovou freskou v Camera degli sposi v Mantove. Príbuznosť dojmu neoslabuje ani to, že Peruginova freska má náboženskú a druhé dve svetskú tematiku. Vo vedľajšom Palazzo dei priori sídli umeleckými dielami preplnená Národná galéria Umbrie s dielami Fra Angelica, Piera della Francesca, Perugina, Pinturicchia.
Palazzo dei priori v Perugii
Tu sme mali príležitosť obdivovať aj rozsiahlu len nedávno inštalovanú výstavu obrazov Lucu Signorelli zostavenú z jeho diel vlastnených rôznymi talianskymi, ale aj zahraničnými galériami a zachytávajúcu prierez celou jeho tvorbou. A komu by sa mená spomínaných maliarov málili, mohol, tak ako my, zájsť aj do kaplnky vedľa kostolíka San Severo, kde je freska samotného Raffaela z roku 1505 dokončená o 15 rokov neskôr Peruginom.
Trocha presýtení renesanciou zašli sme do Národného archeologického múzea umiestneného v strohom a nenápadnom objekte niekdajšieho dominikánskeho kláštora. Väčšina jeho exponátov bola znovuobjavená v priebehu 19. storočia, popri vykopávkach z doby bronzovej, keramike rímskej a gréckej, je tu predovšetkým bohatá zbierka etruského umenia aj so slávnym etruským sarkofágom z terrakoty a hrobkou Cai cutu (3 - 1. storočia pred Kristom). Z exponátov venovaných písomným pamiatkam sme sa dozvedeli, ako dochádzalo k vzájomnému ovplyvňovaniu staroumbrijských a etruských prvkov. Etruskú prítomnosť v meste pripomínajú hradby, Etruská studňa, Etruský oblúk a Etruská brána.
Slovenský betlehem v talianskom Urbine
Tesne za hranicami Umbrie sme sa zastavili v slávnom Palazzo Farnese, či skôr vile v Caprarole, ktorú pre budúceho pápeža postavil slávny architekt vrcholnej renesancie a manierizmu Vignola. Má nádherné točité schodisko so šesťdesiatimi schodmi, pôsobivo vymaľované sály a príjemnú rozľahlú záhradu s rozmanitými vodnými hrami a letohrádkom, kde sa kardinál venoval rozkošiam z duchovného rozjímania. Symbolizujú to aj antikizujúce postavy sôch, ktorých gesto (prst v ústach) vyjadruje práve tento význam. Dnes letohrádok používajú ako ubytovňu pre významných hostí (napr. britského princa Charlesa). Neďaleké Viterbo s jeho najznámejšou dominantou – pápežským palácom z 13. storočia sa nám podarilo navštíviť až v neskorých večerných hodinách
Príprava slávnosti pred Dómom svätého Rufina v Assisi
Záver našej cesty sme venovali kraju Marche, v ktorom leží mesto Urbino. Ak sa Mantova spája s rodom Gonzagovcov, Milano so Sforzovcami, Ferrara s rodom d´Este, tak zlatý vek Urbina ovplyvnili Montelfeltrovci (ktorým patrilo aj Gubbio) a z nich hlavne kondotier Federico známy z viacerých vyobrazení (predovšetkým Piera della Francesca) decentne sa snažiacich zakryť mu znetvorenú polovicu tváre. Jeho „palác-mesto“ v Urbine je vrcholným dielom renesancie vďaka architektom Francescovi di Giorgio Martinimu a dalmatíncovi Lucianovi Lauranovi (bratovi Francesca Lauranu, známeho autora víťazného oblúku v Neapole). V obrovskom palácovom komplexe vám na jeho zhliadnutie nevystačia ani tri hodiny, môžete tu obdivovať (v časti označenej ako Museo nazionale di Marche) obrazy Paola Ucella, Piera della Francescu, Lucu Signorelliho a slávnu Raffaelovu Nemú. Vo veľkej sále plnej flámskych gobelínov (zhotovených podľa Raffaelových nákresov) sme našli aj gobelín z anglickej dielne v Mortlake vyrobený v roku 1630, teda v tej istej dielni, ktorá o 14 rokov neskôr zhotovila cyklus dnes zdobiaci bratislavský Primaciálny palác. Dojem posilňovali intarzované drevené truhlice a dvere vyhotovené podľa návrhov Boticelliho a náš úžas vyvrcholil vo Federicovom súkromnom Studiole, ktoré je dielom Florenťana Benedetta da Maiana so sugestívnou klamlivou perspektívou v intarziách všedných a vedeckých objektov. V prízemných priestoroch paláca bola situovaná výstava Ideálne mesto (s podtitulom Utópia renesancie a Urbina), hľadaním podoby ktorého boli renesanční umelci priam fascinovaní. Výnimočnú pozornosť si zasluhujú aj podzemné priestory paláca, v ktorých možno vidieť vynaliezavosť vtedajších staviteľov, aj pokiaľ ide o zásobovanie jednotlivých častí objektu vodou. Oproti palácu v Kostole svätého Dominika s monumentálnou terrakotou Andrea della Robbiu v portiku, nás prekvapila výstavka mimiatúrnych betlehemov (zakladateľom ich tradície je práve svätý František) umiestnených v zasklených skrinkách. Popri nemeckom, peruánskom, kolumbijskom a ďalších tu bol aj náš slovenský. Nestihli sme sa zastaviť v rodnom dome Raffaela, zato sme aspoň na skok nazreli do dva kilometre od mesta postaveného Kostola (v štýle Bramanteho) San Bernardino dei duchi, kde je sarkofág urbínskeho vládcu Federika i jeho syna Ubalda.
Prímorské Rimini ešte bez letných turistov
Severne od Umbrie sme ešte absolvovali krátku návštevu Pesara, ktoré je známe vďaka rodákovi Gioachinovi Rossinimu, po ktorom tu pomenovali divadlo i konzervatórium a jeho slávne i menej známe opery sa tu v lete uvádzajú na monotematickom rossiniovskom festivale.
Teatro Rossini v Pesare
Prímorské Rimini ešte bez tisícov letných turistov (vďaka čomu dvojposteľovka v štvorhviezdičkovom hoteli stála len 29 eur) nás priťahovalo najmä (popri dvoch rímskych monumentoch – Augustovom oblúku a Tiberiovom moste) slávnym chrámom Tempio Malatestiano prestavaným z gotického kostola v roku 1450 veľkým renesančným architektom Leonom Battistom Albertim. Chrám má nádherne zdobený interiér (sochárska výzdoba od Agostina di Duccia freskau Piera della Francesca a Giottov kríž) potláčajúci sakrálny charakter priestorov, čo bol napokon jeden z dôvodov, pre ktoré pápež Pius II. Sigismunda Malatestu vyobcoval z cirkvi. Škoda, že sa v dôsledku amerického bombardovania za druhej svetovej vojny nezachovali fresky v abside.
Pre potenciálnych návštevníkov Umbrie mám jednu radu. Nesnažte sa spoznávať tento kraj na jedenkrát. Uvidíte toho veľa, aj keď si vyberiete len časť spomínaných destinácií, v lepšej kondícii a s väčším pôžitkom vychutnáte ich krásu.
Foto: Vladimír Blaho
Fotogaléria
Pohľad na námestie v Spolete od dómu
Rímske divadlo v Spolete
Pevnosť nad Spoletom
Lanovka v Todi
Slávnosť sviec v Gubbiu
