Zbaviť sa zlého

/Dnes ráno na zastávke autobusu sa z hlúčika ľudí vyčlenil jeden človiečik a vyložil si na lavičku kufrík. Otvoril, skontroloval obsah, drmoliac si čosi popod fúz. Mal tam vzorne do obrúska a igelitového vrecka zabalenú desiatu, fľašku vody a škatuľky liekov. Tých škatuliek bolo dosť veľa. Človek si zopakoval obsah, hlučne pribuchol kufrík, a o pár sekúnd ho znova otvoril./
Počet zobrazení: 5084
mytickalod.jpg

Skontroloval obsah, zopakoval polohlasom, zavrel. A o niekoľko sekúnd zase znova. Svoj úkon zopakoval asi päťkrát. Čím vyvolal záujem svojho okolia. Smiech i posmech. Posmechu bolo viac.

„Tomu dobre j...“ poznamenal nejaký chlapík taký zdravý, až sa mu od huby prášilo.

Človek so skontrolovaným kufríkom nastúpil do autobusu a niesol si svoj osud ďalej. Tí rozveselení ľudia, ktorým nič nechýbalo viac ako súcit, sa tiež rozišli za svojimi povinnosťami.

Rozmýšľala som, aký drobný rozdiel je v slovách smiech a posmech. A aký priepastný v ich význame.

Grotesky, plné smiešnych nešikovných čaptavých mužíčkov, nás už dlho rozveseľujú. Sály vždy burácali smiechom, pretože umenie má tú moc spojiť prežívanú emóciu. Smiechom, nie posmechom! Naopak, vľúdnym spolucítením.

Kde sa v nás stráca, kam sa predáva duch, keď na inakosť alebo ľudský nedostatok reagujeme tak nízko?

Aké je to len smiešne, vidieť niekoho padnúť, rozbiť si nos, udrieť sa, pošmyknúť sa! Priam do popuku je počuť, ako sa niekto trápi nad tým, čo ja zvládam ľavou zadnou. Najlepšie, ak je ten neborák rovno na hlavu! Čo sa to vtedy v nás tak preukrutne raduje?

Podľa posledného sčítania obyvateľstva Slovenskej republiky žije medzi nami šesťdesiat percent ľudí hlásiacich sa ku katolíckej viere. Predpokladám, že sa tých viac ako dva a pol milióna ľudí každý deň modlí Otče náš. A prosí všemohúceho, aby nás zbavil zlého. Len či si to všetci tí prosebníci uvedomujú – že nežiadajú vyššiu moc, aby ich zbavila zlého zvonka, ale z ich vlastného vnútra. Zlého v nás!

Lebo na tej zastávke autobusu z desiatich prizerajúcich sa som veru nenarátala šiestich  s láskavým vľúdnym súcitom voči človeku, ktorý nemal všetkých pohromade.

(Vyšlo v Petržalských novinách č. 7/2012)

Na fotografii - Jaroslav Rona: Mýtická loď; dunajské nábrežie v Bratislave.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
05. apríl 2012, 03:32
Ja som nedávno zažil otrasnejšiu scénku v trolejbuse. Stredoškoláci sa veselo zabávali na tom, ako pri ich škole "kŕmili" bezdomovca. Hádzali mu nejaké odpadky a on "po nich skákal". No proste lepšiu zábavu si nedokážete predstaviť. Im už vôbec nedošlo a nikdy ani nedôjde, že bezdomovectvo je tragickým produktom systému. Je pre nich samozrejmosťou prípadne predmetom zábavy. V zime neskoro večer na Šafárikovo námestie prišiel starček so šedivou bradou, temer ako rozprávková bytosť. Evidentne bezdomovec. Sadol si na lavičku a neprítomne hľadel pred seba. Potom sa zdvihol a odišiel do studenej tmy. Kam vlastne? A odkiaľ? Od nikiaľ a nikam... Nikto si ho nevšimol. Všíma si tieto hrozné veci nejaká politická strana, nejaký politik? Pardón, všíma: pán primátor s pani primátorovou raz do roka podávajú pre nich štedrovečernú kapustnicu. Pokiaľ nezamrzli môžu si dať. Za socíku nás v kinách dojímala postavička tuláka Charlieho Chaplina. Smiech aj slzy, radosť aj smútok, ľudskosť... Dnes sú z kín žrádelne a z plátna sa na nás valí USA hrôza, katastrofické nezmysly a prostoduché grci (česť výnimkám - 1%). Proste veľkoodchov stáda. Tak sa teda pobavme na vydedencoch kapitalizmu. "Celebrity" im možno prihodia nejakú ohlodanú kosť, v rámci charity.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
05. apríl 2012, 08:13
Kultúra a jej produkty reflektujú znalosti väčšiny národa. A potom TÁ KULTÚRA plní/neplní svoje funkcie. Funkcie kultúry (z wikipédie) Základnými funkciami kultúry sú spoločenská účelnosť, úloha vo vzťahu k sociálne štruktúre - cieľ je zachovanie stability a súdržnosti a zabezpečenie osobnej emancipácie individua. Pod funkcie kultúry vo vzťahu k jednotlivcovi patrí - seba-reflexia, kreovanie identity a kultúrnych zmyslov, skúsenosť, katarzia, poznanie a hodnotenie. Funkcia kultúry vo vzťahu k spoločnosti je veková, genderová, profesijná, lokálna a národná. Patrí sem pohľad na obraz sveta (spôsob zamerania na svet), spôsob osvojenia praxe, legimitizácia, kontingencia, pretváranie sveta a výklad sveta (útópia - ideál). Najvýznamnejšie funkcie kultúry: integračná - kultúra je významným faktorom života občianskej spoločnosti, pomáha individuu pri integrácii do spoločnestva širšieho a užšieho typu. výchovno-vzdelávacia - prispieva k rozvoju intelektuálnej, emocionálnej a morálnej úrovne individua. sociálna - vzorce konania. socializačná/enkulturačná - integrácia individua do kultúrneho života spoločenstva - súvisí s výchovno-vzdelávacou funkciou a unkulturáciou. akulturačná - včlenenie do inej cudzej kultúry. humanizačná normatívna kreatívna akumulačná identifikačná preventívna adaptačná zábavná terapeutická komunikačná - v rovine interpersonálnej a interkultúrnej. ekonomická politická A KTORÉ FUNKCIE (NE)PLNÍ SLOVENSKÁ KULTÚRA ? TAKMER V3ETKY a ... prečo ? LEBO SME NEVZDELANÍ, NEZNALÍ, NEVEDOMÍ a takí podobní ! Či nie ?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
05. apríl 2012, 08:15
Kultúra a jej produkty reflektujú znalosti väčšiny národa. A potom TÁ KULTÚRA plní/neplní svoje funkcie. Funkcie kultúry (z wikipédie) Základnými funkciami kultúry sú spoločenská účelnosť, úloha vo vzťahu k sociálne štruktúre - cieľ je zachovanie stability a súdržnosti a zabezpečenie osobnej emancipácie individua. Pod funkcie kultúry vo vzťahu k jednotlivcovi patrí - seba-reflexia, kreovanie identity a kultúrnych zmyslov, skúsenosť, katarzia, poznanie a hodnotenie. Funkcia kultúry vo vzťahu k spoločnosti je veková, genderová, profesijná, lokálna a národná. Patrí sem pohľad na obraz sveta (spôsob zamerania na svet), spôsob osvojenia praxe, legimitizácia, kontingencia, pretváranie sveta a výklad sveta (útópia - ideál). Najvýznamnejšie funkcie kultúry: integračná - kultúra je významným faktorom života občianskej spoločnosti, pomáha individuu pri integrácii do spoločnestva širšieho a užšieho typu. výchovno-vzdelávacia - prispieva k rozvoju intelektuálnej, emocionálnej a morálnej úrovne individua. sociálna - vzorce konania. socializačná/enkulturačná - integrácia individua do kultúrneho života spoločenstva - súvisí s výchovno-vzdelávacou funkciou a unkulturáciou. akulturačná - včlenenie do inej cudzej kultúry. humanizačná normatívna kreatívna akumulačná identifikačná preventívna adaptačná zábavná terapeutická komunikačná - v rovine interpersonálnej a interkultúrnej. A KTORÉ FUNKCIE (NE)PLNÍ SLOVENSKÁ KULTÚRA ? TAKMER V3ETKY a ... prečo ? LEBO SME NEVZDELANÍ, NEZNALÍ, NEVEDOMÍ a takí podobní ! Či nie ?
Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
08. apríl 2012, 06:06
tým zrejme trpel pán na zastávke. ale inak mohol mat všetkých ostatných päť pohromade:) ja myslím, že všetko pohromade (rozum a cit) nemali najmä tí, čo sa mu vysmievali.
Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
08. apríl 2012, 06:51
zrejme to bola, ako pise sofia, obsedantno kompulzivna porucha, porucha z kategorie neuroz, ktorych stale viac a viac umerne tomu, kam smeruje ten nas slavny kapitalismus. su vsak aj ine horsie a nebezpecnejsie zmeny, najma zmeny v osobnostnej strukture cloveka, je medzi nami stale viac psychopatov a sociopatov, ktori strpcuju zivot vsetkym naookolo a pritom su povazovani za zdravych ludi ...

tiez som bol svedkom prihody, ako jedna slusne oblecena pani na pohyblivych schodoch stratila topanku, stala na konci schodov a nebola schopna si ju obut, len sa na tu topanku duchom nepritomne pozerala. to bolo velkym zdrojom zabavy nasich jednoduchsich spoluobcanov, zial tych, ktori maju volebne pravo a z ktorych pomocou v roku 1998 stupila nasa parlamentna demokracia do niecoho velmi zapachajuceho...
Obrázok používateľa datatip
#4
Anton Maslo
07. jún 2013, 17:59

Slovami istého kresťanského politika a dnes už aj kandidáta na prezidenta SR "nech mi je dovolené povedať" , že na štatistiky produkované ŠU SR z vysoka kašlem. Metodika, ktorú používajú je z čias dávno minulých. Podľa nich ja zjem celého barana a Gabriela Rothmayerová nezje nič = obidvaja sme najedení. Nedávno som čítal v istom bulvárnom týždenníku článok o spôsobe štatistického ukazovateľa priemernej mzdy vo Fínsku. Predstavte si oni používajú tzv. medialny priemer. Opovážlivosť ? To už má nejakú vypovedaciu hodnotu nie ako slov. štatistika.

Podobne je to aj so 62 % občanov, hlásiacich sa ku rímsko-katolíckej viere. Zdroj :http://portal.statistics.sk/files/tab-14.pdf

Štatistické deklarovanie sa vôbec nezhoduje s dennou realitou.Článok aj komentáte popisujú stav spoločnosti, či vlastne jej úpadok. Podobne som to popísal aj ja v príspevkoch k MDD. Východiskom je správne usmernenie výchovy našej mladej generácie, ktorá zákonite nastúpi po nás + spolupráca z ostatnými ľuďmi, či skupinami, minimálne v Európe ktorí vyznávajú rovnaké princípy. Nie dnešnú pseudo-demokraciu, ako tento systém nazval jeden bloger.

 

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984