Add.: Za usmievavé Slovensko!
Popri štúdiu sme boli denne na javisku SND, aby sme veľkých hercov videli pri vytváraní ich postáv. Mám na nich krásne spomienky, lebo oni niektorým nám, povojnovej generácii, nahrádzali aj otcov, ktorých sme stratili vo vojne. Pomáhali sa nám orientovať v divadelnom umení, dopĺňať si vedomosti a učili nás pravidlá správania nielen na javisku, ale aj k úcte k osobnostiam, ktoré v umení a v spoločnosti niečo znamenali. Po mnohých rokoch nášho absolutória, keď Karol už bol veľkou hviezdou SND a filmovým umelcom, stretli sme sa po jeho večernom predstavení na ulici a on zvolal: Tereza, teba poznajú v Bagdade! Zasmiala som sa, áno, Karolko, ale v Bratislave ma nepoznajú. Ubezpečoval ma, že to nie je pravda, som predsa slávna bábkoherečka!
Tento príbeh sa stal, keď Štátne bábkové divadlo z Bratislavy bolo vyslané na štátny zájazd do Iraku, kde sme hrali muzikálové čiernodivadelné predstavenie "Moment Musical" a televízny režisér Kendy o tom natočil dokument pre STV. Po návrate som o zájazde napísala do Smeny článok, ako sme obdivovali kolísku civilizácie Mezopotámiu, múzeá plné zlatých sôch, množstvo pokladov, písomnictvá zachytené na hlinených tabuľkách. Budovu univerzity práve reštaurovali znovuvytváranými mozaikovými tehličkami, ktoré vkladali na jej priečelie. Prechádzali sme sa po pomarančových hájoch a na brehu Tigrisu nás pohostili pečenými rybami... A po hostine hudobníci vyludzovali čarovné zvuky na zvláštnych nástrojoch a tanečníci nás učili orientálne tance...
Áno, vtedy bol mier! Ľudia sa na seba usmievali, s humorom predvádzali svoje umelecké výtvory na bazároch, až oči prechádzali od farebnosti. Áno, vtedy bol mier! Čo nasledovalo po bombardovaní NATO a rabovaní pokladov z múzeí, o tom sme sa dočítali všetci... Nenávisť, násilie, chamtivosť, netolerancia je denne okolo nás. Spamätajme sa, kým je čas, aby sme nestratili pôdu pod nohami a všetko, čo nám je najdrahšie a najvzácnejšie, našu ľudskosť.
Za usmievavé Slovensko!
