Myšlienkový súputník aj názorový oponent

Pred pár dňami sa v útulnom bare v Lodenici pri Karloveskom ramene krstila kniha Michala Poláka Hlavou proti vetru, výber z jeho publicistiky. Ako píše na FB Ľuboš Blaha, zúčastnil sa na ňom „takmer kompletný bratislavský ľavicový underground“. Ľuboš ju vrelo odporúča „každému, kto má odvahu myslieť a nielen stádovito rapkať ošúchané frázy režimistických ideológov“.
Počet zobrazení: 2169
uvodne foto.jpg

Chcela by som vás všetkých privítať na stretnutí, ktoré ako vieme, je vyvolané milou skutočnosťou, že náš kamarát, súputník, kolega, rodinný príslušník, čokoľvek, Michal Polák vydal knihu a tá kniha, ktorá sa volá Hlavou proti vetru, bude dnes za našej aj vašej prítomnosti veľkolepo pokrstená a oslávená mnohými veľkolepými ľuďmi, ktorí sa sem pozbiehali zblízka i zďaleka. Musím uznať, že málokedy, ak vôbec, som na fejsbúku zaznamenala také geografické presuny kvôli čomukoľvek, čo sa týka slovenskej ľavicovej scény. Napokon, ako sa vyjadril aj jeden tu zúčastnený mladý muž, v osobe Michala Poláka máme „jedného z najzorientovanejších ľudí slovenskej ľavicovej scény“. Mne osobne vlastne až teraz „docvaklo“, že vďaka tomuto zorientovanému človeku nielen že tu teraz v prenáramnej tréme stojím, ale aj osobne poznám väčšinu z vás. Lebo práve Michal ma pred štyrmi rokmi zavolal pracovať do Slova a tým mi mimovoľne pootvoril mnohé dvere,  ktorými som sa raz suverénne, inokedy kostrbato predierala a predieram. 

Silvia Ruppeldtová
Aby sme sa však pri stručnom prehľade subjektívnych či objektívnych vplyvov Michala Poláka neobmedzili len na explicitné a nekritické pozitíva, treba povedať, že pre mnohých je Michal Polák nielen myšlienkovým súputníkom, ale aj názorovým oponentom. Napríklad aj včera bol zas tak trochu oponentom mojím, keď sme sa s ním a Sašou Uhlovou pri víne a pive zhovárali, ako a či sa ako ľavičiari nejako konkrétne definujeme. Ja osobne som sa odjakživa zdráhala zaradiť medzi úzko definované „izmy“, no odkedy poznám Michala, má v týchto veciach oveľa jasnejšie. Aj včera sa neváhal pekne označiť – on je vraj  „postkomunista“.

No, postkomunista, daj sa mi svete, vravím si, to sme predsa voľky-nevoľky tak trochu všetci. Ako však ísť hlavou proti vetru, keď sa ustavične pohybujeme v európskych myšlienkových paradigmách, ktoré nás neformujú desiatky, ale celé stovky rokov? Postkomunista. To je čo?

Potom som však našťastie mala celú noc na rozmýšľanie.

Nečítala som zatiaľ celú Michalovu knihu, priznám sa. Predpokladám a dúfam, že odpoveď na otázku mne aj vám napokon predsa len umožní jej prečítanie. Kniha Hlavou proti vetru je výberom jeho textov, ktoré vznikali, ako sám hovorí, za už takmer 20 rokov. S odstupom času dvoch desaťročí teda už smelo môžeme hovoriť o prehľade myslenia autora od prvých juvenílií až po „zrelý vek“. Kým sa však presvedčím, ako to je, zatiaľ mi odpoveď na otázku, čo to znamená byť „postkomunistom“, tak trochu poskytli naše včerajšie nočné dialógy, premýšľanie, ale najmä samotný názov knihy. Uvedomila som si, že Michal, súc „postkomunistom“, nevníma nepriazne spoločnosti, politického vývoja a všeobecného životného marazmu ako „stenu“. Veď nepíše, že chce ísť hlavou proti „múru“, na rozdiel, možno, od tradičných komunistov. Prekážky nevníma ako múr, ktorý keď prerazíme či už hlavou alebo krompáčom, navždy zmizne; nevníma ich ako niečo, čo treba definitívne odstrániť a čo je možné definitívne odstrániť. Prekážky sú niečo plynulé, čosi ustavične prebiehajúce, niečo ako vietor, v ktorom k nám neprilieta len to, s čím musíme bojovať, ale aj to, čo nám prináša radosť z ustavičného cyklického zápasu pre lepší svet a v ňom aj našej domácej spoločnosti, pretože chceme, aby bola krajšia, lepšia a spravodlivejšia. Aby som trochu parafrázovala iného veľkého zorientovaného muža inej doby a inej proveniencie,  Miguela de Unamuna, všetko „to vybájené i skutočné nečerpáme z kníh, ale zo spoločenského života, ktorý veľmi  preciťujeme a pre ktorý trpíme, ale ktorý paralelne aj vychutnávame“.

Michal ide hlavou proti vetru, pretože odpoveď na to všetko „is blowin´ in the wind“, povieva vo vetre.  A sotva sa dá bojovať s chaosom, ak nie sme predsa a nadovšetko zakotvení v realite, z ktorej každý z nás vzišiel. Tá realita zďaleka nie je ideálna, má však jednu vlastnosť, ktorá sa nedá nerešpektovať: je to naša realita, a bolo by kontraproduktívne ju ignorovať.

Michal, možno to ešte sám nevieš, ale ty si vlastne tak trochu anarchista.   

A okrem toho si aj latinoamerikanista, ako ja, keď už sme pri tých „izmoch“. Tým vetrom si, vedome či podvedome, vystihol jednoznačnú potrebu zmeny našej paradigmy, potrebu zmeniť mantinelové vnímanie na cyklické, ustavične sa obnovujúce, v ktorom žiadny proces, žiadna doba, ale ani žiadny človek nepodstupuje definitívne zániky, ale sa splývaním s procesmi novými neprestajne obnovuje. Myslím, že si to potvrdil už pred nejakým časom, keď si v jednom súkromnom rozhovore so mnou pripustil, že poézia napokon predsa len bude to hlavné a prvoradé, čo má v živote zmysel. Z môjho pohľadu si sa takto od postkomunistického vnímania v európskom zmysle presunul k akémusi vnútornému „allendeizmu“, pre ktorý vytvárať socializmus a lepšiu, krajšiu spoločnosť neznamená len osihotený sociálny zápas, ale predovšetkým filozofiu „pan, empanadas y vino“ (chlieb, koláče a víno). Teda nie len „chlieb a hry“, ale paralelný rozkvet ušľachtilosti, jemnosti, krásy, poézie, všetkého toho, čo nie len kapitalizmus, ale aj tradiční komunisti zavrhujú ako „nadstavbu“, čoho neistota je však pre plnohodnotný život rovnako nevyhnutná ako plný žalúdok a sociálna istota.

Takže okrem toho, Michal, že si postkomunista, anarchista, latinoamerikanista a ktovie ešte čo, ty si už vlastne tak trochu aj básnik, a dúfam, že sa to raz ukáže aj v praxi. Pretože skutočne neviem, kto iný ako vnútorný básnik by nazbieral odvahu ísť hlavou proti chaosu vetru, a pri tom skutočne „postoupit o sta kilometrů“.  

Ak aj nenapíšeš žiadnu báseň, nevadí.

Človek môže byť básnikom vo všetkých oblastiach. Stačí, aby mal dobrodružnú dušu a neustálu odvahu objavovať nové a nové brehy, ako by povedal môj drahý Apollinaire.  

A keby ste ešte nevedeli, čo s načatým večerom, tu je rada básnikova:

Hoc nemáš istotu a pravdu pevne v rukách
nemôžeš presedieť celý život v mukách
preto snáď treba mať vždycky rád pohár vína
a piť ho s priateľmi, kým nám ho čašník núka...
Omar Chajjám

(In: Láska, hlina, spev a čaša vína, KMP 1976. Preložil Pavol Horov za jazykovej spolupráce Kamila Baňáka)

Michal Polák: Hlavou proti vetru

Autor o obsahu kihy: „Prvý oddiel knihy Trasoviská a východiská tvoria tri texty vzťahujúce sa k dôležitým historickým okamihom: obnove spoločenského pohybu, ktorú predstavoval vznik antikapitalistického hnutia, ďalej k reformnému procesu roka 1968 a napokon k novembrovej revolúcii roka 1989. Nasledujúci oddiel Slovo ku dňu obsahuje výber z krátkych textov, ktoré uvádzali počas môjho šéfredaktorovania jednotlivé čísla týždenníka Slovo. Texty v oddiele Hĺbka ponoru sa odrážajú od konkrétnych udalostí k podrobnejším úvahám, kým články v nasledujúcej časti Na zlobu doby sú bezprostrednejšími reakciami na dôležité udalosti, ktoré som sa snažil nielen popísať a rozobrať, ale spolu s priateľmi a kolegami aj priamou verejnou aktivitou ovplyvniť. V oddiele Ako páli ľavica sú články venované postupne jednotlivým inkarnáciám slovenskej straníckej ľavice od ponovembrovej KSS až po Smer. Oddiel Kráska i zviera sa zaoberá zahraničnou i domácou politikou USA, zatiaľ čo Dejiny a postavy prinášajú môj pohľad na viacero dôležitých uzlových bodov histórie. Napokon v časti Odkiaľ a kam nájde čitateľ súbor článkov rozoberajúcich z najrôznejších uhlov kľúčovú tému menom socializmus. Záverečnú časť knihy tvoria Rozhovory, ktoré som urobil pre Slovo s rôznymi osobnosťami najmä počas ich návštev na Slovensku – výnimku tvorí rozhovor s Michaelom Albertom, ktorý vznikol počas prvého Európskeho sociálneho fóra v roku 2002 vo Florencii.“

Michal Polák: Hlavou proti vetru, vydalo CCW Bratislava v spolupráci so SOK Praha

(Informácie o predaji knižky zatiaľ na čísle 0911 173 409)

Fotogaléria:

















































































Autori fotografií: Jana Jurkovičová, Peter Kaličiak, Andrea Piekovová, Emil Polák

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
21. január 2012, 12:21
Hm, predovšetkým, toľko fotografií z peknej akcie a nik z odfotografovaných a zúčastnených nenapíše? Uponáhľaná doba?

Táto kniha je darom, nehovorím to do vetra, pretože ju nepovažujem "za prvotinu" dobrého mysliteľa a ľavicovo zmýšľajúceho predstaviteľa mladej generácie.
Po važujem ju za inšpiratívne čítanie i pre nás starších, čo sme rokmi už "opotrebení" realitou a trvalým antikomunistickým pôspobením médií a propagandy okolo nás, takže mnohé myšlienky a texty Michala sú svieže a človek si povie, ajhľa, veď som si myslel to isté, iba, hm, obával som sa to AŽ TAKTO formulovať.
A to je dobre a dáva nám to nádej i zmysel, že i myšlienky a názory nás starších nezapadli a žijú - i keď mladí si ich vedia osobitným spôsobom sformulovať a vyjadriť.

Toľko socialistov, ľavičiarov, postkomunistov na jednom mieste, to už som dlho nezažil. Díky za akciu, Michal i organizátori.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984