Jan Hus a "luza" v uliciach

Tak ako na Slovensku aj v Česku majú už ľudia plne zuby politikov, ktorým pod nosom sa vo veľkom rozkráda a priam kvitne korupcia. Nikto z ekonomickej ani politickej elity, si v tom čase netrúfol na adresu protestujúcich vysloviť nejaké posmešky, alebo ich pomenovať luzou. Dokonca i knieža Schwarzenberg, keď sa ho novinári spytovali na jeho názor, poznamenal - Keby tí ľudia mali charizmatickejších predákov... no neviem. Len čo sa však protestujúci rozišli, už sa to slovíčko luza začalo ozývať čoraz častejšie. Na internete, v Lidových novinách, Parlamentných listoch, sa to ním v „diskusiách“ pod článkami ešte i v týchto dňoch priam hemží na adresu odborárov, ktorí tento protest zorganizovali. Vari ani netreba pripomínať, že jedovaté sliny o nenažrancoch, darebákoch a gauneroch, vypúšťajú neznámi autori skrývajúci sa pod anonymom. Je to bežná prax aj na Slovensku. Osobne si myslím, že práve v týchto „diskusiách“ sa grupujú ľudia, na ktorých je táto nálepka ako vyšitá.

Luza je hanlivé označenie pre spodinu v spoločnosti. Je to pre mnohých žobrač, chamraď, „sebranka“, holota, sú to všetky deklasované živly, ktoré treba za každú cenu udržovať v poslušnosti. Luza je totiž nevyspytateľná, stačí iskra a stáva sa nebezpečnou. Ide z nej strach, ak sa dá do pohybu. Je schopná vás okradnúť i prizabiť za niekoľko eur a dokonca i za jedinú cigaretu, alebo len tak pre svoje potešenie. Nemá žiadne zábrany, morálku a neberie ohľad ani na vašu starobu, chorobu, invaliditu. Napadlo vám už niekedy, že takéto vlastnosti, ktoré pripisujeme „chátre“, môžu mať aj vzdelaní a uhladení ľudia vyvážajúci sa v drahých automobiloch a utápajúci sa v prepychu? Nie je luzou aj naša politická a ekonomická elita, ktorá pod hlavičkou demokracie a slobodného podnikania nás denne okráda na liekoch, potravinách, energiách... len si spomeňme na mužov vo fialových sakách, ktorí privatizovali a vyberali hrozienka z tých najlukratívnejších podnikov a pokojne k nim pridajme aj tých, čo si každoročne rozdávajú desiatky miliónov na odmenách. Aký rozdiel je v morálke týchto ľudí, ktorí považujú národ iba za surovinu, z ktorej sa dá ešte niečo vyžmýkať a morálkou takých, čo vám z dvora ukradnú poslednú sliepku alebo králika?

Krátko pred tým, než som začal písať svoje uvažovanie na túto tému, mi prišiel mail od jedného vzdelaného a zbožného človeka. Akoby tušil, čím sa zaoberám vo svojich myšlienkach. Je to vlastne niekoľko slov z kázne Jana Husa: „Ako hejno krkavcov sa zniesli na túto zem, aby znej vyzobali každé zrno zlata a striebra. Nemajú zľutovanie, ich srdcia zľadoveli túžbou po bohatstve. So všetkým kupčia, všetko predávajú. Chceš pokrstiť dieťa - zaplať, Chceš kradnúť - zaplať a bude ti odpustené. Vari aj Diabol, ak zaplatí, môže vstúpiť znova na nebesia? Za peniaze vydreté z chudobného ľudu krásne kone chovajú, čeľaď nepotrebnú držia, v kocky hrajú a na svoje konkubíny kožuchy drahé vešajú, zatiaľ čo Kristus chodil bosý a hlavu nemal kde skloniť.“

Jana Husa za jeho kacírstvo upálili. Ľudia, o ktorých hovorí, sú však stále medzi nami. Oni iba v iných kabátoch chodia. No a čo sa týka luzy, skutočne ju netreba hľadať iba na okraji spoločnosti.

Foto: Saša Uhlová