Reklama
Reklama

Mosty k hĺbke

/Keď blízki Emila Poláka oslavovali v roku 2010 vydaním knihy Vnútorné mosty zostavenej z jeho veršov a zaujímavých receptov (dve v jednom), s ilustráciami Igora Rumanského, autorovu šesťdesiatku, bola som práve vo vojnovom stave so svojou chrbticou, čiže neschopná pohybu. Autor to nevedel a knižku mi z kolegiality, pretože sme boli spoluškoláci a neskôr mi chvíľu šéfoval, poslal na vtedajšie pracovisko. /
Počet zobrazení: 1470
Vnutorne_mosty_uvod.jpg

Kým sa odtiaľ ku mne dostala, prešiel bezmála rok. Stáva sa.

Našťastie, čas ani veršom ani receptom Emila Poláka neubral ani na čerstvosti, ani na kvalite, takže som si ich prečítala (a občas sa do nich začítam znova) s pôžitkom aj s chuťou. A nie iba pre šarmom okorenené návody na prípravu dobrôt. Ešte viac pre básne, ktoré sú pre tých, čo o poetickej dimenzii Emilovej tvorby nevedeli, teda aj pre mňa, príjemným objavom. Napriek tomu, že ich jedna recenzentka negativizujúco nazvala konvenčné, čo si však ja v Polákovom prípade prekladám ako – zrozumiteľné aj pre neliterátov. A rozumejúce. Komu a čomu, to si v nich čitateľ môže nájsť sám.

V duchu som pri ich čítaní chválila jeho manželku, spisovateľku Gabrielu Rothmayerovú, že knihu zostavila. A chválim aj ďalších dvadsaťdva spolupracovníkov na projekte a vydaní tohto, ako sa dá z kontextu vyčítať, vtipného darčeka k jubileu. To, čo sa v ňom ocitlo, stojí za prečítanie. Aj za uvarenie. Desať básní hodných zapamätania som si hneď označila lepkami a pri každom ďalšom čítaní lepky pribúdali.

Básne Emila Poláka sú spojením celkom vecných (ak ktosi chce, konvenčných – no a čo?) pojmov do myšlienok, ktoré sú v nezriedkavom chlade súčasnosti schopné poskytnúť azyl pri hrejivom ohnisku ľudského vnútra. Aj nášho vlastného, neraz aj nami samými zabudnutého či zabúdaného. Emil Polák ho kriesi a stavia preň mosty k hĺbke života. A umožňuje čitateľovi, aby dal sám sebe možnosť vstať z umŕtvenia, do ktorého sa prípadne dal životom, sám sebou alebo čímsi či kýmsi iným zatisnúť, ani si to neuvedomiac.

Nielen výlučne duševným a duchovným ohniskom však Vnútorné mosty spájajú čitateľa s druhými. Človek je živý organizmus, takže potrebuje aj prozaicky materiálnu potravu. Návody, ako ju pripraviť, nájde v prozaickej časti knihy Hostina – jedna báseň. Recepty E. Poláka uverejňované pôvodne v týždenníku Nové slovo sú napísané tak príťažlivo, že dokážu nasýtiť už aj čítaním. A potom treba buď začať variť, alebo sa do knihy začítať znova; niekedy stačí aj zasýtenie myšlienkami.

Keby som nevedela, ako sa v súčasnosti distribuujú a ponúkajú knihy, odporúčala by som, aby ste si knihu žiadali u svojich kníhkupcov. A odporúčala by som to aj napriek vedomiu, že vyšla koncom predvlaňajška, takže by ste kníhkupcov pravdepodobne domŕzali márne. Lenže predsa len – čo ak...  Ak ju budete žiadať opakovane, možno začnú aj kníhkupci žiadať EDIPOSS, ktoré knihu vydalo, aby sa rozhodlo pre druhé vydanie. Hoci – možnosť šírenia Vnútorných mostov ako samizdatu, po našom samovydania, je v súčasnosti možno reálnejšia.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
25. marec 2012, 04:21
Mám to šťastie, že knihu vlastním. A poznamenávam k receptom v knižke, že to nie sú príručky na varenie, ale vlastne minieseje. Autor na malej ploche vykresľuje čas, ktorý žijeme, to jedlo je esencia.
Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
27. marec 2012, 05:49
knihu nemam, ale pytat sa na nu v knihkupectvach budem :o)
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama