Nechcú život na splátky
Niekto ho má, niekto ho vlastní. Pre nich zostal iba život na splátky. Kto to zmení? Kto sa ich práv zastane?
Na strane slabých v európskej tradícii vždy stála kultúra. A kde sú teraz jej tvorcovia? Prečo sa k tým mladým nepridajú?
Pretože sa už raz pridali. Vtedy v novembri. A uverili, že teraz už navždy na správnej strane. Jedinej. Dnes, keď sa tá „správna strana“ obnažila, cítia možno znechutenie, možno i hnev, možno i ľútosť. Ale nepočuť to.
Michal Havran sa na FB pýta svojich pravicových priateľov, prečo sa nedokážu nahlas dištancovať od politiky a politikov, ktorí zlyhali. Myslím si, že preto, lebo sa s nimi identifikovali. A priznať ich zlyhanie by bolo pre nich aj stratou sebaúcty. Majú to veľmi ťažké, ale rozumiem im. Pretože aj ja som to zažila. Po novembri 1989 som sama pred sebou musela priznať, že som stála na nesprávnej strane: proti neohrozeným papalášom som sa nebúrila verejne, nevedela som to. Nadávala som iba tak doma pri žehlení bielizne. A napriek tomu, že som od prvých dní novembra chodila na námestia, nedokázala som zanevrieť na svoj dovtedajší život, veď by som stratila sebaúctu
Bývalý sociológ Fedor Gál označil – nazdávam sa, že v podvedomej sebaobrane – požiadavky mladých za šibnuté. Spisovateľka Kapitáňová dnes na stránkach Sme hľadá racionálne zdôvodnenie, prečo nepodporuje antigorilie protesty. Veď jej je zo srdca protivné politické zneužívanie moci, klanový spôsob vládnutia mafií, ich smotánkové prezentovanie. Má pocit zodpovednosti, že volila politikov, ktorí si rozdeľovali teritóriá s korisťou ako predátori. Je jej trápne za bohorovné mlčanie pána Dzurindu, ktorý zo zahraničia iba odkáže, že tú kauzu treba veru vyšetriť a až príliš jej to pripomína súdruhov, čo rovnako odkazovali, že kauzu Národní třída vyšetriť veru treba.
Prečo je to tak?
Myslím si, že práve preto, lebo je ťažké zanevrieť na vlastnú minulosť a vymknúť sa z nej sebaklamom: to nie ja, to Oni!
Tí mladí na námestiach sú sami. Nemôžu sa, a ani by sa nemali spoliehať na zostarnutých vodcov minulých bitiek. November 1989 s ideálmi aj majetkom je im ukradnutý, ale ich život sa iba začína: je to ich revolta a majú na ňu právo. Bodaj by mala, bodaj by mali, úspech.
Reagujte na článok
Komentáre
Plus: akosi priveľa "prestarlej mládeže" zaberali tíví zábery, bolo tam naozaj až tak veľa tej mládeže?
Plus: ak by som tomu uveril, šiel by som ta ija, ale neverím, neverím...
Tie marketingové pojmy ako láska, pravda, sloboda, demokracia ťažko možno pokladať za nejaké ideály, pokiaľ nie sú konkretizované, sú to len všeobecné pojmy, hodiace sa do ktoréhokoľvek obdobia.
Nevnímal som žiadne ideály, iba hrubý barbarizmus, pretože ideálmi sme žili predtým, najmä počas prestavby a rok 1989 všetky tieto ideály hrubo pošlapal, zlikvidoval. Tým je vysvetliteľný aj možný pravicový prevrat v strane, vyrábanie revolučnej atmosféry pomocou falošných správ o smrti študenta niektorými zložkami Štb.
Počas prestavby sa totiž dostávali zdola k slovu demokratickejšie, otvorenejšie a dynamickejšie zmýšľajúci ľudia. Bol to proces postupný, pomalý, pretože to neboli barbari, ktorí chceli búrať, za jednu noc zlikvidovať všetko minulé, povyhadzovať ľudí. Ale budovať, tvoriť. Nakoniec, podobný proces prebehol v Číne. Odtrhla sa od minulosti, ale bez toho, aby ju barbarsky zlikvidovala a tým aj dnes má jasný smer.
Tento proces postupnej demokratickej premeny ale zrejme nevyhovoval niektorým mocenským zložkám, ktoré boli vytláčané na okraj diania. Svoje pozície si mohli pretransformovať do novej podoby len cez prevrat. Všetko, čo sa budovalo za roky prestavby, noví ľudia, ktorí sa dostávali do funkcií, všetko bolo barbarsky zlikvidované.
K čomu sa vlastne mladí majú hlásiť, k prázdnym pojmom z novembra 1989, ktoré pod ťarchou mafiánskej praxe stratili akúkoľvek príťažlivosť?
Na druhej strane mladá generácia nesie svoju zodpovednosť za svoju nepripravenosť. Je tu doba poznatkovej spoločnosti a oni narábajú so starým spoločenskovedným pojmovým aparátom, hodiacim sa do doby pred 200 rokmi. Pritom majú k dispozícii množstvo zdrojov, množstvo historických skúseností.
Staviam sa proti nim a neverím im ibs preto, lebo už máme vo svete skúsenosť, kam vedie internetovské "zvolávanie más" a že za všetkými tými "oranžovými revolúciami" a "arabskými revoltami" stoja iniciátori s jasne stanovenými cieľmi rozbiť dané politické status quo a vyvolať chaos, v ktorom sa zmocní spoločnosti mocensky zatiaľ nedefinovaný, ale výrazne spiatočnícky režim (Ukrajina, Egypt,Líbya, Maroko, tersz sa "bojuje" o Sýriu, atď). Spiatočnícky v tom zmysle, že zatiaľ čo mladí demonštranti pôvodne protestovali proti neslobode a chudobe, nemožnosti uplatniť sa, po "revolúciách" dostali tú slobodu len extrémni vyznávači napr. islamského ortodoxného smeru (Egypt) či životná úroveň ešte viac dramaticky poklesla ( Líbya, Ukrajina napr.po víťazstve "oranžových") a všade sa ešte viac upevnili "temné sily" spozadia medzinárodných hospodárdskych kruhov. PRETO TOMU NEVERÍM ANI NA SLOVENSKU.
No a že protesty proti korupcii sú napriek tomu užitočné - už by mali vystúpiť národohospodári a ekonómovis, ktorí budú vedieť analyticky vysvetliť, ako v ekonomike vzniká korupcia:
Máme Petra Staněka, bol tu i profesor Schweickart.
Ide o to, že systém kapitalistickej výroby založenej na investovaní súkromných peňazí do projektov verejnej spotreby jednoducho VYTVÁRA priamo živnú pôdu pre korupciu a politici aj keby boli "svätí" v tomto systéme umožnia korupciu už len tým, že plánujú a smerujú súkromné financie ako investície do projektov verejnej spotreby ( štátne a verejné investície a projekty) a tým pádom ide o m,ožnosť tvorby obrovkých ziskov alebo manipulovania s verejnými prostriedkami, z ktoržch súkromné investície vyťažia svoje zisky ( zdravotné poisťovne, II.pilier dôchodkového systému, výstavba diaľnic, až po obstarávanie liekov a po elektronické aukcie, ktoré zdanlivo vyzerajú ako spravodlivé).
Nenadarmo i profesor Schweickart definoval zásadnú črtu pre systém ekonomickej demokracie v tom, že bude potrebné dostať pod kontrolu finančné trhy, zrušiť možnosti používať súkromné peniaze na investovanie do trhov, pretransformovať banky zo súkromných investícií na verejné investičné inštitúcie a kontrolovať každú investíciu do verejných financií a z verejných financií. Tžm, kde je prechod medzi súkromnými investíciami a verejnou spotrebou umožnený, tam vzniká korupcia ako zákonitý jav kapitalizmu.
V ED ma byt zrusena moznost investovat usetrene peniaze, znamena to, ze prestane existovat inflacia? D.S. popisoval ako jednu z moznosti ziskavania sukromnych podnikov do "verejnych" ruk odkupovanie. Ja len nevidim dovod, preco by niekto svoj podnik predaval, ked peniaze nemoze investovat, aby sa zabezpecil proti ich znehodnoteniu. Spotrebovat ich ma zmysel len pokial dany tovar (sluzbu) potrebujete(chcete) inak ich kludne mozete napchat do matraca. Do banky nie ved banka ich nebude spravovat zadarmo... Jednoducho tu som v koncoch.
Podľa Schweickartovej teórie ekonomickej demokracie má byť naozaj zrušená možnosť investovať súkromné úspory obyvateľstva - domácností, do podnikania a na kapitálové trhy.
Prečo?
1. Finančné trhy nebudú existovať. A ak si myslí dnes niekto, že je to nezmysel, denne nás presviedčajú práve tie finančné trhy, že už nevedia alokovať, teda rozmiestňovať úspory obyvateľstva tak, aby to ľuďom prinieslo bohatstvo či aspoň "o niečo viac" ako vložili.
Nielen II.pilier. Aj akciové trhy, burzy, nakoniec už dnes je tu medzinárodná požiadavka zrušiť špekulatívne finančné trhy a zdaniť a kontrolovať virtuálnu ekonomiku, každú jednu finančnú operáciu na virtuálnych trhoch, čím zanikne hypermobilita, po slovensky "skákavosť" kapitálu z krajiny do krajiny.
2.
"Ekonomická demokracia sa nebude spoliehať na súkromné úspory s cieľom získať investičný kapitál, nie je potrebný mechanizmus vyvinutý v kapitalizme na podporu súkromného sporenia. Ekonomika môže fungovať bez akýchkoľvek súkromných úspor", píše Schweickart (s.105)a dobre zdôvodňuje, že pri ekonomickom raste sa súkromné úspory nevyžadujú, sporiť v kapitalizme znamenalo odložiť spotrebu a bolo odmeňované bankovým úrokom, avšak sporenie môže ekonomiku aj brzdiť.
Úlohu súkromných investícií plne prevezme verejné financovanie cez systém verejných bánk a fondov, tie sa tvoria z daní zo základných prostriedkov podnikov. Schweickart v kapitole II.knihy (najmä od s.67) argumentuje, prečo sa javí investovanie súkromných úspor ako výhodné a nakoľko to nie je pravda ,"hra na obrátené loto").
Úspory z vlastných príjmov si môže jednotlivec ukladať pre nasporenie na hodnotovo drahšiu spotrebu alebo pre spotrebu v čase, keď to on bude považovať za dôležité, v podstate ale sporiť nebude musieť, sú to jeho príjmy a môže "investovať" hlavne do svojej spotreby a v prospech uspokojovania svojich potrieb. No nebrali by ste to?
Inflácia
To je opäť otázka hodnotového nastavenia zdroja zvaného kapitál a jeho podoby vo forme peňazí. Ak zaniknú akciové finančné trhy, akú hodnotu bude mať Váš cenný papier v hodnote stotisíc dolárov za kus? Bude mať aspoň sto Vašich papierov hodnotu jedného centa, teda hodnotu potlačeného papiera?
Pre neveriacich: Koľko stoja dnes akcie z kupónovej privatizácie z 1992? Napríklad VSS Košice? Ak neexistuje taký podnik? A prečo za ne pýta Centrum cen.papierov poplatok? Za evidenciu! Nie za to, že majú či nemajú hodnotu.
Odkupovanie podnikov - mohutne sa dnes deje vo forme ESOP plánov v USA. Nič divného. Myslím, že ak by i na Slovensku bolo parametrické a normálne trhové prostredie, tak si zamestnanci Sklární Poltár jednoducho podľa podnikateľského a splátkového plánu vezmú úver v komerčnej banke a odkúpia si možno za symbolické euro celú továreň a začnú v nej samosprávne pracovať. Plán výroby, plán predaja, plán cash-flow a do pár rokov sú ziskoví. Nevidím problém. Schweickart to skôr uvádza ako "reformovanie" kapitalizmu v I.etape, keď začnú vo veľkom padať podńiky preto, lebo kapitalistom už neprinášajú zisky. A to sa už deje...
Ja chapem, preco to treba urobit. Co ma zaujima, ako si moze clovek ochranit svoje uspory pred znehodnotenim. Jedna vec je odkupit krachujuci podnik a ina je odkupit prosperujuci podnik s perspektivou, ze utrzene peniaze predavajuci nebude mat moznost ochranit pred znehodnotenim. To je uz len krok od znarodnenia. Potom staci jedna zmena penazi a je po parade... (stalo sa v minulosti a stane sa zas)
Ale ked sme uz D.S. nacali. Vrta mi hlavou ta vec s rovnakou cenou vyrobkov (domacich a dovazanych). Ako zabezpecit, aby sa kupovali iba dovazane? Nuz ked nap. Cina skupi suroviny, tak nebude ina moznost (a vyssie ceny budu pre nich prijemny bonus), alebo snad budu suroviny na pridel (a podla akeho kluca)? Neviem, zda sa mi, ze sa tu prenasa boj z oblasti lacnej pracovnej sily do oblasti surovin.
Otázka, ako si chrániť svoje úspory pred znehodnotením, to je typický marketingový bluf investičných poradcov a finančných poradcov v kapitalistickej ekonomike.
Oni vám už potom "poradia", kam svoje úspory investovať, veď to majú v obchodnej podnikateľskej zmluve...
Nebude sa Vám to páčiť, ale v 18.storočí ešte tento problém až tak nepoznali. Ak bol človek majetný, hromadil si zlato a drahé kamene a zakopával ich do zeme, ak bol človek nemajetný, snažil sa aspoň prežiť či dobre stráviť svoj zárobok.
Boj o majetok tu bol odjakživa a ešte staré ľudové múdrosti typu postav dom, zasaď strom a sploď syna Vám o tom niečo napovedia.
Práve preto si ľudia chránili svoje majetky v rodine, v rode, kmeni, jednoducho v kolektíve a spoločenstve. To len "moderná doba" nás natoľko zblbla.
Odkupovanie podnikov za kapitalizmu sa nedeje kvôli tomu, aby si "pracujúci zachovali úspory či aby investovali", ale aby mali kde pracovať, preboha.
Ako sa hovorí, práce je všade dosť, len ju niekto musí zaplatiť. Teda ak sa ôzastavený" výrobný podnik znova rozbehne, produktuje, predáva, je to zamestnávateľ a dáva prácu tým, ktorí ho obnovili a zrejme i ďalším.Zs vidím, že 22 rokovtu pôsobili bájky o kapitalistickom "investovaní", ktoré nám skreslili zdravý rozum.
Ale nie je to žiadne frfľanie na Vás, nadhadzujete mi nádherné otázky, ktoré zrejme trápia každého Slováka, ktorý začal vnímať život a realitu po roku 1990, takže zákonite cucal s materským mliekom tie nezmysly o kapitalizme ako životnom osude človeka. Ešte aj hra "Monopoly" je o tom, že "odkúpime podnik aby sme ho dobre predali a zbohatli".
Zámer ale Schweickartov je iný, vyššími tarifami a teda i vyššou cenou importovaných takýchto výrobkov odradiť kapitalistov, aby produkovali z nejakej krajiny "lacné" tovary, ktoré sú lacné iba tým, že sa zneužíva pracovná sila - tj.detská práca, práca iba za stravu a bývanie, že sa neprihliada k šetreniu životného prostredia, resp. že sa produkciou daného tovaru poškodzuje celkovo životné prostredie,
Ja osobne prepodkladám, že tieto "férové ceny" s prirazenými tarifami budú platiť iba prechodne, aby tovary takto importované boli ekonomicky nevýhodné a aby boli takéto produkcie zastavené.
Problematika cien nie je vysvetliteľná na diskusii Slova, to pardon.
Schweickartova teória nie je ďalšou manažérskou marketingovou komoditou na trhu, ani to nie je výplod fantázie zaručujúci predajnosť autorských práv, je to inšpiratívna teória, ktorá sama povzbudzuje k tvorbe kontraprojektov voči kapitalistickej spoločensko-ekonomickej formácii.
Tie otázky, ktoré tu kladiete, sú síce dobrým smečovaním pre protihráča, čiže dávame tu šancu trochu to rozdiskutovať, ale neverím, že ste knihu čítali. Alebo si mám pri všetkej úcte k Vám myslieť, že toť ďalší z radov diverzie?
ODPOVEĎ, aby ste nepovedali, znie:
1.Zabudnite na omylný predpoklad o lacnej pracovnej sile. Také niečo prestáva existovať. A s takým niečim ani ekonomická demokracia neráta.
Asi vám nebude stačiť k odpovedi dodatočný fakt, že ekonomická demokracia neráta so vstupom MZDY ako ceny za nakúpenú prácu zamestnanca. (Tu Vás to usvedčuje, že ste knihu nečítali.)
2. Masívne imigrácie už nastali, prečo sa chcete na ne iba v budúcnosti pripraviť? Aj Slovenska sa to týkalo a týka aj v roku 2012. Práve že súčasný globálny kapitalizmus pravdepodobne spôsobí, že kvôli nedostatku obživy mimo euroatlantických území a kvôli neschopnosti zabezpečiť dôstojný život pre pôvodných obyvateľov Európy i Ameriky ( vymieranie ) sa imigráciou zabezpečí aspoň rovnaké zahustenie euroatlantického priestoru inými kultúrami a rasami z celého sveta.
Ale opäť, tomuto vie ekonomická demokracia predísť. Len si to musíte prečítať.
Len sa ďalej pýtajte, "teta Sally" rada odpovie...
2. Masove imigracie - nuz niekde som cital, ze EU sa momentalne sprava podla hesla: "Ak nechcete, aby ludia z chudobnych krajin prisli k vam, kupujte ich vyrobky". A vychadza mi to. Najviac imigrantov do EU pochadza z krajin, ktore prakticky nic okrem surovin nevyvazaju.
To zahustenie kvoli starnutiu populacie by bolo fajn, keby tito imigranti mali v priemere rovnake vzdelanie ako povodna populacia. Inak su len zatazou pre socialny system. Multikulti zlyhalo.
Neviem, neustale mam dojem, ze to cele D.S. navrhoval z pohladu USA. Technologicky rozvinuteho statu, kt. sam je aj odbytistom pre svoje vyrobky. A stale pocital s industrialnou spolocnostou. Akurat ta uz sa pomaly preklapa do postindustrialnej ery, kde vyrobky vyrabaju stroje a ludska praca je skor intelektualna nez fyzicka. V kapitalizme to samozrejme nefunguje, lebo ten potrebuje aby ludia kupovali a teda musi im dat pracu. Bohuzial kvoli globalizacii je to hra na Cierneho Petra