Kde sú všetci tí komunisti?! V Pente...
Na to však bolo zakaždým potrebné pred voľbami vyrobiť nejakého mutanta. Ako sa to dialo, hovorí spis Gorila: majitelia kapitálu dali peniaze a osoby, ktoré ešte neboli ministrami, sa prihlásili u súdruha Žinčicu. Takto asi vznikala SOP, ANO, „nová“ SDĽ..., a takto budú vznikať ďalšie novotvary.
Preto má Radičová otvorený dom, preto má Penta konšpiračný byt, preto má redakcia .týždňa svoj konzultačný klub - všade tam sa stretávajú priatelia pravicovo liberálneho videnia sveta a spriadajú nitky, ktorými by to malo ísť. A ide! V .týždni vznikala kandidátka aj volebný program Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, ako nám vo svojom blogu prezradil Igor Matovič. Vôbec nezáleží na tom, že sa mu tá skvelá partia rozhádala trochu predčasne. Ono to pôjde aj bez Matoviča alebo s ním, to nie je podstatné. Podstatné je, že je pošliapavaná vôľa voličov, keď sa už dve desiatky rokov takto robí politika. Dôležité sú osoby v pozadí, ktoré majú to pravicovo liberálne videnie sveta ako Penta (ako J&T,...), bábky sa vždy nájdu. (O pravicovo liberálnom svetonázore Penty nás informoval Eduard Maták v rozhovore pre Sme.)
Otázka je, kto sú tí majitelia kapitálu, odkiaľ sa na tom našom „komunistickom“ Slovensku hneď po transformácii na kapitalizmus vzali. S trochou zjednodušenia odpoviem vtipom zo slovenského štátu, keď sa na tribúne rečnícky pýta slovakštátista: „No, a kde sú všetci tí komunisti?!“ „V gárde,“ ozve sa pod tribúnou.
Mladí draví študenti moskovskej elitnej školy nikdy nevyznávali socialistické myšlienky, pretože nimi nežili. Iba sa prispôsobili: bolo treba vyznávať vedúcu úlohu KSČ, tak ju vyznávali, lebo vedeli, že im prinesie výlučné postavenie. A keď ju už netreba vyznávať, stačí vidieť svet pravicovo liberálne a osvojiť si zákony džungle, tak sa opäť veľmi rýchlo prispôsobili. My nechceme rovnosť, my iba nechceme, aby bol nám niekto rovný, hovorí jedna moja literárna postava v románe Vtedy na východe.
Na novembrových námestiach v roku 1989 bolo módou odhadzovať stranícke knižky. Veľmi som sa čudovala, čo to s človekom urobí, keď už nie je jej majiteľom: stane sa iným? Bez osobnej katarzie? Masovo?
Asi hej – veď ich vídam, tých bývalých, dokonca teraz spolu s Dzurindom a Miklošom na mítingoch SDKÚ. Slovensko je malé, všetci sa navzájom poznáme.
Raz, myslím, že v roku 1987, bola v Bratislave tuhá zima, Dunaj zamrzol a mohutne nasnežilo. Ľudia z Petržalky mrzli na zastávkach autobusov, spoje vynechávali, a tu sa na ceste zjavila vykúrená šesťstotrinástka. Šmýkala sa pomaly, ale šla. Nahnevaní ľudia sa okamžite vzchopili: nastala taká guľovačka, akú som odvtedy nezažila! Kto len mal ruky, šúľal snehové gule. Papaláš za okienkom auta si kryl hlavu do goliera, také čosi tiež ešte určite nezažil. Veľmi by som sa čudovala, keby bol dnes inde ako na pravej strane. Zvykol si na teplo limuzíny.
Preto mi je dnes veľmi komické antikomunistické ťaženie nadšených pravicových boľševikov. Mali by sa pozrieť okolo seba – aj na tých stretnutiach v otvorenom dome, aj v konšpiračnom byte, aj v konzultačných redakciách... Tam určite nájdu tých, čo by im mali ležať v žalúdku. Lenže – ako by mohli, keď sú to ich chlebodarcovia a vidia svet podobne?
Akurát tí zradení ľudia zostali na ulici. Volia v nádeji, že nastane zmena. Sama nenastane, noví papaláši si zákony nastavili pre seba a pre svoje deti. Vidia svet pravicovo liberálne ako Penta, OKS, KDS, Radičová – zvyšok doplňte podľa vlastného poznania.
Na snímke: Transparent priamo proti Pente som zaznamenal len na prvom proteste Gorila. Zaujímavé, hnev davu sa zameral - či bol zameraný - iba na jednu stranu vzťahu, politikov...
Foto: Emil Polák
Reagujte na článok
Komentáre
Prieskumy sú na prd, lebo rozdiely sú katastrofálne.
Včerajší prieskum agentúry Focus
Preferencie politických strán:
Smer-SD - 37,3 % = 69 poslancov
KDH - 10 % = 19 poslancov
OĽ-NO - 9 % = 16 poslancov
99 % - 7 % = 13 poslancov
SaS - 6 % = 11 poslancov
Most-Híd - 6 % = 11 poslancov
SDKÚ-DS - 6 % = 11 poslancov
----------------
SNS - 4,2 %
Slobodné slovo Nory Mojsejovej 3,5 %
http://www.rozhlas.sk/spravy/-Prieskum-Focus:-Preferencie-politickych-stran?l=1&i=30429&p=1
Na Slovensku je to tak!
Ak sa objavia jeden deň prieskumy jednej agentúry nevyhovujúce niektorej z veľkých politických strán, tak na druhý deň je už iný prieskum spriazdnenej agentúry s diametrálne odlišnými výsledkami prieskumu!
Predsa ide o blbých voličov, ktorí na túto politickú hru naletia pravdepodobne veľmi dobre zaplatených agentúr!
SMERu este neodisiel ani jeden poslanec prave naopak, pribudli z inych stran." anton b.
************************
Marušiak je ľavičiar rovnako ako ja.
Čo vy ako centristický populista v živote nepochopíte!
Čo si to dovoľujete súdruh súkromný podnikateľ?
Toto nezávisle diskusné fórum nie je financované Smerom, hoci by malo byť. Lebo tu vám dá každý druhý do držky, ak v zlom spomeniete ich Róbertka.
Predsa Róbertko je ten najčestneší (čestnejší ako Jako Ľupták, aj Slota tak hovoril)
Veď jeho skutky hovoria o tom, že províziou za privatizáciu letiska údajne od Penty? si mohol zabezpečiť k nič nerobeniu 15 generácií Róbertkovcov.
Snívať dnes o kapitalizme je skutočne obdivuhodné, najmä od vedenia ľavicovej strany. Takto Smer môže naozaj loviť len napravo, a spájať sa s pravicou, vľavo vzbudzuje nedôveru.
Sv. antonik b. malo by vás skôr mrzieť to, čo sa pred krachom časopisu dialo. Kto bol za to zodpovedný a kto by mal za to niesť následky?
Uvediem krátke citáty:
"Slovo je ľavicovo vyhranený týždenník, nástupca Nového slova. Známy je napríklad publikovaním textov Jakuba Topola, ktorý je nepriznaným pseudonymom riaditeľa tlačového odboru premiéra Braňa Ondruša. Text má aj v aktuálnom čísle, píše o sociálnych podnikoch: opozícia a médiá majú proti nim viesť kampaň v rámci predvolebného boja.
Jozef Hajster zase napísal text k desiatemu výročiu strany Smer-SD:
napríklad píše, že "politiku Smeru-SD možno len veľmi ťažko označiť za populizmus", "pri budovaní sociálneho štátu sa Smer-SD objektívne dostal na hranice možností"** či "veľmi významným faktorom štýlu politiky Smeru-SD je pracovitosť.Dlhoročným príkladom je predseda strany R. Fico".
Časopis je neštandardný tým, že texty často dopĺňajú obrázky stiahnuté z internetu.
Podrobnosti nájdete: TU
Alebo: "Hovorca vlády Braňo Ondruš kompiluje cudzie texty a zatĺka"
"Pravá ruka premiéra Braňo Ondruš obviňuje médiá z klamstiev a tendenčnosti, sám upravuje cudzie texty bez vedomia autora."
Čítajte viac: TU
Drzosť týždenníka Slovo
Na svojom blogu uviedol Juraj Draxler nasledovné:
"Ďalší "výkon" pseudointelektuálneho časopisu: vydá článok podpísaný autorom, ktorý ani nevie, že nejaký članok pre Slovo napísal. V tomto prípade ja."
Viac najdete: TU
Nebolo by už na čase si začať sypať popol na hlavu a kajať sa z toho, čo niektorí spáchali? Namiesto chronického obviňovania "neprajníkov" okolo seba.
Keď sme spolu s Chatyvom Alkovom písali príspevky v tom zmysle, že Smer-SD má financovať NS, tak sme (aspoň ja) zrejme mysleli aj na toto! Jeho poslanci totiž nesú do značnej miery zodpovednosť za stav do akého sa časopis dostal!
Apologet smeráckych prešlapov antonin b. Let´s go!
** pozn. Tak takúto hlúposť som už dávno nečítala!
Zažil som ich aj ja zopár.
Kamarát, po r. 1989 viceprezident banky, mi na futbale hovorí: Milan, ale ste to vy komunisti doj..... To mi povedal človek, ktorý bol v strane oveľa skôr ako ja, na rozdiel odo mňa zastával stále nejaké funkcie, zastupoval SZM v celozávodnom výbore KSS, a presadzoval líniu strany aj proti mne ako nestraníkovi (či skôr svoje záujmy, podrobnosti si už nepamätám, takže to už neviem zhodnotiť).
Ale hneď po novembri 1989 sa z neho vykľúl veľký stúpenec kapitalizmu, finančník, ktorý sa rád nechal počuť, akí boli komunisti blbci.
Je dosť úsmevné a priehľadné, ak dnes bývalí komunisti básnia o kapitalizme.
Na schôdzi po 17 novembri sa schvaľovala rezolúcia, ktorá dôrazne odsudzovala výtržnosti študentov. Ako jediný som nesúhlasil, bol som za to, aby sme najprv žiadali vyšetriť, čo sa vlastne udialo, odsúdiť násilie z každej strany a vyvodiť zodpovednosť. Kamarát, predseda ZO KSS, na mňa vyskočil, že prečo neustále stojím proti línii strany. Hovorím, že ako komunistom nám musí záležať na objektívnom posúdení situácie, aby sme sa nepostavili proti ľuďom, ale za ľudí.
O pár dní ma tí istí ľudia už volili za predsedu občianskeho fóra, asi mysleli, že tadiaľ fúka vietor:-).
O mesiac väčšina tých, ktorí hlasovali za tvrdú stranícku rezolúciu, zložila stranícke knižky, a dnes sa hrdo hlásia ku kapitalizmu. Aj dotyčný predseda ZO KSS ma o pár rokov presviedčal, prečo som taký zadubený a stojím proti vstupu do NATO.
A keď som sa o pár rokov hlásil na pracovisko, kde pôsobili prezlečení straníci, už sa vyhovárali, že to nejde.
Jednoducho sa báli mojich názorov. Hoci ja som ich mal stále rovnaké, len oni sa nachádzali odo mňa raz veľmi vľavo, neskôr veľmi vpravo. Takže mám dosť skúseností na to, aby som sa z nadhľadu díval aj na svetonázor sociálnych demokratov:-).
Jednou z čŕt kariéristov je okázalé vyslovovanie fráz, čím prekrývajú svoju neschopnosť stotožniť sa vnútorne s ideou, podstatou hnutia, preto sa boja triezvych, racionálnych názorov. S tým súvisí aj presadzovanie radikálnych opatrení, aby ukázali svoju oddanosť ideám.
Po novembri 1989 však boli na pracoviskách prevedené rozsiahle čistky, celé pracoviská boli zrušené, ľudia povyhadzovaní na ulicu. Celé to kádrovanie, lustrovanie, vyhadzovanie sa zakrylo trhom, vraj on rozhoduje. Každý sa musí o seba postarať sám, ak zostaneš pod mostom, je to len Tvoja neschopnosť. Že sa pritom vyhadzovalo za politické názory, svetonázor, to bolo akosi zrazu nepodstatné.
Veru, občas došlo až k paradoxným situáciám.
Poznám napr. prípad učiteľa marxistickej filozofie, ktorý chodil do kostola, a ktorý napriek tomu bez problémov učil do novembra 1989. Stalo sa však, že ho v kostole videli študenti, známi, a dostalo sa to aj na vyššie stranícke orgány. Ktoré túto informáciu posunuli na pracovisko, ale nejako do toho nezasahovali, že je to vec pracoviska. Bola to skôr taká komplikovaná situácia, nikto nechcel kolegovi ublížiť. Akurát ako vyriešiť to, že na jeho trochu komplikovaný svetonázor poukazujú aj študenti. Tak prešli roky a nič sa neudialo.
Prišiel však november 1989, dotyčné pracovisko bolo zrušené ako ideologicky neprijateľné, niektorí ľudia vyhádzaní na ulicu, niektorí poslaní na rôzne pomocné pracoviská. Dotyčný do výskumu. O 5 rokov dostal infarkt a zomrel.
Bol to slušný človek, nekariérista a akosi nevedel uniesť ten nápor slobody.
****************************
Lenže pán Milan, ak Smer za volebný výsledok dostal takú obrovskú sumu (z našich daní), tak prečo si nesponzoruje tlačový orgán, ktorým NS nepochybne bolo?
To ich čo premárnili s ľahkými ženskými, ako vytýkal pred pár rokmi Róbertko Mikymu, že má hypotéku za 700.000 Sk, keď zarobil viac ako 20 miliónov (ak si dobre pamätám?)
Podobne ako súdruha podnikateľa aj mňa vytočili priznania antonina b.
Citujem: "jasne ze tie plagaty a bilboardy nieco stoja, jasne ze tie peniaze bolo potrebne odniekial zohnat. nevidim na tom nic zleho, robia to vsetky strany a jedna druhej to viac menej toleruje a prilis to ani nerozmazavaju, pokial to nepresiahne urcite hranice..."
Kde sú tie hranice, pri ktorých si ešte modré, ryšavé a biele Gorily nejdú po krku?
Koľko je "normálne" zobrať od finančných žralokov, aby to nevzbudzovalo zúrivosť u politických súperov?
Možno potom je na mieste otázka, či by nestálo za to zozbierať tých 350.000 podpisov na referendum a ústavným zákonom zakázať multimediálnu politickú reklamu (aspoň v masových médiach a bildbordy).
Alebo je branie úplatkov (či záloh na protislužby) od žralokov a iných veľkoburžujov na predvolebnú kampaň politických strán porušenie ich základných "ľudských" práv o ktorých referendum nemôže byť?
Neviem aký postoj by k tomu zaujal pán prezident? Najmä ak je kriza a štát je zadĺžený až po "uši".
Práve zverejnili správu, že Grécko pravdepodobne končí v eurozóne. Rozhodli sa pre to Nemci, Fíni a Holanďania.
Nakoniec Sulík na tom získa vo verejnosti politické body.