Diferenciácia v odmeňovaní

V súčasnosti nie je totiž ničím objektívnym odôvodnená výška rôznych nadmerných platov... Preto je aj "nespravodlivé", že napr. predseda vlády SR má plat na úrovni  len približne 1/5-ny platu guvernéra NBS, ale práce - kvalitou i kvantitou - má pri najmenšom 3-krát toľko. Obdobne sa jeho (jej) plat len približne rovná platu mnohých starostov a primátorov miest a obcí...
Počet zobrazení: 4824
uvodmajtan.JPG

Vo svojom pohľade na odmeňovanie vrcholových a iných verejnoprávnych činiteľov vychádzam zo state Zuzany Palovičovej z Filozofického ústavu SAV, ktorá spracovala problematiku sociálnej spravodlivosti, a to v nadväznosti na knihu Davida Millera: Principles of Social Justice, Massachusetts, Londýn, Anglicko, Harvard University Press, 3. vydanie (Filozofia č. 9/2008, str. 763 – 775).

D. Miller totiž – okrem iného - uviedol, že ľudia akceptujú nerovnosti, ale preferujú nižšiu mieru nerovnosti. V oblasti rozdeľovania má byť kritériom princíp zásluh, zásluhovosti. Ako je uvedené na str. 768: „Spoločnosť je spravodlivá v takom rozsahu, v akom sa jej hlavné inštitúcie prikláňajú k princípu potrieb, zásluh a rovnosti. Cieľom nie je všeobecná rovnosť, ale zníženie sociálnych nerovností.“ (podčiarkol M. M.).

Zásluhami sa rozumejú výkony, ktoré sú cenené spoločnosťou a na základe výkonu má byť odmena. Jedno z vyslovených pravidiel D. Millerom pre spravodlivé odmeňovanie je v porovnateľnosti výkonov: „Každý, kto podá daný výkon, dostane danú odmenu,“ resp. má sa aj spoločensky určiť, koľkonásobne ktoré výkony sú pre spoločnosť dôležitejšie oproti iným.

Minimálna brutto mzda v SR v 1. - najnižšom - stupni náročnosti práce sa uplatňuje za pomocné, prípravné a manipulačné práce vykonávané na základe pokynov a bežných jednoduchých postupov. Na rok 2012 je schválená v sume 327,20 € mesačne.

Práce s vyšším stupňom náročnosti práce sú v stupňoch (triedach) 2 – 6 a v nich sú určené tiež minimálne mzdy. Z nich práce v 6. triede (s najvyšším stupňom náročnosti práce) sú charakterizované: tvorivým riešením úloh, neobvyklým spôsobom, s nešpecifikovanými výstupmi a s vysokou zodpovednosťou za škody s najširšími spoločenskými dôsledkami, špecializovanou prácou (napr. v zdravotníctve), riadením, organizáciou a koordinovaním najzložitejších systémov. Minimálna mzda v 6. triede je určená ako dvojnásobok minimálnej mzdy v 1. triede prác – v roku 2012 vo výške 654,40 €.

Práce poslancov Národnej rady SR, prezidenta, členov vlády SR a predstaviteľov ústredných orgánov štátnej správy a členov správnych a dozorných rád a vrcholových pracovníkov veľkých, štátnych organizácií a organizácií vo sfére samospráv, županov, primátorov i starostov veľkých obcí patria väčšinou do 6. triedy. V rámci uvedených prác v daných funkciách sú však tiež diferencovane rôzne, a to diferencovane aj s ohľadom na intenzitu práce.

Východiskovo poznamenávam, že nepovažujem za správne odvodzovať platy za uvedené práce od priemernej mzdy v hospodárstve SR. Okrem iného aj preto, lebo sú v nej tieto vyššie platy obsiahnuté. Odporuje to aj logike odstupňovania výšky minimálnych miezd násobkami vo vzťahu k 1. triede. Odporúčam odvodzovať platy rozhodujúcej (decíznej) a vládnucej špičky v spoločnosti od 6. triedy náročnosti prác a príslušnej sumy minimálnej mzdy v nej (pre rok 2012 vyššie uvedených 654,40 €).

Základné platy prezidenta, poslancov NR SR, členov Vlády SR, predstaviteľov ústredných orgánov štátnej správy a veľkých podnikov (vr. NBS, Eximbanky, Záručnej banky  a pod.) by nateraz  mali byť maximálne do 5-násobku minimálnej mzdy 6. triedy prác, t. j. do 3 272 €. K tomu sa priznávajú ešte rôzne príplatky prezidentovi, predsedom a podpredsedom orgánov, výborov, komisií a pod.

Účastníkov v práci rôznych rád (správnych, dozorných, bankových a pod.), starostov obcí odmeňovať maximálne do výšky 2 násobku minimálnej mzdy v 6. triede (v roku 2012 do 1 308,80 €). Nateraz sú veľakrát podstatne vyššie, hoci pri nich ide o rozsah práce len pár hodín mesačne.

U starostov a primátorov je to opodstatnené aj preto, lebo  mnohí túto funkciu vykonávajú popri iných funkciách – čiže zvládajú to v  menšom počte hodín. Ich odmeny, pochopiteľne, potom ešte v systéme odmeňovania diferencovať podľa počtu obyvateľov v obciach (tak ako doteraz).

U županov a primátorov by sa malo odmeňovať maximálne do výšky 3-násobku minimálnej mzdy v 6. triede, t. j. v roku 2012 do 1 963,20 € a v systéme tiež  naďalej zohľadňovať počet obyvateľov územia, mesta.

V súčasnosti nie je totiž ničím objektívnym odôvodnená výška rôznych nadmerných platov v podnikoch a organizáciách štátu, mestách a obciach (vr. v štátnych bankách), a to  v príslušných nesystémovo schválených smerniciach. Preto je aj „nespravodlivé“, že napr. predseda vlády SR má plat na úrovni  len približne 1/5-ny platu guvernéra NBS, ale práce - kvalitou i kvantitou - má pri najmenšom 3-krát toľko. Obdobne sa jeho (jej) plat len približne rovná platu mnohých starostov a primátorov miest a obcí a práce má oproti nim taktiež najmenej 3-krát toľko.

Väčšmi je účelné využívať formu prémií (za vopred vypísané nadplánové úlohy) a cieľových odmien za včaššie a kvalitnejšie splnenie bežných plánovaných úloh. Mali by ich schvaľovať len správne a dozorné rady, kontrolóri a pod. Tiež by však nemali byť vyššie ako 10 % ročného platu. Napr. v štátnych organizáciách, vr. v podnikoch v systéme samosprávy by odmeny mali byť viazané na zisk. resp. zníženie straty. Doterajšie všeobecné odmeny viazané vlastne len na čas strávený v práci navrhujem zrušiť.

Osobitne možno navyše konštatovať, že nateraz je, resp. už dlhodobo je nespravodlivý, neobjektívny a neúnosný systém platov v samosprávach. Bol schválený ako neobyčajne rozšafný a porovnateľne s inými -  podstatne náročnejšími prácami (napr. vo vláde SR) - neúmerne vysoký. Okrem toho jeho dôsledkom je - neúmerne práci – aj zvyšovanie odmien poslancov samospráv. S tým súvisí vlastne aj tunelovanie rozpočtov samospráv na nezaslúžené platy a odmeny. Aj preto samosprávy nezabezpečujú úlohy v oblasti zelene, čistoty, kultúry, školstva, sociálnej starostlivosti  a pod.

Autor Ing. Michal Majtán, PhD., je čestný predseda Futurologickej spoločnosti na  Slovensku

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
16. máj 2012, 13:09
To sú dobré postrehy, pán Majtán. Tie návrhy, ktoré uvádzate, by v podstate mohla vláda rozpracovať a v parlamente rozdiskutovať, chcelo by to ale osvetu, čo je spoločensky zodpovedná práca a chcelo by to oddeliť štátnu, teda verejnú a prospešnú prácu a odmeňovanie výkonov v nej, od podnikateľskej sféry a teda od práce zameranej na výkony v oblasti výroby a obchodu.

Prečo? Nuž najhlúpejšie je, ak sa porovnáva "významnosť" práce pracovníka vo verejnej a teda štátnej sfére s pracovníkom vo výrobnej, podnikateľskej sfére.

Obaja môžu mať podobné kritériá čo do výkonnosti, produktivity, efektívnosti, lenže jeden "nevyrába", lež spravuje verejné záležitosti, organizuje, vykonáva činnosti, je platený iba z toho, čo výrobná produktívna sféra v zdrojoch vytvorí,
druhý vlastne tie zdroje vytvára, takže nejde o "zásluhovosť", ide "o život", o zachovanie reprodukcie, dnes sa moderne hovorí, o trvalo udržateľné pôsobenie.

Takže také to "štatistické" odvodzovanie odmien od priemerných miezd a porovanávanie platov primátorov a riaditeľov podnikov je strašná blbosť a ak už niečo je pozostatkom minulosti, je to práve takéto myslenie.

Viem, že teraz budem dráždiť, ale jednoznačne odmeny v oblasti tvorby zdrojov, teda vo výrobnej, obchodnej sfére, by som netarifoval, nechal by som to na samoregulácii, ak jeden rok podnik prosperuje, nech si pridelia odmeny, ale ak potom druhý rok podnik padá do strát, nech padajú aj odmeny, a to prudko a AJ MANAŽÉROM, nielen pracovníkom "tam dole".
Od toho predsa máme daňovú a odvodovú sústavu, ktoré "odčerpajú" v prerozdelení financie pre tú správnu a nevýrobnú sféru.

No a odmeny vo verejnej nevýrobnej sfére - dobre, nech sú stabilizované, nech sú menšie ako v hospodáskej sfére, ale nech sú určitým spôsobom aj garantované. Je niekto primátor, nemal by mať plat generálneho riaditeľa výrobného podniku, ale zas ani v slabších rokoch by nemal padať zásadne v odmeňovaní dolu. Prečo?Lebo spravuje, je správcom a robí výkony vo verejnom záujme, nepodniká.

Paradoxami sú praktiky, keď "šéfovia a poslanci " v štátnej a verejnej správe zarábajú oveľa viac ako manažéri, ktorí v hospodárskej sfére tvoria zdroje pre ich budúce odmeny, ale len čo si títo zvýšia odmeny v dobrom roku, chcú ich nasledovať aj starostovia, primátori, hetmani, župani, poslanci či ministri. Prečo?

Osobne si myslím, že pri tvorbe systému odmeňovania slovenskej štátnej a verejnej správy mali všetci "priveľké oči" a dali sa uniesť závisťou voči manažérom v hospodárskej sfére, lenže to vtedy bola konjunktúra a nik pri tvorbe systému nepredvídal, že raz prídu krízy, recesie, že raz vyschnú zdroje.A v tom je ten veľký problém...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
17. máj 2012, 14:10
No a odmeny vo verejnej nevýrobnej sfére - dobre, nech sú stabilizované, nech sú menšie ako v hospodáskej sfére, ale nech sú určitým spôsobom aj garantované. Je niekto primátor, nemal by mať plat generálneho riaditeľa výrobného podniku, ale zas ani v slabších rokoch by nemal padať zásadne v odmeňovaní dolu. Prečo?Lebo spravuje, je správcom a robí výkony vo verejnom záujme, nepodniká. To je snáď špatný vtip. Takže pracovníci v štátnej správe, môžu zle hospodáriť z majetkom štátu, a aj keď vlastne poškodia občanov ktorý na tie ich platy pracujú, nebudú finančne postihnutý. Potom sa určite nič nezmení k lepšiemu. Čo tak dať pracovníkom v štátnej správe priemerné platy a ak budú ich odbory v ktorých pracujú úspešné, tak nech dostanú odmeny podľa úspešnosti. Je prekliatim celého sveta že najväčšie peniaze berú ľudia čo netvoria hodnoty, a práve naopak vedú svet do záhuby.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
17. máj 2012, 14:23
Viete ako to funguje vo výrobnej sfére ? Pracujem v jednom z najväčších chemických podnikoch. Podniku sa za posledného majiteľa zvýšili rozprávkovo zisky. Keď na začiatku krízy nastali problémy, hneď siahal pracovníkom na zisky, ale keď sa mu darí tak to pracovníci nepociťujú. Tri roky vôbec nezvyšoval platy ,,robotníkom,, vedenie si platy dokázalo zvýšiť. Posledné dva roky sa platy zvyšovali aj ,,robotníkom,, ale zďaleka nie ani o infláciu. A komu za to môžeme ďakovať ? Štátnym úradníkom, ktorý tu navodili také podnikateľské prostredie, že majitelia podnikov ani pri enormných ziskoch, nemusia zvyšovať zamestnancom platy. Je mi to jasné že vláde to vyhovuje ( aj to sú štátny zamestnanci ) a vraj aby mali zaistenú výšku platu? Tomu sa nedá povedať ani že je to špatný vtip.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
17. máj 2012, 15:22
Netvrdím, že nevýrobná sféra nie je produktívna, ba naopak, ako stúpenec vedomostnej ekonomiky už definujem i v administratíve a správe veci verejných ľudí disponujúcich vedomosťami, ktoré sproduktívňujú vo svojej práci. Lenže títo ľudia NEPREDÁVAJÚ, nie sú to obchodníci na trhu (aj, keď žiaľ, mnohí si to tak zamieňajú s podnikaním a keťasením) a teda NEVYTVÁRAJÚ ZISKY.
Takže, ani nevytvárajú ekonomické zdroje formou tvorby kapitálu t-p-t a p-t-p (viď Marx: tvorba kapitálu) a tak sú skutočne odkázaní na tvorcov ekonomických zdrojov. A teda v praxi na prerozdeľovanie financií zo štátneho rozpočtu a z rôznych odvodov.
Títo ľudia su skutočnými hospodármi na svojom, to je pravda, sú správcovia a SPRAVUJU verejné zdroje, spravujú a riadia činnosti vo verejnom záujme. Nepodnikajú.Netvoria zisky. Takže nemôžu mať raz vysoký, raz nízky príjem, ale nesmú byť odmeňovaní ani za to, že priveľa ušetria. Napríkla ušetriť sa dá vypínaním verejného osvetlenia: bez ohľadu na bezpečnosť občanov. ušetriť sa dá nekosením verejných pozemkov, neodpratávaním snehu, nepolievaním. Ale potom to u nás bude vyzerať ako v afrických regiónoch, lenže im sa vyplatia odmeny "za ušetrenie".TOTO hádam nechceme, však?

Inak je to vo výrobnej a obchodnej sfére.Tam sa používajú disponibilné zdroje, ktoré sa v ekonómii definujú ako "vzácne zdroje", pretože sú vždy buď niekoho majetkom, alebo treba vynakladať na ich čerpanie, ťažbu a používanie dosť nákladov,tieto zdroje sa organizujú v produktívnom procese zvanom výroba a predávajú sa so ziskom používateľom, zákazníkom na trhu ( aj v prípade priemyselných investícií, moderne B2B).
Tak títo ľudia sú a musia byť odmeňovaní na základe produktivity, na základe VYTVÁRANIA A POUŽÍVANIA ZDROJOV a nikdy nemajú ZARUČENÉ,že to čo robia, skutočne bude viesť k vytvoreniu zdrojov a ešte potom ich predajom k tvorbe zisku.

Skúste si to vo svojej práci v chemickom podniku prejšť hlavou. Ja som iba skronmný zahraničný obchodník, tvorím zdroje do štátneho rozpočtu, asi tomu podľa vás nerozumiem.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
17. máj 2012, 15:59
Brzdi emócie, LuMo,nie som tvoj nepriateľ, tvojim nepriateľom je nespravodlivý spoločenský systém zvaný kapitalizmus, konkrétnejšie tá jeho časť, ktorá umožňuje nespravodlivé prerozdeľovanie vytvoreného produktu v podniku. Ak nie si odborový predák alebo poslanec za socialistickú či komunistickú stranu, ťažko s tým niečo zrobíš, tak sem nezavádzaj tie emócie.

A keď už obviňuješ "štátnych úradníkov", tak ich potom aj presne definuj, štátnym úradníkom je i predseda vlády, aj poslanci zákonodárneho zboru, aj minister vlády, aj štátny radca na odbore financií, títo všetci za kapitalizmu tvoria legislatívu, ktorá je samozrejme definovaná v prospech majiteľov kapitálu a zvlášť u nás. Inde vo svete tí štátni úradníci pod vplyvom iných kultúrnych a spoločenských dohôd vytvárali brzdy pre také bezuzdné prerozdeľovanie, lenže, holt, my sme si po roku 1990 predsa sami vybrali voľbami, kam sme chceli ísť.
Takže neviň každého štátneho úradníka, pani na podateľni za to určite nemôže, ani referentka v kancelárii. A tí vládni predstavitelia, nuž, kto nám to tu vládol od roku 1990? Nespomínaš si?

Možno porozumieš, prečo dnes myslitelia v manažmente začínajú hovoriť o zásadách ekonomickej demokracie - jednou z výsledkov uplatnenia týchto zásad je ukončenie nespravodlivého prerozdeľovania výsledkov ekonomických činností vo výrobnej a obchodnej, teda hospodárskej sfére. A práve uplatnenie tej zásady, že správni pracovníci, teda tí čo pracujú vo verejnej a štátnej správe, budú odmeňovaní inak ale stabilnejšie ako pracovníci v hospodárskych sférach.
Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
18. máj 2012, 12:38
sa zaoberaju vsetci MAXIMALNOU nik.Preco asi?Podla mna preto aby bolo legalizovane zlodejstvo.Milion za den ,mesiac ani rok ak je minimalna mzd za tvrdu drinu 300 ? sa zarobit neda .Da sa prisvojit,teda ukradnut to co niekto iny vytvoril.Tam je pes zakopany.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
18. máj 2012, 15:49
trefné a pravdivé, naozaj niet čo dodať.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
19. máj 2012, 16:26
"najväčšie peniaze berú ľudia čo netvoria hodnoty" veď si to sám napísal, je to tak
Obrázok používateľa Anonymný
#4
(neuvedené)
20. máj 2012, 05:07
a parlamentu,tí predsa ZAVIEDLI túto ZVRÁTENOSŤ a nikto iný to nemôže napraviť. Je načase debata o MAXIMÁLNEJ mzde !
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
22. máj 2012, 14:33
Len je problém, že ľudia čo boli čo boli v parlamente, tu síce rozvíjajú svoje teórie ale keď boli a aj tí čo tam ešte sú, to v parlamente ( tam kde sa to dá zmeniť ) nepresadzujú. Nuž Slovensko, Slováci, S.....
Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
19. jún 2012, 08:37
nespravodlivejšie ako rovnostárstvo za socializmu, lebo nie sú založené na meradlách výkonnosti a verejnej prospešnosti. O tom by najlepšie asi vedeli rozprávať páni (a dáma) konštruujúci liberálne reformy dôchodcovského zabezpečenia. Napodiv, má s tým problémy aj Spojené Kráľovstvo, kde 170 vysokých úradníkov má platy vysoko prekračujúce plat premiéra: http://www.telegraph.co.uk/news/politics/7791600/Public-sector-rich-list-salaries-of-civil-servants-who-earn-more-than-PM.html# Pre začiatok asi dokážu len to, aby zverejnili ich príjmy a takto zvýšili ich pocit zodpovednosti voči verejnosti, ak sa pravda nejaký nájde.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984