Jozef Viktorín - merná jednotka kvality slovenskosti alebo Správa o konferencii na jeho počesť

Jozef Viktorín viac ako dvadsať rokov pôsobil v nemeckom a maďarskom jazykovom prostredí. No jeho autorská, jazykovedná, editorská a manažérska činnosť na poli slovenského jazyka a literatúry, jeho organizačná a zakladateľská práca v oblasti slovenskej kultúrnej politiky (Matica slovenská, Spolok svätého Vojtecha) mu priniesli vrcholové miesto v Slovenskom panteóne...
Počet zobrazení: 3376
viktorin uvod.JPG

V marci dvanásteho tohto roka uplynulo 190 rokov od narodenia Jozefa Karola Viktorína, rodáka zo Zavaru. Po štúdiách v Trnave a Ostrihome sa stal katolíckym kňazom. Prvých päť rokov pôsobil v Senici, Trstíne, Skalici, ale pre svoju národnú nespoľahlivosť (prelož - zasadzoval sa za slovenskú vec) pôsobil viac ako dvadsať rokov v Budíne, Starom Budíne a Vyšehrade. V nemeckom a maďarskom jazykovom prostredí. V týchto miestach si nielen dôsledne plnil svoje kňazské povinnosti, ale vykonal skutky, ktoré ho povýšili na významného slovenského národovca. Jeho autorská, jazykovedná, editorská a manažérska činnosť na poli slovenského jazyka a literatúry, jeho organizačná a zakladateľská práca v oblasti slovenskej kultúrnej politiky (Matica slovenská, Spolok svätého Vojtecha) mu priniesli vrcholové miesto v Slovenskom panteóne (pokiaľ ho niekedy zriadime). Bol to muž číslo dva v Listine zakladajúcich členov Matice slovenskej. Neverím, že to bola náhoda,  skôr objektívne posúdenie jeho „slovenských kvalít“.

                                                                    Skromný hrob Jozefa Viktorína, 17. marca 2012.

Ale nevoľkajme si len na našej slovenskej postati! Jozef Viktorín sa zapísal zlatým písmom aj do dejín uhorského cestovného ruchu. Mnohí ho pokladajú za jeho zakladateľa (určite je jeden z nich). Upozornil na slávu vyšehradských ruín, na ich žalostný stav a na potrebu ich záchrany a sprístupnenia. Nielen upozornil, ale mnohé pre ich „využitie“ aj urobil. Napísal publikáciu o histórii a prítomnosti Vyšehradu a vydal ju v nemčine i maďarčine (to boli rozhodujúce jazyky vtedajšej klientely cestovného ruchu). Osobne sa obrátil o pomoc na ministra kultu Józsefa Eötvösa, dnes by sme tomu povedali, so žiadosťou o grant. Dal vybudovať turistický chodník z mestečka na horný hrad, ktorý dodnes nesie jeho meno. A ako dobrý „obchodník“ pridal aj historickú „story“ o Kláre Zachovej, ktorú pripomínal kríž pod hradom postavený jeho zásluhou. Darmo, už pred 150 rokmi Viktorín vedel, že „reklama“ priťahuje zákazníkov. A aj dnešná maďarská spoločnosť oceňuje jeho zásluhy na záchrane a zviditeľnení Vyšehradu.

A tak 17. marca 2012 sa schádzajú účastníci Pamätného dňa Jozefa Viktorína organizovaného pri príležitosti 190 výročia jeho narodenia. Miestom je konferenčná sála kráľovského paláca vo Vyšehrade. Pre čitateľa zo Slovenska je potrebné uviesť, že Vyšehrad nie je len to, čo vidia od Dunaja, hrad na vysokom kopci. Vyšehrad je aj, a ja hovorím predovšetkým, kráľovský palác, ktorý sa nachádza na brehu Dunaja a ktorý bol v čase Anjouovcov, Luxemburga a Mateja Korvína sídelným miestom Uhorska.

Pamätná tabuľa venovaná stretnutiu Józsefa Antalla, Václava Havla a Lecha Wałęsu,
na ktorom podpísali deklaráciu o spolupráci (V3).


Pred vchodom čítam na mramorovej tabuli (po maďarsky), že práve tu podpísali 15. februára 1991 vyšehradské zoskupenie – V3. A sem mieria kroky účastníkov prvého podujatia dnešného pamätného dňa – konferencie s názvom: J. Viktorín a doba, v ktorej žil a pracoval. Zoznam podporovateľov celého pamätného dňa je pomerne dlhý. Na slovenskej (štátnej) strane: Slovenský inštitút v Budapešti, Miestny odbor Matice slovenskej z Nových Zámkov a Háromhidak Polgári tarsulás z Etsekujváru.. Trochu ma zarazilo, že táto organizácia je v pozvánke aj v slovenčine predstavená v maďarčine. Tak som pátral, o koho ide a zistil som, že je to agilné Občianske združenie Za troma mostmi z Nových Zámkov. Zrejme slovenský názov neuviedli len technickou chybou. Na maďarskej strane to boli: Celoštátna slovenská samospráva, Maďarské národné múzeum (priestory kráľovského paláca sú v ich správe), UTILIS, s.r.o. Vyšehrad a Nadácia Ars Danubiana.

Vráťme sa ku konferencii. Túto organizujú (aj podujatia celý deň): Múzeum kráľa Mateja pri Maďarskom národnom múzeu a Slovenská samospráva VIII obvodu Budapešti – Jozefova (Józsefváros). Privítal nás Peter Gróf archeológ, muzeológ a vedecký spolupracovník Maďarského národného múzea. Samotnú konferenciu moderoval Karol Wlachovský literárny historik a prekladateľ. Prvá prednáška niesla názov: Dejiny slovenskej politiky z r. 1949 - 1875. J. Viktorín a Nová škola. Autorom bol József Demmel, maďarský historik známy aj slovenskej verejnosti, historik, ktorý o výsostne slovenskej veci hovorí s plnou znalosťou a najmä s objektívnym zasadením do európskych a predovšetkým maďarských súvislostí. Druhým vystupujúcim bol Ferdinand Vrábel s témou: Jozef Viktorín a Ján Kollár – príklad zbytočného nedorozumenia – poučenie pre budúcnosť?. Pani Helena Rusnáková nezaprela v sebe pedagogičku a doslova názorne nám predniesla príspevok: Búrlivý život Jozefa Viktorína. Záverečnú prednášku o J. Viktorínovi ako katolíckom kňazovi, literárnom pracovníkovi, vydavateľovi, spisovateľovi a mecenášovi predniesol Kazimír Kápolnai, ktorý je predsedom slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti – spoluorganizátora dnešnej akcie. Priamo na mieste som sa dozvedel, že pán Kápolnai je aj dobrý duch peštianskej slovenskej minulosti. Na svojom konte má zriadenie už deviatich pamätných dvojjazyčných tabúľ vo svojom obvode pripomínajúcich slovenskosť Budapešti a jednu aj u susedov.

                                                                     Celkový pohľad na kráľovský palác, nad ním Horný hrad.

Nebudem hodnotiť! Na to sú možno povolanejší. Ale budem chváliť! Vynikajúci nápad, potrebná práca. Prednášky boli veľmi zaujímave, pre väčšinu priniesli podnetné fakty a súvislosti. Osobne sa prihováram za ich sprístupnenie pre čo najširšiu slovenskú a maďarskú verejnosť. Viem, že práca pani Rusnákovej už vyšla knižne. Ale hlasujem aj za uverejnenie všetkých prednášok vo vhodných mediálnych prostriedkoch, klasických tlačovinách či internetových vydaniach a podobne. Veď Viktorín, sám vydavateľ, si to zaslúži.

Aj samotný obed sa niesol v historickom duchu. Spolu s priateľom Rudom Fraňom zo Senváclavu, slovenskej dediny hneď povyše Vyšehradu sme súkromne obedovali v reštaurácii Reneszánsz. Reštaurácia sprítomňovala najväčšiu slávu Vyšehradu plnú kráľov, tú slávu, ktorú pomohol objaviť aj Viktorín. A toho národa čo bolo v túto sobotu! Vyšehrad sa v tento deň zaplnil až do posledného miesta na obdivovanie. Viktorín by bol so svojím projektom cestovného ruchu na výsosť spokojný. Je úspešný!

Účastníci konferencie o Jozefovi Viktorínovi.

S veľkou ľútosťou som musel vynechať svoju účasť na spomienke na Viktorína pri jeho hrobe. Zastavil som sa však pri ňom o pol desiatej dopoludnia cestou na konferenciu. Vyzeral ako vždy skromne, bolo vidieť, že je po zime, ale Viktorína pripomína dôstojne. Vidno však, že to bol predovšetkým náš slovenský činovník. Prečo to píšem? Nuž, pokiaľ by to bola významná osobnosť maďarskej histórie, tak by určite tu nechýbali kytičky či vence s trikolórou, samozrejme, maďarskou. Pozrite sa na sochu Petőfiho v Bratislave či hrob Rákociho v Košiciach alebo Tököliho v Kežmarku. Tam sa to „trikolóri“ jedna radosť. To nie je maďarská chyba, ale naša. Nuž, ale my si našu minulosť neveľmi pripomíname. Medzi nami Slovákmi to akosi nie je zvykom. Prečo? Azda aby nás neobviňovali z nacionalizmu, alebo je nám naša minulosť ukradnutá. Nech si každý vyberie.

Moje terajšie stretnutie s Viktorínom sa skončilo. Otvorenie výstavy o ňom som už nestihol. Ale neopúšťam ho nadlho. Okrem tohto textu sa chystám zmapovať jeho životný miestopis, pozrieť sa na osudy niektorých jeho nápadov. A nelúčim sa ani s Vyšehradom. Veď v lete uplynie 65. rokov od Slovanského dňa na týchto miestach.

Foto: Jozef Schwarz

Odporúčame prečítať aj:

Veľký Pilíšan Jozef Viktorín 

Vyšehrad a jeho (stredo)európske okolie 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984