Reklama
Reklama

Zásadná školská reforma?

"... snahu o reformu gymnázií treba len privítať, ale ak je myslená úprimne, správna cesta vedie cez skúmanie viacerých faktorov, ktoré definujú osobnosť žiaka. Okrem prospechu by to mali byť mimoškolské aktivity, vedomostné olympiády, výrazný talent v konkrétnej oblasti, výsledky celoslovenského testovania vedomostí v deviatom ročníku alebo aj výsledky ... prijímačiek."
Počet zobrazení: 2076
ZochovaSPSE2-002.JPG

Po roku 1990 sa slovenské školstvo dostalo do fázy extrémneho extenzívneho rozvoja.  V čase, keď som študoval ja, boli gymnázia, aspoň vo veľkých mestách, skutočne elitné školy. Napríklad, v rodných Košiciach bolo za mojich stredoškolských čias len päť gymnázií. To, čo nastalo po revolúcii, nemožno nazvať inak ako brutálnou infláciou vzdelania. Dnes po viac než dvadsiatich rokoch od revolúcie pri približne polovičnom populačnom ročníku ich počet (štátnych, cirkevných, športových, súkromných, bilingválnych a osemročných) prevyšuje 20. Výsledok je jednoznačný. Dnes na gymnáziách študujú študenti, ktorí by sa za  mojich čias len veľmi ťažko dostali aj na tú poslednú učňovku s maturitou.

Príčin, pre ktoré pôvodne elitné gymnázia za posledné dekády tak upadli, je mnoho. Predovšetkým, po tomto type vzdelávania bol veľký dopyt a trh bol bezmyšlienkovite saturovaný. Ak by VÚC-ky, v ktorých zriaďovateľskej pôsobnosti je stredné školstvo, aj chceli obmedziť vznik nových štátnych škôl, aby sa tým udržala aspoň aká taká kvalita gymnázií, nič by si nepomohli. Vďaka správnym konexiám na ministerstve školstva mohlo hneď na vedľajšej ulici vzniknúť nové súkromné gymnázium, ktoré logicky nároky na štúdium na tomto type školy držalo poriadne nízko.

Časom sa ukázalo, že populistická snaha predchádzajúcich ministrov školstva vyjsť za každú cenu v ústrety neoprávneným požiadavkám rodičov na vzdelanie ich detí, viedla k hlbokému úpadku a poklesu úrovne týchto kedysi elitných škôl. Prvým vážnym pokusom urobiť s tým niečo, bolo zavedenie 5 % numerus clausus pre osemročné gymnázia ministrom Jánom Mikolajom, ktorý obmedzil možnosť študovať na tomto type školy len pre 5 % populácie. Aj  keď to bol z hľadiska rodičov nepopulárny krok, pre základné školy (predovšetkým v Bratislavskom kraji, kde na osemročné gymnázia odchádzalo vyše 36 % žiakov piatakov) to bolo požehnaním. Všeobecná úroveň základných škôl sa stabilizovala, v triedach ostávali aj žiaci, ktorí mohli byť vzorom pre tých slabších. Jedným z prvých aktov predchádzajúceho ministra školstva Jurzycu bolo zrušenie predmetného numerus clausus a postupný úpadok gymnázií, ale aj základných škôl pokračoval ďalej.

Preto trocha prekvapilo, keď jednou z prvých ohlásených reforiem nového ministra školstva Dušana Čaploviča bola deklarovaná snaha o znovuprinávrátenie statusu elitných škôl pre gymnázia. Už menej premyslené bolo jeho vyhlásenie, že na gymnázia by sa mali dostať len žiaci s priemerom do 1,5. Ak bolo cieľom takto postaveného kritéria vyvolať diskusiu, je to v poriadku, ale ak by to bolo myslené vážne ako zásadné takpovediac K O kritérium, tak to v poriadku nie je. Okrem jednoduchej skutočnosti, že známkovanie nie je práve tým najobjektívnejším kritériom, cez rôznu úroveň škôl, a teda aj objektívnej hodnoty známky u jednotlivých učiteľov, je to predovšetkým skutočnosť, že by sa tak mohlo uprieť kvalitné vzdelanie aj veľmi talentovaným deťom, ktoré vynikajú v nejakom odbore, ale  nie sú schopné byť výbornými  vo všetkom. Navyše, oveľa objektívnejším kritériom ako prospech je, napríklad, celoslovenské testovanie deviatakov, ktoré je na celom Slovensku rovnaké a má podstatne objektívnejšiu výpovednú hodnotu o znalostiach a schopnostiach žiaka.

Takže snahu o reformu gymnázií treba len privítať, ale ak je myslená úprimne, správna cesta vedie cez skúmanie viacerých faktorov, ktoré definujú osobnosť žiaka. Okrem prospechu by to mali byť mimoškolské aktivity, vedomostné olympiády, výrazný talent v konkrétnej oblasti, výsledky celoslovenského testovania vedomostí v deviatom ročníku alebo aj výsledky náročných, ale dobre pripravených prijímačiek. Hodnotenie predpokladov žiaka študovať na elitnom druhu školy musí byť multikriteriálne. Len tak môže byť snaha o zvýšenie úrovne gymnázií korunovaná úspechom.

Na fotografii: Jeden z reliéfov na dnešnej Priemyselnej škole elektrotechnickej na Zochovej ulici v Bratislave. Pravdepodobný autor bratislavský sochár Adolf Meszmer. Jeho dva figurálne reliéfy medzi oknami prvého a druhého poschodia predstavujú nahé deti so symbolmi vyučovaných predmetov: písanie, kreslenie, matematika, geometria, geografia, história, fyzika, chémia.

Foto: Emil Polák

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
     

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
04. máj 2012, 02:46
Aké smiešne keď vraj ľavičiari volajú po elitných školách . čo je to za hlúposť a logickú abnormálnosť . Na jednej strane sa požaduje obmedzenie prístupu k 8 ročným gymnáziám aby mal kto tých horších vraj ťahať dopredu, na strane druhej to už na strednom stupni vzdelávania neplatí - tam vytvoríme elitné školy a ostatní nech sa trápia sami na učňovkách ? Vážený pane je mi Vás naozaj ľúto ak ste sa v minulosti navštevovali gymnázium preto, aby ste boli "elitou"- ja som ho navštevoval preto lebo sa mi a mojim rodičom zdalo najoptimálnejšou formou prípravy na štúdium na VŠ a ako elita som sa nikdy necítil . Stredné školstvo nie je o elitách, stredný stupeň vzdelania je dnes podmienkou sin qua non a mal by byť dostupný každému a vo forme, ktorú si on sám vyberie a štát by skutočne nemal vo vzdelávaní vytvárať elitárstvo .
Obrázok používateľa yado75@googlemail.com
Ján Péter
04. máj 2012, 04:42
Kedze cely tento cirkus je plateny z nasich dani a produkuje nam nepouzitelnych absolventov, asi bude nacase trosku ho rozfazovat a povedat, co vlastne ocakavame.

Stredny stupen vzdelania by mal byt pristupny kazdemu, ale len za podmienky, ze bude schopny ho zvladnut v prislusnej kvalite. Dovod? Nechceme, aby nam degradoval prave ten vyssi stupen. V momentalnom stave je prakticky nemozne, aby VS prijimali studentov na zaklade kriterii pouzitych na ich predchodcov. Z jednej diskusie v inom mediu vyplynulo, ze odpovedou na otazku: "Preco teda nemate tazsie prijimacky aby ste udrzali uroven?" bolo : "Takych co by presli by bolo prilis malo" a uz sme zasa skoncili pri peniazoch.

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
04. máj 2012, 10:01
tým naznačil aj metódu, prostredie, v akom rozmýšľa. Stručne by som ho nazval triednym, elitárskym myslením a pre neho sú prirodzene rozmanité vlastnosti ľudí triedne chápané, ako úspešnejšie, alebo horšie.

Pokiaľ sa nezbavíme tohto starého, pre dnešnú spoločnosť už nepoužiteľného triedneho myslenia, nevyriešime ani problém vzdelania. Teda okrem iných problémov (napr. financovania od počtu žiakov). Je známe, že na remeselné školy chce ísť málokto študovať, pretože remeselník má nižší sociálny status, už dopredu je odsúdený do pozície menej úspešnejšieho človeka.

V nejakej diskusii tu zaznelo, že nech niekto zarobí hoci aj trikrát lepšie, a MÁ SA LEPŠIE, ak bude poctivo pracovať. Lenže predsa tak problém dnes vôbec nestojí.
Sme rôzni, s rozmanitými nielen schopnosťami (nie horšími či lepšími, ale len inam orientovanými), ale čo je dôležité, aj rôznymi potrebami. A v demokratickej, pluralitnej spoločnosti tieto sú rovnocenné. Len v triedne demokratickej buržoáznej spoločnosti sú nerovné, triedne chápané. Mojou vysokou potrebou môže byť napr. aj voľný čas, napr. na hrabanie sa v histórii a zamením ho za potrebu zarábať veľa, aby som si mohol kúpiť jachtu. Je človek erudovaný v histórii, alebo poézii ale nevlastniaci auto, jachtu, neschopný človek?

A samozrejme, nie všetci máme schopnosti a potreby orientované na medicínu, právo, ekonómiu, publicistiku. Niekto by sa naozaj radšej cítil v pozíii remeselníka, ale sociálny status a nízke ohodnotenie ho od toho odradia. Triedne, elitárske nazeranie velí rodičom svoje deti dávať študovať na prestížne smery, hoci k tomu nemajú vzťah. A tak vyzerá aj kvalita štúdia.

Dnes automobilky žiadajú, aby na školách študovalo viac technikov. Aby sa vzdelávací systém prispôsobil aktuálnej štruktúre slovenskej ekonomiky. Pokiaľ tu bude kapitalizmus, tak zrejme sa podobnej podriadenosti človeka ekonomike nezbavíme.

Ale perspektívne stojí za úvahu rozmýšľať o inom vzťahu človek - jeho schopnosti a potreby - vzdelanie - štruktúra a potreby firiem.
Čo keby sme skúmali prednosti a nedostatky Slovákov, ich povahy (je napr. známe, že sme pracovití, aj tvoriví, ale aj nedisciplinovaní) a vychádzali z nej. Niekto v diskusii porovnával napr. Rakúšanov, Nemcov a Slovákov, akoby nebral do úvahy rozdiely v povahe. Ale vlastnosti, povaha človeka nie sú sami osebe zlé alebo dobré, znamienko závisí od toho, do akého prostredia sú zasadené, či pôsobia produktívne alebo neproduktívne.
A v druhom rade - čo je jednoduchšie a rýchlejšie - preorientovať firmy, alebo celý vzdelávací systém? Ako viem, tak firmy dnes plánujú svoje investície v nejakom priestore v rozmere maximálne 10 rokov, a sú schopné zajtra sa zobrať a odísť inde. Vzdelávací systém je však menej pružný. Pretože najprv pre nejaký smer treba vychovať pedagógov, a tí na sebe musia popracovať minimálne 5 - 10 rokov, aby sa stali plnohodnotnými pedagógmi. A výchova študentov trvá ďalších 4 - 10 rokov (so SŠ). Neviem, či nie je preto lepšie nastaviť náš vzdelávací systém na prednosti Slovákov (to by si vyžadovalo výskum) a na takto pripravenú pracovnú silu motivovať firmy. Človek ako pracovná sila, využívajúc svoj vnútorný potenciál, by bol určite produktívnejší, ako keď sa má stať len doplnkom ekonomiky, strojov, firmy, nie jej subjektom, tvorcom. Dalo by to nový rozmer jeho životu.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
04. máj 2012, 12:35
Pocnuc ministrom cez autora clanku po diskuterov.Realitu pochopime ak si zodpovieme otazky typu:Je zaujem o kvalitny vzdelavaci system? Nie som si isty.Nevzdelanci su omnoho lahsie manipulovatelni a ovladatelni.Sme schopni kvalitne vzdelavat v prostredi kde namiesto vedomosti dominuju peniaze? Kde hlupaci si hravo kupia "vzdelanie"a "vzdelanci"(co aspon do skoly roky chodili)smeruju na urady prace? Zaklady kvalitneho vzdelavania sa tvoria v 1. rocniku ZS.Kto rozhoduje o ucitelovi,ktory prvaka uci? Mnohokrat starosta ,ktory s potiazami cita prisahu.Bojim sa ze aj ucitelka ,ktoru z rodiny vybral nebude vzdelanejsia.Ako kvalitne vzdelavat ziaka ,ktoreho otec robi v Anglicku a matka opatruje v Rakusku?To je ten lepsi pripad.Kvalitny student potrebuje kvalitne zazemie.Vieme ako vdelavat,ked nevieme co bude zajtra?Budu invetori investori ,ktory napr. dnes ziadaju kvalifikovanych strojarov ,elektrotechnikov na Slovensku aj zajtra ? Zhrnute a podtrhnute:O reforme hovorime ale reformovt nechceme .Keby sme to aj chceli neda sa.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
07. máj 2012, 03:37
okrem toho si myslim ze privatizeri ako Meciar, Slota, Dzurinda, Miklos, Hrusovsky, a im podobni poskodili zaujmi slovenska a mali by byt potrestani.... som ohromeny...nepokladam za vhodne, aby clovek kt. studoval na gymanziu neskor na vysokej skole sa dokazal vyjadrit sposobom: "najoptimalnejsie" riesenie....nebudem to vysvetlovat vzdelany clovek pochopi a pre nevzdelaneho to je nepodstatne...
Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
07. máj 2012, 04:06
okrem toho si myslim ze privatizeri ako Meciar, Slota, Dzurinda, Miklos, Hrusovsky, a im podobni poskodili zaujmi slovenska a mali by byt potrestani........ som jednoznacne za reformu skolstva...konkretnym navrhom nedisponujem no bol by som zato aby sa prestalo so stylom studia aky mame na slovensku a aby som nemusel vysoke skoly oznacit ako TNT (tovarne na tituly) je to az ubohe kto sa dnes ohana akademickym titulom...zachvilu sa uz budu rozdavat za rodne listy...v case ked som ja mal nastupit na strednu skolu boli este na priemyslovku povinne primacie skusky kt. pozostavali zo znalosti jazyka a matematiky...mimochodom bol som posledny o kom viem co este robil primacie susky na strednu priemyselnu skolu....nepokladal som sa za prilis zdatneho v ziadnej s tychto oblasti a dodnes sa za takeho nepokladam takze som o absolvovani gymnazia ani neuvazoval...a dnes vidim ako deti ktore doslova nedokazu vyriesit trivialny matematicky problem su prijaty a uspesne sa ucia na gymnaziu...ergo to ma len privadza k myslienke ze uroven narokov kt. musi ziak splnat pre vyucovanie na gymnaziu rapidne klesol..."samozrejme ak primeme slabsich ziakov na renomovanejsie skoly su automaticky lepsi" a teda mozu ist na vysoku skolu a ist robit diery do sveta... po skonceni strednej priemyslenej skoly som sa znova nepokladal za dostatocne zdatneho pre studium na VS skole ale predsa som si podal prihlasku na dve univerzity. jedna ma prijala na zaklade dosiahnutych vysledkov na strednej skole....prijatie na jednu z nich bez primaciek ma doslova sokovalo... druha ma prizvala na primacie skusky...skusky som robil bez akej kolvek predchadzajucej pripravy po 9 hodinovej ceste autobusom totalne vycerpany a znova na moje ohromne prekvapenie som skusky spravil a bol som nasledne prijaty...bolo to pred 7 rokmi a uz vtedy boli naroky na ziakov nepredstavitelne nizko...ake su teraz ??? ak naroky konstantne klesaju o com nam to hovori ???? ako je mozne ze nieco co malo kedysi znacnu vahu v spolocnosti je dnes len tercom posmeskov ??? ako je mozne ze ludia dostavaju ano doslova dostavaju akademicke tituly zato ze vedia do kolonky napisat svoje meno ??? a co je este horsie ze sa neskor uspesne zamestnaju v statnej sprave a tam si narokuju na mzdu na zaklade ich vzdelania ??? kam to speje slovenska republika ??? kto bude pracovat ked vsetci by len rozhodovali ???? a nic nerobili ???? hned by som sa vzdal svojho akademickeho titulu keby sa sprisnili podmienky primania nie len na VS ale aj na gymnazia a stredne skoly...nech nam na slovensku nekonci kazdorocne 50000 zbytocnych ludi s 3 pismenkami pred menom a s velkymi ocami na mzdove ohodnotenie....ak si chcu profesori a dekani vysokych skol zachovat uctu...mali by tlacit na zodpovednych a ziadat znacnu reformu skolstva a samozrejme ignoranti v politike by im do toho nemali rozpravat ale podporovat ich maximalne pri snahe o zhodnocovanie vyskumu a vyvoja....
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama