Slovenská filharmónia pred a po BHS
Sezóna 2011/2112 sa začala skôr ako tá predošlá, už 2. septembra, a ukončí sa posledným stodesiatym koncertom 8. júna. Okrem dvoch hlavných cyklov - symfonických a symfonicko-vokálnych koncertov - ponúka úctyhodný počet jedenástich cyklov. Z nich stoja za zmienku práve tie štyri, ktoré popri umeleckých ambíciách chcú mať aj výchovný dopad - Populárny cyklus, Rodinný cyklus, Cyklus hudobná akadémia SF a Junior cyklus. Prvé dva z nich vychádzajú v ústrety menej erudovanému a mladému poslucháčovi prístupnejším repertoárom, ďalšie dva dávajú priestor mládeži ako interpretovi. Neobyčajne bohaté je aj spektrum priestorov, v ktorých sa koncerty konajú, pričom medzi nimi nechýba ani päť chrámov rôznych konfesií a koncerty v SNG – Vodných kasárňach. Viacero zaujímavých projektov uskutoční SF a jej Slovenský filharmonický zbor aj v zahraničí.
Pocta bratislavskému rodákovi
Z koncertov, ktoré predchádzali BHS, som navštívil dva októbrové, ktorých spoločným menovateľom bol zastúpenie skladieb bratislavského rodáka Ernesta von Dohnanyiho v ich programovom zložení. Pocta tomuto skladateľovi je naozaj zaslúžená, obe interpretované skladby (Koncert pre husle a orchester č. 2 c mol na prvom a Sonáta b mol pre violončelo a klavír na druhom z koncertov) potvrdili, že v nijakom prípade nejde o nejaký lokálny umelecký zjav. Dohnányiho hudba je zjavne inšpirovaná viacerými novoromantikmi, no napriek tomu nepôsobí ako eklektická. Pri prvom z koncertov (6. 10.) účinok z pozoruhodne inštrumentovanej Dohnányiho skladby umocnil výkon rumunského huslistu Istvána Kosztándiho, repertoár večera dopĺňala populárna skladba Pokojné mesto od Aarona Coplanda, známe Respighiho Rímske fontány a vďaka dirigentovi Oliverovi Dohnányimu priam žiariaci orchestrálny zvuk vo Freskách Piera della Francesca od Bohuslava Martinů.
Druhý koncert tentoraz v Dvorane VŠMU (11. 10.) pôsobil dramaturgicky len o čosi menej monolitne, predovšetkým kvôli zaradeniu skladby The Song pre violončelo a klavír od stále viac a úspešnejšie sa presadzujúcej slovenskej skladateľky Ľubice Tekovskej. Náladou si boli pomerne blízke skladby pre violončelo a klavír od Ernesta von Dohnányiho, Richarda Straussa a Clauda Debussyho, kým úvod koncertu patril ako hold lisztovskému výročiu dvom kompozíciám tohto v Bratislave kedysi viackrát koncertujúceho novoromantika. Obaja interpreti - klaviristka Daniela Varínska a violončelista Ján Slávik potvrdili svoju zrelú profesionalitu.
Vianočné hudobné darčeky
Tesne pred Vianocami SF raz uviedla a dvakrát zopakovala (20. - 22. 12) koncert venovaný tomuto najväčšiemu sviatku roka. V jeho druhej časti, zjavne orientovanej širšie než len na typické koncertné publikum, si stále vysoký štandard udržujúci Rovňákovej Bratislavský chlapčenský zbor uviedol vhodne volený repertoár: Couperiovo Jubilemus, exaltemus, pri ktorom orchester trocha zbor prekrýval, Mille Cherubini od Franza Schuberta a zvukovo skvele znejúci kánon Johanna Paschelbela. Ďalej s spolu so sólistom (odchovancom zboru) Ondrejom Bajanom, obdareným príjemne sfarbeným hlasom, prišiel rad aj na neodmysliteľné Adeste fideles, Franckov Panis angelicus a na výber zo slovenských vianočných kolied vrcholiaci priam rodinnou atmosférou. Z orchestrálnych čísel rutinovane vypracovaných dirigentom Rastislavom Šúrom môžem odobriť len Bachov Air zo Suity č. 3, kým zaradenie oboch skladieb Leroya Andersona v štýle amerických revuálok nebolo šťastným riešením prezentujúc skôr tú nablýskanú, ale vnútorne prázdnu časť americkej kultúry.
V prvej časti koncertu ma Missa Danubia Petra Martinčeka prekvapila svojou melodickosťou, emotívnosťou a bola pre hudobne málo erudované publikum (tlieskajúce po každej časti omše) vhodným medzistupňom k vnímaniu náročnejších opusov modernej vážnej hudby. Kým v orchestrálnej partitúre občas zazneli aj dramatickejšie tóny (a zo dva razy aj akoby ponášky na hudbu Ennia Moriconeho), party sólové boli poňaté zvlášť lyricky, čo vhodne umocnil aj pôsobivý prejav sólistky Magdalény Hornyákovej, kým jej partner Otokar Klein spieval síce isto, ale partitúra mu príliš neumožnila blysnúť sa jeho exportnou vysokou polohou. Orchestrálny part so Slovenským filharmonickým zborom dobre pripravil Jozef Chabroň.
Novoročný sviatok: A. Kučerová a M. Dvorský
Napokon dvakrát uvedený mimoriadny novoročný koncert (o 15. a 19. hod.) mal atraktívnych vokálnych sólistov v podobe doma čoraz častejšie spievajúceho Miroslava Dvorského a „vonku“ naďalej zbierajúcej vavríny Adriany Kučerovej. Ani tento koncert nemožno z hľadiska dramaturgického merať bežnými kritériami, pretože bol tiež skôr určený „sviatočnému“ než hudobne erudovanému publiku. Pokiaľ ide o štyri samostatné vstupy ako vždy kvalitného Slovenského filharmonického zboru, výhrady mám len voči zaradeniu do programu enorme „ošúchaného“ zboru Va pensiero z Verdiho Nabucca, ktorého večné opakovanie bráni publiku, aby si obľúbilo aj iné Verdiho zborové opusy (napríklad zboru Židov veľmi podobný zbor pútnikov z Lombarďanov). Z hľadiska interpretačného Borodinove Polovecké tance sú veľmi náročným a vďačným číslom, v ktorom mohla vyniknúť sýtosť a farebnosť zvuku zborového telesa. Pri interpretácii zboru cigánok a matadorov z Traviaty zapôsobilo dynamická, ale i tempická (čo je zásluhou dirigenta Leoša Svarovského) gradácia hudobného čísla.
Zo sólistov si Adriana Kučerová vybrala gavottu Manon z Massenetovej opery, v ktorej mala pôvodne debutovať v milánskej La Scale, v Bratislave už zo dvakrát interpretovaný valčík Júlie z Gounodovho prepisu Shakespearovej tragédie verónskych milencov a náročnú (pretože po celý čas vedenú v pomerne vysokej polohe) áriu Nannetty z Verdiho Falstaffa, ktorá sa celá musí spievať v mezzavoce. Hoci Kučerovej hlas neoplýva krásou farby, je už zrelou profesionálkou, pokiaľ ide o vypracovanosť vokálnych partov, frázovanie a vo vysokej polohe jej hlas získava čoraz väčší lesk. V prípitku z Traviaty, ktorým sa zvyknú ukončievať podobné koncerty, potom naznačila, že perspektívne by sa jej hlas mohol vyvíjať aj k tmavším a dramatickejším odtieňom.
Miroslav Dvorský sa dnes cíti univerzálnym tenoristom, keďže hoci už interpretuje aj dramatické tenorové party (na novoročnom koncerte ária Cania z Komediantov), ešte stále sa drží aj lyrického tenorového odboru (ária Alfréda z Traviaty). Jeho hlas má opojnú farbu, dostatočnú prieraznosť tónu, ktorý niekedy vo vyšších polohách pôsobí trocha príliš tvrdo, čo je zrejme daň za prechod k dramatickejšiemu odboru. Jeho interpretácia árie z Puzcciniho Manon Lescaut naznačila, že sa máme na čo tešiť, keďže opera by mala prísť do repertoáru SND koncom tejto sezóny. Na úspešnom koncerte má podiel aj orchester SF s dirigentom Leošom Svarovským, ktorému však možno vytknúť, že niekedy nechal príliš exponovať dychovú sekciu orchestra. Z hľadiska dramaturgického bolo zaujímavé zaradenie Pucciniho prvotiny Preludio symfonico A dur, ktoré zaznie v priebehu roka ešte na jednom koncerte filharmónie.
* * *
Podobne ako na poslednom ročníku BHS aj v programe sezóny SF nás čaká uvedenie viacerých skôr známych, populárnych alebo percepčne prístupných koncertných skladieb (napr. Dvorákova Novosvetská, Pucciniho Chryzantémy, Beethovenova Deviata, Piazzolove Štyri ročné obdobia v Buenos Aires a ďalšie opusy tohto argentínskeho oživovateľa tradícií argentínskeho tanga), čo však momentálne je asi jediná cesta, ako si zachovať tradičného (vekovo staršieho) a získať mladšieho, hudobne menej erudovaného poslucháča.
Zrejme tak ako to bolo po rekonštrukcii historickej budovy SND počiatkom 70. rokov minulého storočia, možno očakávať, že záujem o koncerty vážnej hudby dočasne stúpne aj po znovuotvorení údajne honosne rekonštruovaných priestorov Reduty. Trvalým riešením pre kultiváciu hudobnej kultúry nášho národa, ktorý sa geneticky vo vzťahu ku klasickej hudbe z dobre známych historických dôvodov oneskoril, je popri kvalitnej koncertnej sezóne a umeleckých výkonoch našich reprezentatívnych telies aj marketingové a výchovné úsilie ako najlepšie oslovovať nového, najmä mladého poslucháča. V tom však Slovenská filharmónia nemôže zostať osihotená, ale musí ju podporiť školský výchovno-vzdelávací systém a dnes tak skomercionalizované médiá.
Úvodné foto: filharm.sk
Foto: Emil Polák - Vynovená Reduta, Jedna z mnohých plastík, ktoré zdobia jej fasádu.
